Množstvo spoločností si stále cení panenstvo ako niečo „posvätné“. Nenastal ale už čas, aby sme sa od tohto konštruktu oslobodili?
Panenstvo môže hrať v živote dospievajúcej ženy dôležitú úlohu. Ide o výsledok mnohých tlakov plynúcich zo spoločnosti. Tlak na to, že musí počkať na toho pravého, ale nesmie zase čakať veľmi dlho. Nepatrí sa o „to“ prísť s mužom, ktorého dostatočne nepozná, ale zase je tak trochu divná, keď je posledná v triede, ktorá o „to“ ešte neprišila.
Tlak na to, že „to“ bude bolieť a určite si „to“ neužije. Tlak na to, že „prísť o panenstvo“ sa počíta iba vtedy, keď sa jedná o heterosexuálny sex. Alebo tlak na to, že by svoju „čistotu“ mala preukázať zakrvavenou plachtou počas svadobnej noci.
Panenstvo pritom nie je nijako vrodené. Nejedná sa o lekársky ani vedecký termín. Ide skôr o sociálny, kultúrny a náboženský konštrukt, ktorý nielenže vyplýva z diskriminácie žien a dievčat, ale zároveň môže byť pre mnohých zraňujúci a nebezpečný.
Ide o pojem, ktorý neexistuje v objektívnej realite, ale je iba výsledkom ľudskej interakcie. Existuje preto, že sme sa na jeho existencii zhodli.
Konštrukt panenstva je starý ako ľudstvo samo – a je v nás hlboko zakorenený. Stačí si spomenúť na "nepoškvrnené počatie Panny Márie, ktorá sa vyhla dedičstvu prvotného hriechu". Vďaka tomu sa s ňou mohli spájať výrazy ako čistota a cudnosť. Kult Panny Márie odštartoval uctievanie panenstva ako takého, posadnutosť, ktorá dodnes prestupuje naprieč kultúrami.
Testy panenstva: prax zaznamenaná v krajinách po celom svete
Ideály týkajúce sa panenstva, rovnako ako ideály týkajúce sa v podstate všetkých spoločenských fenoménov a konštruktov, vždy závisia od historických a kultúrnych okolností. Napríklad zo 141 spoločností, ktoré skúmali sociológovia Broude a Greene v roku 1980, si panenstvo cenila približne polovica. Pre niektoré spoločenstvá má nízku hodnotu, iné ho vystavujú na piedestál. Táto posadnutosť pritom naberá takých rozmerov, že sa ženy musia podrobovať tzv. „skúškam panenstva“.
Tieto vyšetrenia sa najčastejšie vykonávajú u slobodných žien, často bez ich súhlasu – alebo v situáciách, keď nie sú schopné udeliť vedomý súhlas. Preukázať majú jediné - či už mali prvý sexuálny styk.
Dvoma najbežnejšími technikami pri testoch panenstva sú kontrola veľkosti alebo natrhnutia panenskej blany a zavedenie dvoch prstov do pošvy na meranie veľkosti pošvového vchodu a ochabnutosti pošvovej steny. Táto prax bola zdokumentovaná v najmenej 20 krajinách vo všetkých regiónoch sveta, napríklad v Afganistane, Bangladéši, Egypte, Indii, Indonézii, Iráne, Jordánsku, Palestíne, Juhoafrickej republike, Srí Lanke, Svazijsku, Turecku či Ugande.
Ešte pred niekoľkými rokmi sa ale testy vykonávali napríklad vo Francúzsku alebo Veľkej Británii. O tom, že bohaté a „vyspelé“ krajiny nie sú výnimkou, svedčí napríklad americký rapper T. I. Ten sa netají tým, že každoročne sprevádza svoju osemnásťročnú dcéru Deyjah Harris na gynekologickú prehliadku, aby jej skontrolovali panenská blana a určili, či je stále panna.
Panenská blana (hymen) je slizničná riasa prekrývajúca časť pošvového vchodu. Rovnako ako iné časti ľudského tela je aj hymen u každej ženy trochu iný.
Bolesť, poníženie, trauma
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) testy panenstva považuje za „zbytočné a často bolestivé, ponižujúce a traumatizujúce“, pričom v závislosti od špecifík danej krajiny môže vyšetrenie vykonávať nielen lekár, ale napríklad aj policajt alebo iný predstaviteľ komunity.
Napríklad systematický prehľad štúdií z roku 2017 priniesol svedectvo žien z Palestíny, ktoré testovanie museli podstúpiť: „Ženy mali z [tejto skúsenosti] veľký strach a cítili sa skutočne vydesené. Ich pocity strachu sa prejavovali rôznymi spôsobmi: odmietnutím sedieť na vyšetrovacom kresle, plačom, krikom, strkaním, stuhnutím, mlčaním, omdlievaním atď,“ píše sa v prieskume.
