- produkty a služby určené pre osoby staršie ako 18 rokov
- sex, nahotu a iný NSFW obsah
- násilie, krv alebo obsah nevhodný pre citlivé povahy
Zámok podľa zamestnancov ukrýva desivé tajomstvá, ktoré sme sa pokúsili odhaliť.
Čierňava, ktorá sa vznáša nad Bojnicami, sa v stotine sekundy premení na hotovú katastrofu. Prudký lejak a silný vietor bičujú do okeníc majestátneho zámku, akoby ich chceli vytrhnúť z pántov. Veže zahalené v šere noci každú chvíľu ožiaria monštruózne gigantické blesky.
„Už by tu pomaly mali aj byť, či nie?“ spýta sa Vojtech a hodí pohľad na svojho kolegu – ďalšieho herca prezlečeného za strašidlo. Ten len znechutene pokrčí plecami. Dvojica sprievodcov si čakanie na hostí prihlásených na nočnú prehliadku kráti siahodlhou konverzáciou. Počas toho, ako sa rozprávajú v modrom salóne, sa z veže starého hradu ozve zvonenie pevnej linky. Telefóny takýmto spôsobom prepájajú celý hrad, aby personál spolu mohol komunikovať.
„Žeby konečne prišli? Choď to, prosím, zdvihnúť,“ poprosí Vojtech kolegu, aby išiel vybaviť očakávaný hovor. Dvojica sa totiž dohodla s vrátnikom, že keď hostia prekročia brány zámku, oznámi im to s dostatočným predstihom. Musia sa totiž stihnúť nachystať na strašidelnú prehliadku.
Vojtechov kolega vystupuje po zalomenom schodisku na tretie poschodie a potichu pritom nadáva na to, prečo nie je sprístupnený aj telefón na druhom poschodí. „Vždy to musí byť zamknuté! Na prvom poschodí telefón nefunguje a namiesto toho, aby sa využíval ten na druhom, človek sa nachodí ako magor...“ hromží.
Len čo sa dostane k telefónu, zvonenie stíchne. Aj tak k nemu pristúpi, vytočí vrátnicu a čaká. Keď sa v slúchadle ozve vrátnikov hlas, zavalí ho otázkami: „Už sú tu? Máme ísť na svoje pozície?“
Vrátnik na druhom konci linky sa nestačí čudovať. „Nie, prečo?“ spýta sa herca. Ten mu vysvetlí, že aj s Vojtechom počuli zvoniť telefón. „Muselo sa nám to zdať. Čakáme ďalej, volaj, keď tu budú,“ zavesí.
Keď sa vráti do modrého salónu za Vojtechom, povie mu, že vrátnik nevolal. Len čo začnú znovu debatovať, telefón sa rozozvučí znovu. Tentoraz ho ide zodvihnúť Vojtech. Keď dorazí do miestnosti, telefón zmĺkne. Rozhodnutý nenechať nič na náhodu, vytočí vrátnika, ktorý mu vysvetlí, že ani teraz nevolal.
Akokoľvek sa to Vojtechovi zdá divné, za múrmi zámku zažil už všeličo nevysvetliteľné, a tak sa to snaží ignorovať. S ďalším účinkujúcim začnú vtipkovať, aby odľahčili napätú situáciu. Smiech ich však rýchlo prejde, lebo znova začujú zvonenie pevnej linky. Zazvoní najprv na treťom poschodí, potom na druhom a nakoniec aj na konci chodby, na ktorej sa nachádzajú.
„Žeby už niekto opravil aj tento telefón?“ obaja herci, zvedaví a napätí, idú telefón skontrolovať. Zatiaľ čo do okeníc stále narážajú ťažké dažďové kvapky, za múrmi hradu je ticho. Okrem vŕzgania parkiet pod ich váhou a zvonenia telefónu nepočuť nič. Keď stoja v blízkosti pevnej linky, zvonenie je natoľko hlučné, až im trhá uši.
Vojtech pristúpi k telefónu a zodvihne ho. Slúchadlo je hluché. Jeho vydesený kolega urobí tri kroky dozadu. „Čo sa deje?“ spýta sa ho Vojtech. Kolega len s otvorenými ústami ukáže na napájací kábel pevnej linky. Nie je zapojený v zásuvke. Visí z komody.
Toto je len jedna z mnohých historiek, ktoré zažil na Bojnickom zámku Vojtech Bartko, režisér hradných podujatí a hier. Tvrdí, že hoci sa to odohralo pred dvadsiatimi rokmi, na pocit, keď zodvihol hluchý telefón, nikdy nezabudne.
„Mnoho ľudí si o Bojnickom zámku na základe rozloženia jeho veží myslí, že je akýsi prijímač či vysielač v kontakte s vesmírom. Hoci som moderný muž a riadim sa ráciom, priestory zámku sú naozaj v niečom zvláštne,“ tvrdí režisér s tým, že ľuďom sa tu až príliš rýchlo menia nálady a emócie. Dokonca tu podľa jeho slov v minulosti organizovali aj rôzne duchárske seansy.
Vojtechovo rozprávanie nás utvrdilo v tom, že sme na správnej adrese, ak chceme zažiť nezabudnuteľne desivú noc. Najkrajší slovenský zámok má totiž aj svoju tajomnú stranu, ktorú sme sa už tradične rozhodli preskúmať tak, že sme za jeho múrmi strávili noc.
Zámok z rozprávky
Do Bojníc dorazí naša posádka krátko po štvrtej hodine popoludní. Len čo odparkujeme v hradnej priekope, prekvapí nás sneženie. Hoci nie sme na sneh v apríli zvyknutí, potešíme sa. Veď čo môže byť krajšie než noc na zámku za takéhoto počasia?
