Chyby ma posúvajú vpred, hovorí úspešná športovkyňa.
Svoj prvý tréning na vode absolvovala Košičanka Zuzka Paňková už ako 6-ročná. Dnes je označovaná za najväčšiu vychádzajúcu hviezdu a žne jeden úspech za druhým. Športovkyňa Red Bullu nám prezradila, ako sa dostala k športu, čo je pre ňu najnáročnejšie, aj to, ako vyzerá jej tréningový deň.
Zuzkin život bol so športom prepojený odjakživa. Jej starí rodičia sú vášniví vodáci, a tak Zuzku nikdy nešetrili. Na loď sa prvý raz dostala, keď mala len 6 mesiacov, a odvtedy sa splavovanie stalo neoddeliteľnou súčasťou jej života. Vďaka strýkovi, ktorý sa venoval vodnému slalomu, si svoj prvý tréning v lodenici vyskúšala ako 6-ročná.
Rástla doslova v pohybe: „Odmalička ma moji rodičia a starí rodičia viedli k pohybu. V našej rodine je vedieť lyžovať, bicyklovať, plávať, korčuľovať, splavovať rieky a zvládať poobedné túry základ. Takže pohyb som vždy milovala. Keď som bola malá, začala som robiť synchronizované plávanie, neskôr karate, ale vodný slalom ma úplne očaril,“ prezradila Zuzka.
Tým nádherným chvíľam sa nič nevyrovná.
Náročné dospievanie vrcholovej športovkyne
Na štart sa prvýkrát postavila, keď mala 7 rokov, a divokú vodu zdolala už ako 10-ročná. Nádejná športovkyňa sa však musela naučiť, ako skĺbiť milovaný šport so školou. Ako však sama povedala, náročné chvíle sú odmenené tými krásnymi.
„Povedala by som to asi takto: Náročné, ale zároveň nesmierne nádherné. Je celkom náročné zvládať to všetko, čo sa deje v športe, v škole a aj v osobnom živote. No tým nádherným chvíľam sa nič nevyrovná,“ odpovedala Zuzka na otázku, ako by opísala dospievanie vrcholovej športovkyne.
Dôležitá pre ňu bola aj podpora, ktorú dostávala od rodiny aj širšieho okolia. Keďže pochádza z vodáckeho prostredia, rodičov jej rozhodnutie venovať sa vodnému slalomu neprekvapilo. „Moja rodina vôbec neváhala a v tom rozhodnutí ma podporila. A ostatných ľudí z okolia to tiež veľmi neprekvapilo,“ vysvetlila vodná slalomárka.
Skákala a plakala som od šťastia, môj sen sa stal skutočnosťou.
Onedlho prišli prvé veľké úspechy. Dnes už má Zuzka na konte striebro zo Svetového pohára vo Francúzskom Pau či zlatú medailu z juniorských majstrovstiev sveta v talianskej Ivrei. Prvé miesto na juniorských majstrovstvách dnes Zuzka označuje za doteraz najsilnejší moment svojej kariéry.
„So svojou jazdou som nebola až tak veľmi spokojná, takže keď išla posledná pretekárka štartového poľa dole traťou, už som bola zmierená s 2. miestom. No pretekárke sa nepodarila posledná kombinácia a ja som tomu nemohla uveriť. Stala som sa majsterkou sveta, bola som celá bez seba. Skákala a plakala som od šťastia, môj sen sa stal skutočnosťou,“ spomína na svoj doposiaľ najväčší úspech.
Šport veľa dáva, ale aj berie
Mnohí športovci sa zhodujú, že šport je krásny, no extrémne náročný, a Zuzka nie je výnimkou. Náročná fyzická, ale aj psychická príprava, stres či prehry, ktoré patria k športu, dávajú Zuzke zabrať. Dlhé cesty a súťaže v zahraničí sú síce vzrušujúce, majú však svoju tienistú stránku. Čo Zuzke najviac chýba? „Čas s rodinou a kamarátmi. Aj keď si viem s nimi zavolať a napísať, stále mi na dlhých cestách chýbajú.“
Zuzka priznáva, že musí častokrát bojovať aj sama so sebou. Prekonávať musí perfekcionizmus, ale aj netrpezlivosť. „Ja chcem všetko urobiť hneď tu a teraz, a k tomu ešte aj najlepšie, ako to ide. Čo vedie k zbytočným chybám a frustrácii. Ale pomaly sa v tom zlepšujem, čo vnímam pozitívne,“ pochválila sa Zuzka.
Práve šport jej ukázal, že chyby nemusia byť automaticky niečo negatívne. Môžu byť príležitosťou posunúť sa dopredu. „Najviac sa posúvaš cez chyby a prehry, lebo tie ti najlepšie ukážu, kde zabrať. Už neberiem chyby ako neúspech, ale ako príležitosť na zlepšenie,“ opísala športovkyňa najcennejšiu lekciu, ktorú dostala v rámci športu.
Žiadne párty ani ponocovanie
Základom úspechu nielen v športe je disciplína a odhodlanie. To si Zuzka veľmi dobre uvedomuje. Pre svoju sebadisciplínu a tvrdú prácu by mohla ísť mnohým mladým ľuďom príkladom. Najintenzívnejšiu prípravu zažíva počas športových sústredení, keď ide naozaj na maximum. Aby mala počas dňa dostatok energie, dáva si záležať na kvalitnom spánku.
Snažím sa mať minimálne tých osem hodín spánku. Často si doprajem aj viac, takže chodím spať celkom skoro.
Budíček Zuzke zvoní v čase, keď sa niektorí z nás ešte len vracajú z párty. Po ňom si dá základnú rozcvičku, strečing a raňajky. Doobedňajší tréning býva zväčša fyzicky náročnejší a vyžaduje si maximum energie. Poobede nasleduje druhý tréning. Počas neho sa Zuzka venuje najmä technike, presnosti prejazdov.
„Medzi obedom a druhým tréningom mám trochu času a môžem sa venovať škole alebo si ísť na chvíľku ľahnúť. Po druhom tréningu mám buď voľno a po večeri si urobím strečing a kompenzačné cvičenia, alebo ešte pred večerou si idem regeneračne zabehať, prípadne do posilňovne. Závisí to od tréningového obdobia,“ opísala 18-ročná vodná slalomárka svoj bežný tréningový deň.
A ako sa Zuzka pripravuje na súťaže? „Na každé preteky, malé či veľké, sa vždy pripravujem rovnako. To zaisťuje takú pohodu. Mám svoje večerné, ranné a prejazdové rutiny, ktoré mi pomáhajú sústrediť sa iba na to podstatné. K tomu si púšťam hudbu, aby som sa správne namotivovala, a idem na to.“
Čerstvo dospelá športovkyňa sa netají svojimi vysokými ambíciami:
„Vybojovať miestenky v kanoe pre SR na OH do Paríža v roku 2024,“ odpovedala Zuzka na otázku, aký je jej najbližší cieľ.
Dodala, že jej dlhodobým cieľom je neustále zlepšovanie sa, podávanie kvalitných výkonov a, samozrejme, vyhýbanie sa zraneniam. Okrem toho robí všetko pre to, aby Slovensko reprezentovala v kajaku a kanoe najlepšie, ako dokáže. To sa jej bezpochyby darí.