U mnohých žien, ktoré boli donútené toto vyšetrenie podstúpiť, sa neskôr prejavili aj depresie či samovražedné sklony. Prieskum medzi súdnymi lekármi v Turecku z roku 1999 tiež zistil, že 93 % z nich súhlasilo s tým, že testy panenstva sú pre pacientky psychicky traumatizujúce. 64 % sa domnievalo, že sú narušením súkromia, a viac ako polovica sa domnievala, že vedú ku strate sebaúcty vyšetrovaných.
Vyšetreniu sa pritom nemusia podrobiť len ženy, ktoré chcú (alebo majú) uzavrieť manželstvo, ale aj ženy, ktoré sa uchádzajú o určité štátne zamestnania, alebo dievčatá, ktoré sa hlásia na špecializované (napríklad zdravotnícke) školy. Tak tomu bolo aj v Turecku, ktoré však od testovania (aspoň oficiálne) upustilo v roku 2002 v snahe priblížiť sa členstvu v Európskej únii.
V provincii KwaZulu-Natal v Juhoafrickej republike sa testy panenstva vykonávajú ako „preventívne opatrenie“ proti ochoreniu HIV/AIDS. V tejto provincii je totiž 30 až 40 % dospelej populácie pozitívnej na HIV a v spoločnosti panuje silné presvedčenie, že je to tak kvôli „roztopašnému“ správaniu žien.
V niektorých regiónoch je tiež bežné, že testy panenstva sa vykonávajú pri obetiach znásilnenia, aby sa „zistilo“, či k sexuálnemu násiliu skutočne došlo, alebo nie. Vyšetrenie tak môže okrem poníženia a viktimizácie spôsobiť znovuprežitie traumy.
Testy majú nulovú výpovednú hodnotu
Testovanie panenstva je problematické hneď z niekoľkých dôvodov. Tým najočividnejším je, že predstavuje reálnu hrozbu pre telesnú autonómiu žien a dievčat. Zvlášť ak prihliadneme na fakt, že vyšetrenie je mnohokrát vykonávané nekonsenzuálne.
Prax, ktorá má za cieľ klásť požiadavky na dievčatá a ženy, aby zostali čo najdlhšie pannami, podporuje patriarchálne nastavenie spoločnosti. Ako zdôrazňuje Mukaddes Gorar z Hertfordshire Law School, z právneho hľadiska je požiadavka panenstva u žien a dievčat diskrimináciou na základe pohlavia a je v rozpore so základnými ľudskými právami a slobodami.
Vyšetrenia sa zároveň vykonávajú v domnienke, že (ne)prítomnosť panenskej blany vypovedá o sexuálnej aktivite daného človeka. Tak tomu ale samozrejme nie je. Žena (a všetky ostatné osoby s panenskou blanou) si ju môže (aj nevedome) narušiť, prípadne sa s ňou nemusí ani narodiť. Panenská blana môže byť naopak extrémne pružná, a zostať tak neporušená aj po opakovanom pohlavnom styku. Skúšky panenstva zároveň potvrdzujú mylnú myšlienku, že existuje jednotný vzhľad genitálií, ktorý preukazuje, či žena alebo dievča malo pohlavný styk.
Nemenej problematickým aspektom je tiež dôvod, pre ktorý sa testovanie panenstva vôbec vykonáva. Či je slobodná žena panna, alebo nie, totiž v kultúrnom preklade vypovedá o tom, ako veľmi je morálne spôsobilá – či bude dobrou manželkou, dcérou, pracovníčkou; či bude mať pre danú spoločnosť „prínos“. Veľakrát sa tak stáva, že ak žena testom „neprejde“, jej rodina (či komunita) ju zavrhne. Teda v „najlepšom“ prípade. Ako opisuje vo svojej reportáži novinárka iránskeho pôvodu Sahar Zand: „Nevesta, o ktorej sa zistí, že nie je panna, má byť počas svadobnej noci usmrtená.“
Od testov panenstva lekárska obec z etických dôvodov postupne ustupuje. Avšak, ako upozorňuje Gorar, odmietnutie vykonania testu môže byť v rozpore s blahom pacientky: „Nechať mladé dievčatá alebo ženy, aby sa stretávali so svojimi rodinami bez dôkazu o svojom panenstve, môže mať vážne následky. Výskumná štúdia vykonaná v Iráne odhalila, že niektorí praktickí lekári v záujme ochrany dievčat vydávajú falošné potvrdenia o panenstve.“
Panenská blana na predaj
Kvôli vyššie uvedeným dôvodom mnoho žien a dievčat (dobrovoľne aj nedobrovoľne) podstupuje tzv. „rekonštrukciu“ panenskej blany, hymenoplastiku. Ide (väčšinou) o chirurgický zákrok, pri ktorom dôjde k zošitiu roztrhnutých okrajov panenskej blany pomocou rozpustných stehov. Tak, aby žena pri ďalšom pohlavnom styku krvácala.
