Luxusne ozdobený stromček, štedrá večera a rozbaľovanie darčekov. Takto si predstavujú Vianoce mnohí z nás. Ako to však vyzeralo pred desiatkami rokov?
Väčšina tradícií, ktoré praktizujeme počas vianočných, veľkonočných či iných sviatkov, môže byť stovky rokov stará. Mnoho z tradícií, najmä tých vianočných, ukrývalo v sebe istú mágiu a ľudia verili, že ak ich budú dodržiavať, niečo dobré či zlé sa stane.
Vianoce. Sviatky pokoja, ktoré dodnes nazývame magickým časom. Rozhodne ich takto vnímali aj naši prapraprastarí rodičia, ktorí verili, že v období vianočných sviatkov sa dejú magické veci. Mali preto zaužívané zvyky a striktne ich dodržiavali, aby ich obchádzal smútok, choroba či chudoba. Možno sa niektorá z nasledujúcich obyčají ešte stále dodržiava aj u vás doma.
My sme sa v Refresheri rozhodli pozrieť na to, aké najdivnejšie vianočné tradície kedysi existovali a akú symboliku v sebe niesli. Opýtali sme sa na to etnologičky Kataríny Nádaskej. Ak sa ti naša tvorba páči a chceš podporiť náš redakčný tím, staň sa členom klubu Refresher+.
Železná reťaz okolo stola
Asi ťažko si dnes dokážeš predstaviť, že tvoj sused z paneláka vlečie k štedrovečernému stolu desaťkilovú reťaz. Kedysi to však nebolo ničím nezvyčajným a ľudia si ju každoročne na Vianoce omotávali okolo nôh stola. Prečo?
„Reťaz mala symbolizovať súdržnosť rodiny – ako sú oká reťaze naviazané na seba, tak sú aj členovia rodiny. Tí museli mať počas štedrej večere na reťazi položené nohy. Ako doba napredovala, ľudia železnú reťaz neskôr vymenili za viac praktický prvok a nahradila ju symbolická papierová,“ hovorí o prvej vianočnej tradícii pani Katarína.
Slama pod stolom
Naši predkovia tradične ukladali pod stôl aj kôpku slamy. Podľa Nádaskej mala symbolizovať nielen skromnosť, ale aj pripomínať, že aj samotný Ježiško sa narodil na slame v maštali. Ľudia zároveň verili, že vďaka slame pod stolom sa bude ich dobytku v ďalšom roku lepšie dariť.
Sekera a mlieko
Na štedrovečernom stole boli kedysi práve tieto dve veci a sekera rozhodne neslúžila na krájanie kapra. Symbolizovala niečo oveľa dôležitejšie. „Dávali ju tam kvôli tomu, aby priniesla do rodiny pevné zdravie. Nádoba s nadojeným mliekom mala zase zaručiť jeho dostatok pre celú rodinu na nasledujúci rok, keďže boli ľudia na dedinách často odkázaní len na to, čo si sami vyrobili,“ hovorí etnologička.
