„Musela som si zvykať, že na mňa ľudia vyjavene pozerajú, fotia si ma a kladú mi otázky na telo,“ opisuje svoj život v Číne ultrabežkyňa Veronika Vadovičová, ktorá žije v Ázii od roku 2013.
Veronika Vadovičová je slovenská ultrabežkyňa, ktorá žije v Ázii od roku 2013. Študovala čínštinu v Anglicku, magisterský stupeň dokončila v Šanghaji. Beháva 50- až 100-kilometrové trasy. V roku 2020 získala ocenenie Endurance Asia Awards 2020 pre najlepšiu ženskú športovkyňu. Momentálne je na materskej dovolenke a žije v Hongkongu.
Všetky rozhovory so zaujímavými osobnosťami nájdeš v sekcii Rozhovory. Nezabudni nás podporiť vstupom do klubu Refresher+, ktorý ti odomkne prémiové články.
Prečo si sa presťahovala do Ázie?
Úplne prapôvodne za tým bola túžba naučiť sa po čínsky. Nikdy som nebola zvlášť nadchnutá Čínou alebo Áziou, ale na strednej škole som si myslela, že Čína a čínsky jazyk sú budúcnosť. Rozhodla som sa ísť preto do Anglicka študovať čínštinu a biznis. V roku 2010 som šla na výmenný pobyt do Pekingu, kde som rok študovala jazyk a spoznávala krajinu.
Čím ťa Čína najviac zaujala?
Na začiatku to bol veľký šok v porovnaní s Európou. Chaos, milión ľudí, nik nehovoril po anglicky. Ale zároveň to bolo super, lebo vtedy som mala 20 rokov a bolo to dobrodružné. Zažívala som veľa vtipných, zaujímavých aj komplikovaných situácií, čo je podľa mňa to, čo mladého človeka najviac napĺňa. Nadchla som sa pre kultúru, ale aj život na druhej strane sveta.
Keď som dokončila školu, rok som pracovala na Slovensku, ale stále ma to ťahalo späť. V roku 2013 som sa do Číny opäť vrátila. A tentoraz to bol Šanghaj, kde som doštudovala magisterský stupeň štúdia – to bola zámienka, aby som sa tam mohla vrátiť. Zo Šanghaja som odišla až v roku 2019, keď som sa presťahovala do Hongkongu, kde žijem doteraz.
Čo ťa na tejto krajine na začiatku najviac šokovalo?
Človek si musí zvyknúť najmä na to, že tam žijú milióny ľudí, ktorí nemajú žiaden cit pre odstup. Všetci sa tlačia, do autobusu či metra nastupujú naraz a naraz z nich vystupujú. Bežne sa niekto postaví na milimeter od teba, čo býva pre nás nepríjemné, ale pre Číňanov to nie je nič nezvyčajné ani neslušné. Zvláštne je aj to, že ľudia si bežne odchrchlú na ulici alebo odgrgnú na verejnosti v reštaurácii. Robia to aj moji kolegovia v práci a pre domácich je to úplne normálne.
Ako sa správajú Číňania v Šanghaji a ako v Hongkongu?
Keď som začala žiť v Šanghaji, mala som veľmi pozitívny dojem z toho, že ľudia boli veľmi zvedaví a chceli človeka spoznávať. Keď zistili, že viem niečo po čínsky, veľmi ma chválili. Taxikári sa ma stále niečo pýtali. Veľa ľudí sa na mňa len tak vyjavene pozeralo, fotili si ma. Zažívala som to najmä na dedinách.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Prečo začala Veronika behávať až v Ázii.
- Ako je možné, že vyhrala preteky takmer bez tréningu.
- Ako dopadli ultrapreteky Ultra-Trail du Mont-Blanc, na ktorých sa (nevedomky) zúčastnila s covidom a tehotná.
- Čo nezvyčajné má Veronika pred očami, keď beháva v Hongkongu.
- Či sa dá uživiť ultrabehom.