Ako vo svojej práci opisuje profesorka a sociologička Sawitri Saharso, v Európe je hymenoplastika často vnímaná kontroverzne, pretože je považovaná za „ústupok prisťahovaleckým skupinám, ktoré nerešpektujú sexuálnu autonómiu žien“. Ako kontroverzná je na druhú stranu vnímaná aj v krajinách Blízkeho východu a severnej Afriky. Dôvodom tu však je „podkopávanie spoločenských zvykov týkajúcich sa žien a predmanželského sexu“, pričom napríklad v Spojených arabských emirátoch je táto procedúra zakázaná pre nevydaté ženy.
Autorka však pripomína, že by sme sa na tento zákrok nemali pozerať rovno ako na patriarchálny nástroj. Hymenoplastika totiž môže uľaviť obetiam znásilnenia či sexuálneho násilia a poslúžiť tak ako nástroj prežitia v spoločnosti, ktorá by ich inak vylúčila. Možno na ňu tiež nazerať ako na nástroj vzdoru patriarchálnej požiadavke na „čistotu“ nevydatých žien, ktoré tak získavajú (do istej miery) kontrolu nad svojou sexualitou.
V Českej republike je rekonštrukcia panenskej blany pomerne dostupným zákrokom. Vykonáva ho celý rad privátnych gynekologických ordinácií i plastických chirurgií. Napríklad v pražskom ISCARE centre sa cena za operáciu pohybuje v rozmedzí od 15 do 22,5 tisíc korún bez DPH v závislosti od rozsahu zákroku. Okrem samotnej operácie ale klientka musí väčšinou zaplatiť aj všetky predoperačné vyšetrenia, anestéziu a hospitalizáciu. V podstate sa dá ale povedať, že je možné hymenoplastiku v Česku podstúpiť do 30 tisíc korún.
Prečo by sme sa mali zbaviť konštruktu panenstva?
„Panenstvo je rovnako typicky ľudský pojem ako filantropia. Vymysleli sme ho. Vyvinuli sme ho. Rozšírili sme túto myšlienku v našich kultúrach, náboženstvách, právnych systémoch, umeleckých dielach a vedeckých poznatkoch. Upevnili sme ju ako neoddeliteľnú súčasť toho, ako prežívame svoje telá a seba samých. A to všetko sme urobili bez toho, aby sme ju dokázali dôsledne definovať, presne identifikovať alebo vysvetliť, ako a prečo funguje,“ píše na samom začiatku svojej knihy Virgin: The Untouched History americká historička Hanne Blank. A nemožno s ňou nesúhlasiť.
Argument, že panenstvo vnímajú všetci rovnako a je vlastný všetkým ženám, je totiž problematický. A to nielen kvôli tomu, že chýba presná definícia toho, čo vôbec panenstvo je. Niektoré kultúry ho môžu vnímať ako „identitu“ ženy pred prvým pohlavným stykom – avšak aj chápanie pohlavného styku sa môže naprieč kultúrami a spoločnosťami líšiť. Čo je pohlavný styk? Ako veľmi penetračný musí byť? A môže byť pannou žena, ktorá otehotnela skrze umelé oplodnenie – alebo „nepoškvrnené počatie“? Zdá sa, že nikto nevie. Alebo si skôr každý vykladá panenstvo po svojom. A niekto napríklad vôbec netuší, že panenská blana a panenstvo spolu vôbec nemusia súvisieť.
Zároveň je nutné neustále pripomínať, že panenstvo je patriarchálnym konštruktom, ktorý má v prvom rade za cieľ kontrolovať ženské telá. Rovnako prispieva k binárnemu rozdeleniu sveta, z ktorého sú vylučovaní všetci, ktorí nezodpovedajú pevne stanoveným škatuľkám spoločnosti. Konštrukt, ktorý mnohými kultúrami býva chápaný ako „esencia ženstva“, môže byť bolestivým napríklad pre trans či intersex osoby.
Nehľadiac na to, že množstvo gynekologických ordinácií stále v Česku odmieta mladé pacientky, ktoré ešte nemali prvý pohlavný styk, s argumentom, že majú prísť až po prvom penetračnom sexe. Toto stanovisko nielenže vystavuje mladé ženy riziku zdravotných problémov, ale tiež úplne vymazáva existenciu napríklad asexuálov a asexuálok či ľudí, ktorí sa z akéhokoľvek dôvodu rozhodli aktívne sa nezúčastniť v sexuálnom žití, prípadne aj lesieb a ľudí s inou než heterosexuálnou orientáciou.
Zo všetkého vyššie uvedeného plynie jediné: je na čase sa od konštruktu panenstva oslobodiť.
