Slovenské dedičstvo nie je len o tetuškách v krojoch na dedinách. Títo mladí ľudia ho dokázali prepojiť s modernou dobou.
Naše party a kroje videli aj v Dubaji a slovenské ornamenty sa preniesli na kožu tatérskym strojčekom. Slovensko má bohatú kultúru a tradície, niektoré z nich sa zachovali nezmenené dodnes, iné sú prítomné v každodennom živote, no v trochu inej podobe. Prečítaj si o ľuďoch, ktorí sa rozhodli prepojiť naše kultúrne dedičstvo s modernou dobou. Určite si sa s viacerými stretol, ani si o tom netušil.
Chlebom a soľou
Tradičné slovenské privítanie chlebom a soľou pozná asi každý z nás. Prečo práve takáto kombinácia? Pretože tieto dnes bežne dostupné potraviny boli kedysi veľká vzácnosť. Chlieb ako symbol života, soľ ako symbol zdravia. Na jednom podnose sú prejavom našej pohostinnosti, priateľstva či úcty k hosťom. Týmto slovanským zvykom sme už v našej krajine privítali pápežov, kráľovnú aj politikov.
Na Slovensku je tiež tradíciou vítať návštevy pohárikom pálenky a niekedy je to aj TATRATEA. Je slovenský nielen svojím zložením, ale aj históriou. Dúškom tatranského čaju horali kedysi vítali nielen návštevy, liečili ním aj rôzne choroby. Každý z horalov mal svoj vlastný recept na tatranský čaj, mohol obsahovať aj cesnak, med či loj. Dnešný TATRATEA má základ v čiernom čaji, dubových hoblinách namáčaných v jemnom liehu, bylinách a koreninách, ktoré väčšinou nájdeš práve v slovenskej prírode.
Vynášanie Moreny, stavanie májov a ďalšie tradície
Aj vy doma dodržiavate tradície, minimálne na Vianoce či Veľkú noc. Zatiaľ čo niekde je to symbolická večera, krájanie jabĺčka či pár strekov z voňavky, inde sa každoročne tradície pripomínajú naozaj vo veľkom.
Dievčatá, ženy, ale aj mládenci sa obliekajú do krojov a putujú po obciach, pospevujúc ľudové piesne. Deje sa tak napríklad na jar pri vynášaní Moreny, ktorým sa oslavuje odchod zimy. Milou tradíciou, ktorá sa zvykne objaviť nielen v obciach, ale aj mestách, je stavanie májov. Máj, teda vysoký strom ozdobený stuhami, zvyčajne stavali mládenci dievčaťu, o ktoré mali záujem. Dnes už môžeme vidieť v mestách a dedinách jeden veľký máj, zväčša na námestí.
Našu ľudovú módu preniesli až do Dubaja
Kedysi sa tradičné ľudové odevy nosili každodenne. Na Slovensku stále nájdeš obce, kde ich denne nosia prevažne staršie dámy. Okrem slávnostných udalostí a folklórnych slávností môžeš vidieť naše kroje na výstave vďaka projektu Party v 21. storočí. Projekt je zameraný na party, ktoré boli súčasťou ľudového odevu mladej slobodnej a bezdetnej dievčiny.
Výsledkom sú obrazy, ktoré unikátnym spôsobom spájajú umeleckú fotografiu, facepainting a umeleckú maľbu. Počas siedmich rokov autori projektu vytvorili 54 obrazov a zároveň „vzkriesili“ a zdokumentovali 54 párt zo všetkých regiónov Slovenska. Výstava reprezentovala Slovensko na najväčších svetových exhibíciách či podujatiach ako EXPO Dubaj, The Belt & Road – Culture and Art festival v Langfangu či na dvoch posledných zimných olympijských hrách v Južnej Kórei a v Číne. Videlo ju už vyše milión ľudí na viac ako 60 výstavách po celom svete.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Kedysi súčasť krojov, dnes odevy tvorené technikou, ktorá patrí medzi nehmotné dedičstvo Slovenska
Modrotlač je technika farbenia látky, ktorá bola kedysi bežnou súčasťou ľudových odevov, a to aj krojov. Táto technika si vyslúžila miesto na zozname národného kultúrneho dedičstva, kde je napríklad aj drotárstvo či hudobný nástroj fujara. Technika modrotlače dodnes žije a ožíva na konkrétnych moderných odevoch vďaka Vere a Matejovi, ktorí tvoria Ateliér Rabada.
