Stroskotanci na interpretačnej plytčine

Najväčšou kontroverziou a zároveň najsilnejším marketingovým aspektom filmu bolo mesiace pred premiérou obsadenie Halle Bailey do roly Ariel. Žiaden trapas sa však v tomto smere nekoná a mladej herečke sadla plutva ako uliata. Afroameričanka, ktorá sa od xenofóbnej časti verejnosti dočkala spŕšky hejtu, zahrala zamilované a neokrôchané dievča šarmantne a s ľahkosťou. Je to skvelá správa pre všetky deti, ktoré sa dlhodobo v štandardných disneyovských princeznách nespoznávajú.

Rolu jej osudovej lásky, princa Erika, stvárnil podobne decentne Jonah Hauer-King, ktorý na rozdiel od Ariel akoby vypadol kreslenej predlohe z oka. Stereotypne pekný mladý muž však nemal, podobne ako jeho herecká partnerka, okrem zaľúbených či rozpačitých pohľadov veľmi čo hrať.

Výkon impozantného Javiera Bardema v role Arielinho otca Tritona bol pre zmenu doslova limitovaný mohutnou bradou, brnením a plutvou. Vo väčšine scén sme sa dočkali len polodetailu či detailu jeho tváre a torza. V záverečnej scéne pôsobí mávanie ručičkami v podaní statného Španiela po vynorení sa nad hladinu doslova komicky.

Nadštandardnú službu filmu odviedla Melissa McCarthy v role podmorskej bosorky Uršule. Jej sebavedomá zlovestnosť podčiarknutá výrazným mejkapom a účesom môže detským divákom navyše pripomenúť ich neobľúbené učiteľky.

Ako sa za 30 rokov (ne)zmenil svet

Tvorcovia filmu až s otrockou posadnutosťou reprodukovali scenár a skladby z kultovky z roku 1989. Kde-tu vyhodili rušivé prvky ako Erikovu príliš priamočiaru túžbu po bozku či komický, no vražedný súboj dvorného kuchára s krabom Sebastianom. 

Dobovej reflexii podľahol aj humor, ktorý rovnako ako v animovanej predlohe najviac zastupovala trojica akvatických zvieratiek. Aj keď sa scenár dočkal zopár nových gagov či pseudorapovej skladby, vtipných momentov je na film pre deti akosi málo.

Kreatívne oddelenie zostalo vo výsledku akoby rozkročené medzi extrovertným muzikálom so synchronizovanými akrobatickými tancami a konvenčným staromódnym rozprávačstvom. 

Film, ako sme si už pri disneyovkách zvykli, sa nevyhýba ani početným morálnym lekciám. Pomocou alegórie nenávisti medzi obyvateľmi mora a súše obdivuhodne, i keď mierne kostrbato kritizuje xenofóbiu. Celkom logicky siaha aj po ekologickej výstrahe pred znečisťovaním oceánov.

Update hodný 21. storočia by si azda zaslúžil aj staromódny naratív o láske dvoch esteticky privilegovaných aristokratov. Problematické je aj romantizujúce vykreslenie Erika ako dobromyseľného dobyvateľa.

Keď Erik na zbierke námorných máp v opevnenom hrade v miestnosti plnej lupov z výprav obhajuje svoju cestovateľskú motiváciu výhradne fascináciou rozmanitosťou sveta, zrádza dejiny zámorských objavov.

Cieľom Disney síce nie je učiť deti dejepis, avšak romantizovanie zámorských výprav ako neškodných dovolenkových exkurzií môže pošramotiť ich neskoršie vnímanie. Štúdio, ktoré sa vedome pridáva k aktérom zvyšujúcim citlivosť divákov, by si mohlo dať väčší pozor na zľahčovanie krutého obdobia svetovej histórie.

Morský vánok zmiešaný so zápachom kalkulu

Rob Marshall z hlbín popkultúrneho podvedomia vylovil pre mnohých dospelých drahocenný kultový klenot a za 200 miliónov mu vnútil radikálny facelift. Po vyplávaní z luxusného a bezpečného prístavu však jeho hybridná verzia stroskotáva na prvom útese, keďže nedokáže replikovať rozprávkovú mágiu predlohy.

Divák má do činenia s remeselne celkom zvládnutým, no vo výsledku podpriemerným remakom. Viac ako umeleckú motiváciu cítime za dielom ekonomické pohnútky. Kalkul vyhráva nad odvahou či akoukoľvek vizionárskou ambicióznosťou. Film však môže bodovať u rodín s deťmi. Tie menšie a trpezlivejšie si môžu skutočne prísť na svoje. Od Refresheru si zasluhuje 4,5 bodu z 10.