Luxusne ozdobený stromček, štedrá večera a rozbaľovanie darčekov. Takto si predstavujú Vianoce mnohí z nás. Ako to však vyzeralo pred desiatkami rokov?
Väčšina tradícií, ktoré praktizujeme počas vianočných, veľkonočných či iných sviatkov, môže byť stovky rokov stará. Mnoho z tradícií, najmä tých vianočných, ukrývalo v sebe istú mágiu a ľudia verili, že ak ich budú dodržiavať, niečo dobré či zlé sa stane.
Vianoce. Sviatky pokoja, ktoré dodnes nazývame magickým časom. Rozhodne ich takto vnímali aj naši prapraprastarí rodičia, ktorí verili, že v období vianočných sviatkov sa dejú magické veci. Mali preto zaužívané zvyky a striktne ich dodržiavali, aby ich obchádzal smútok, choroba či chudoba. Možno sa niektorá z nasledujúcich obyčají ešte stále dodržiava aj u vás doma.
My sme sa v Refresheri rozhodli pozrieť na to, aké najdivnejšie vianočné tradície kedysi existovali a akú symboliku v sebe niesli. Opýtali sme sa na to etnologičky Kataríny Nádaskej. Ak sa ti naša tvorba páči a chceš podporiť náš redakčný tím, staň sa členom klubu Refresher+.
Železná reťaz okolo stola
Asi ťažko si dnes dokážeš predstaviť, že tvoj sused z paneláka vlečie k štedrovečernému stolu desaťkilovú reťaz. Kedysi to však nebolo ničím nezvyčajným a ľudia si ju každoročne na Vianoce omotávali okolo nôh stola. Prečo?
„Reťaz mala symbolizovať súdržnosť rodiny – ako sú oká reťaze naviazané na seba, tak sú aj členovia rodiny. Tí museli mať počas štedrej večere na reťazi položené nohy. Ako doba napredovala, ľudia železnú reťaz neskôr vymenili za viac praktický prvok a nahradila ju symbolická papierová,“ hovorí o prvej vianočnej tradícii pani Katarína.
Slama pod stolom
Naši predkovia tradične ukladali pod stôl aj kôpku slamy. Podľa Nádaskej mala symbolizovať nielen skromnosť, ale aj pripomínať, že aj samotný Ježiško sa narodil na slame v maštali. Ľudia zároveň verili, že vďaka slame pod stolom sa bude ich dobytku v ďalšom roku lepšie dariť.
Sekera a mlieko
Na štedrovečernom stole boli kedysi práve tieto dve veci a sekera rozhodne neslúžila na krájanie kapra. Symbolizovala niečo oveľa dôležitejšie. „Dávali ju tam kvôli tomu, aby priniesla do rodiny pevné zdravie. Nádoba s nadojeným mliekom mala zase zaručiť jeho dostatok pre celú rodinu na nasledujúci rok, keďže boli ľudia na dedinách často odkázaní len na to, čo si sami vyrobili,“ hovorí etnologička.
Pečivo v tvare zvierat, ktoré nikto nejedol
Množstvo tohto pečiva symbolizovalo toľko zvierat, koľko sa v gazdovstve nachádzalo. Ak mala rodina napríklad päť sliepok, na stole bolo päť kusov pečiva v tvare sliepky. Zvieratká však neslúžili na jedenie, aspoň teda nie tie v podobe koláča.
„Počas Vianoc sa nechávalo pečivo v tvare zvierat na stole v ošítke, neskôr ich gazdiná zabalila do bielej ľanovej handričky a odložila v hospodárskych budovách vysoko na trám. Bola to symbolika toho, aby sa zvieratám dobre darilo a aby sa aj naďalej množili,“ vysvetľuje pani Nádaská.
Žiadne krájanie nožom a magické omrvinky
Nádaská hovorí aj o tom, že kedysi bolo krájanie nožom počas štedrej večere prísne zakázané. Pečivo sa mohlo iba trhať rukami a omrvinky, ktoré z neho zostali, podľa povery mali magickú moc. Ľudia ich po večeri zhrnuli do šatôčky a počas roka ich používali v rámci ľudového liečenia na techniku, ktorá sa nazývala „okurovanie“ chorého. Omrvinky s bylinkami mali podľa našich predkov liečivé účinky.
„Ak si ľudia nevedeli pomôcť so zdravotným stavom chorého, prepájala sa racionálna zložka s tou magickou. Na žeravé uhlíky sa dávali sušené liečivé bylinky a zvyšné omrvinky, a dym, ktorý z toho vznikol, sa dával na chorého človeka. Ľudia verili, že magické omrvinky a bylinky môžu chorému pomôcť,“ dodáva.
Trasenie plotom
Máme tu niečo aj pre single dievčatá. V deň Vianoc kedysi dievčatá chodili von, triasli plotmi a načúvali, odkiaľ zabreše pes. Údajne z tej strany mal potom za nimi prísť ženích. Ako by asi ľudia reagovali na túto tradíciu dnes?
Žiadne zavesené kabáty ani vstávanie od stola
Ďalšou poverou spojenou so štedrou večerou bolo vešanie kabátov na klinec. „Ľudia verili, že ak si niekto naň kabát zavesí, do roka odvisne alebo teda zomrie. Preto si mnohí kabáty ukladali inde. Verili tiež, že človek zomrie aj vtedy, ak počas štedrej večere vstane od stola,“ hovorí pani Katarína a dodáva, že bola preto určená iba jedna osoba, často hlava rodiny, ktorá od stola mohla vstať a obslúžiť ostatných. Táto tradícia sa v mnohých slovenských rodinách zachovala aj dodnes.
Krájanie jablka
Tak, ako aj vstávanie od stola, aj krájanie jablka je dodnes známou tradíciou v slovenských rodinách. „Kedysi si každý rozkrojil svoje jablko na polovicu tak, aby bolo vidieť jadrovník. Ak je jadrovník pekný, symbolizuje priaznivú veštbu, no ak je hnilý, osobu malo čakať niečo zlé,“ dodáva na záver etnologička.
Takisto mali ľudia s postupom času menej hospodárskych zvierat a veľa tradícií bolo spojených najmä s gazdovstvom. Napriek tomu, že je množstvo zvykov už dávno zabudnutých, magické čaro Vianoc pretrváva dodnes. Tak si ho v sebe zachovaj aj ty a preži sviatky v pohode!