V ateliéri Rabada spájajú historickú techniku so súčasným dizajnom. „Modrotlač sa snažíme oslobodiť od zažitých stereotypov a charakteristickej estetiky. Tradičný ornament nahrádzame vlastným, minimalistickým dizajnom. Tvoríme pre dnešok. Ale so živým príbehom z minulosti,“ vysvetľuje Matej Rabada.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
„Modrotlač sa teší popularite najmä pre svoju charakteristickú estetiku. Podstatný je však výrobný postup, ktorý je technologicky a časovo náročný. Stovky rokov sa v princípe nemení. Procesy, ktorými materiál prechádza, sú fascinujúce a neodpúšťajú chyby. V Európe je už len niekoľko dielní na výrobu modrotlače. Z ľudového remesla sa tak stáva exkluzívna výroba,“ opisuje Matej Rabada, prečo sa rozhodol pre techniku modrotlače.
Výšivky a vzory sa preniesli na kožu
Tradičnými ľudovými vzormi sa inšpiruje aj tatérka Andrea Kopecká, ktorá prenáša folklórne motívy zákazníkom na kožu. Jej cieľom je oživiť našu kultúru a dostať ju z archívov medzi ľudí. Pre Refresher prezradila, že sa inšpirovala samotnou históriou tetovania, ktoré pôvodne vychádzalo z tradičných prvkov kultúry. „Neskôr som nachádzala aj ďalšie prepojenia tetovania a výšivky. Oboje je robené ihlou, tým istým nástrojom, ktorý bol pri folklórnej výšivke využívaný hlavne ženami,“ dodáva.
Hovorí, že vďaka tetovaniu si k tradičnej výšivke našli cestu aj ľudia, ktorí sa predtým o folklór nezaujímali. Niekto si tetovanie dáva ako pripomienku toho, odkiaľ pochádza, ak žije v zahraničí. „Tetovanie podáva folklór v novej podobe, v koži nositeľa výšivka doslova žije. Nešíri sa ústnym, ale kontaktným podaním. Ľudia si veľakrát pri tvorbe motívu hľadajú výšivky viažuce sa k ich životu. Chodia do knižníc, kontaktujú folklórne súbory svojich obcí alebo navštevujú starých rodičov a používajú ich konkrétne výtvory. Podporuje to medziľudské a medzigeneračné vzťahy,“ vysvetľuje.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Ručne vyrábaná keramika so 140-ročnou históriou
Pravdepodobne si aj ty pamätáš keramické taniere či šálky s farebnými motívmi našich ľudových ornamentov, ktoré boli niekde u babky v kuchyni. Tradičná modranská majolika visela a stále je vystavená v nejednej domácnosti. Majstri toto remeslo rozvíjajú už 140 rokov a rovnako ako predchádzajúci respondenti spájajú tradičnú kultúru s moderným dizajnom. Celá výroba od točenia na kruhu až po maľovanie ornamentov je ručná. Rovnako ako modrotlač, aj modranská majolika a majoliková ornamentika je zapísaná v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.
Kedysi sa takýto riad iba vystavoval, dnes už si ho môžeš zakúpiť na každodenné používanie. Nájdeš tu napríklad aj kolekciu s bájnym jednorožcom, čo by sa mohlo zdať ako prispôsobovanie sa moderným trendom. Takéhoto jednorožca zobrazovali na keramike už remeselníci v minulom storočí.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Ako vidíš, tradície sú tu s nami, stále živé. Niektoré sa pretransformovali do iných podôb, no stále si zachovávajú dôraz na históriu. Nabudúce sa lepšie pozri aj na logo TATRATEA a nájdeš v ňom kus tradície. Tá je nielen vo fľaši, ale aj na nej. Sú v ňom ukryté odkazy na naše najznámejšie ornamenty pochádzajúce z Čičmian. Každý jeden prvok v logu zobrazuje niečo iné.
