Pečivo v tvare zvierat, ktoré nikto nejedol
Množstvo tohto pečiva symbolizovalo toľko zvierat, koľko sa v gazdovstve nachádzalo. Ak mala rodina napríklad päť sliepok, na stole bolo päť kusov pečiva v tvare sliepky. Zvieratká však neslúžili na jedenie, aspoň teda nie tie v podobe koláča.
„Počas Vianoc sa nechávalo pečivo v tvare zvierat na stole v ošítke, neskôr ich gazdiná zabalila do bielej ľanovej handričky a odložila v hospodárskych budovách vysoko na trám. Bola to symbolika toho, aby sa zvieratám dobre darilo a aby sa aj naďalej množili,“ vysvetľuje pani Nádaská.
Žiadne krájanie nožom a magické omrvinky
Nádaská hovorí aj o tom, že kedysi bolo krájanie nožom počas štedrej večere prísne zakázané. Pečivo sa mohlo iba trhať rukami a omrvinky, ktoré z neho zostali, podľa povery mali magickú moc. Ľudia ich po večeri zhrnuli do šatôčky a počas roka ich používali v rámci ľudového liečenia na techniku, ktorá sa nazývala „okurovanie“ chorého. Omrvinky s bylinkami mali podľa našich predkov liečivé účinky.
„Ak si ľudia nevedeli pomôcť so zdravotným stavom chorého, prepájala sa racionálna zložka s tou magickou. Na žeravé uhlíky sa dávali sušené liečivé bylinky a zvyšné omrvinky, a dym, ktorý z toho vznikol, sa dával na chorého človeka. Ľudia verili, že magické omrvinky a bylinky môžu chorému pomôcť,“ dodáva.
Trasenie plotom
Máme tu niečo aj pre single dievčatá. V deň Vianoc kedysi dievčatá chodili von, triasli plotmi a načúvali, odkiaľ zabreše pes. Údajne z tej strany mal potom za nimi prísť ženích. Ako by asi ľudia reagovali na túto tradíciu dnes?