Z rozprávkových predstáv o príjemnom večeri nás vytrhnú len konverzácie s hradnými zamestnancami. Hoci nám nechcú povedať nič konkrétne, každý, s kým prehodíme niekoľko slov, nás ubezpečí, že zámok má v noci svoju „jedinečnú“ atmosféru.
Náš sprievodca Richard Perniš nás krátko potom, ako sa zvítame, vezme do časti zámku, v ktorej budeme ubytovaní. Potešíme sa, keď zistíme, že miestnosť je vyhriata. Neprekáža nám ani to, že staré plynové kachle prilepené na stenu našej izby neskutočne hučia. Teplo, ktoré nám dávajú, je totiž luxus, aký sme na iných hradoch doposiaľ nemali.
Okrem toho, že nám Richard ukáže, kde budeme spať, dohodne si s nami aj nočnú prehliadku hradu. Podľa jeho slov začneme o siedmej večer a skončíme najskôr niekedy po desiatej. Keďže máme pred sebou veľa času, využijeme ho na pokojnú večeru. Predpokladáme totiž, že zvyšok noci taký pokojný nebude.
Nočná prehliadka
Keď začneme spoločne s Richardom prehliadku, na nádvorí hradu je už šero. Turisti odišli ešte pred niekoľkými hodinami a na zámku sme len my, náš sprievodca a vrátnik. Hoci sme dnes večer „VIP“ hostia, Richard začne rovnakým výkladom ako v bežné dni.
Hneď na začiatku jeho rozprávania sa dozvedáme, že hrad pochádza z roku 1113, keď podhradie opisujú v Zoborskej listine. V tom čase však podľa jeho slov existoval iba stredný – pôvodný hrad. Jeho kamenná podoba vznikla až počas 13. storočia. Posledná rekonštrukcia zámku sa datuje do roku 1888. Práve vďaka nej dostal súčasnú neogotickú podobu.
Richard nám okrem iného prezrádza, že hoci si s Bojnickým zámkom každý spája Pálfiovcov, hrad mal aj iných majiteľov. Vlastnil ho napríklad aj Matúš Čák Trenčiansky či Matej Korvín. Viac než predošlí majitelia zámku nás však zaujalo to, že je postavený celý na vode.
„Predpokladáme, že stredný hrad tu existuje už od nejakého 8. storočia, pričom podľa nás vyrástol na travertínovej skale. Ide o skalu špeciálnu tým, že vznikla alternatívnym spôsobom, a to hromadením vody a rôznych materiálov. Doslova vyrástla zdola nahor,“ priblíži Richard.
Šepoty aj vŕzganie
Keď sa z nádvoria presunieme do jednej zo 182 miestností hradu, poprosíme Richarda, či by nemohol zhasnúť svetlá. Pre lepšiu atmosféru totiž chceme hradom prechádzať potme, len s baterkou.
Zatiaľ čo nám sprievodca veľmi zaujímavo a podrobne rozpráva o všetkých exponátoch, za našimi chrbtami sa objavia ďalšie dve postavy. Richard nás predstaví a my zisťujeme, že ide o režiséra rôznych hradných podujatí vrátane legendárneho festivalu duchov a strašidiel Vojtecha Bartka, ktorý si so sebou priviedol spoločnosť, dramaturga podujatia 1888. Okrem toho, že režíroval spomínané podujatia, strávil podľa Richardových slov na zámku veľmi veľa času a má nám čo povedať k hradným legendám aj k nevysvetliteľným aktivitám za jeho múrmi.
Vojtech spoločne s nami prechádza z miestnosti do miestnosti a počúva Richardov výklad. Prvýkrát prehovorí pri realistickej makete hradu.
„Ako môžeme vidieť, hrad je už kompletne prebudovaný a obstavaný. My sa práve nachádzame v priestore pôvodného hradného múru, ku ktorému boli pristavané ďalšie budovy a časti. Tým, ako sa budovalo, vznikali v strednom hrade rôzne štrbiny. Dodnes dokonca existujú rôzne miestnosti medzi schodiskom a vežou, do ktorých sa nedá normálne vojsť, iba poklopom v podlahe,“ ukazuje Vojtech na makete.
Podľa jeho slov práve štrbiny a skryté miestnosti môžu vytvárať na zámku ilúziu, že tu počuť hlasy, šepoty, vŕzganie či kroky. „Keď sa tu v noci prechádza človek sám, atmosféra zámku je neskutočná,“ poznamená Vojtech.
Čierna pani
Ako postupujeme ďalej zámkom, Vojtech sa pristaví pri komode v miestnosti s fascinujúcim vitrážovým oknom. Začne spomínať, že keď tu v jeden studený večer asi pred pätnástimi rokmi chystali nočnú prehliadku, zažil niečo veľmi zvláštne.
„Keď som sem vošiel zo zimnej záhrady – tak ako my teraz –, medzi komodou a dverami stála maličká žena. Bola veľmi nízka, nemala ani meter a pol. Odetá bola v čiernych jednoduchých šatách a spod čierneho závoja, ktorý je zahaľoval tvár, trčala len sinavá brada,“ zaspomína si režisér s priznaním, že sa vtedy veľmi vyľakal.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Kedy vznikla legenda o čiernej panej.
- Prečo v tohto ducha verili Bojničania až tak intenzívne, že sa k nemu modlili.
- Čo desivé sa nám stalo v hradnej miestnosti, v ktorej sa kedysi organizovali duchárske seansy.
- Kedy sme sa museli presvedčiť, či je niečo neznáme v hrade s nami.
- Komu a prečo sa na hrade zjavuje duch malého chlapca.
