Množstvo spoločností si stále cení panenstvo ako niečo „posvätné“. Nenastal ale už čas, aby sme sa od tohto konštruktu oslobodili?
Panenstvo môže hrať v živote dospievajúcej ženy dôležitú úlohu. Ide o výsledok mnohých tlakov plynúcich zo spoločnosti. Tlak na to, že musí počkať na toho pravého, ale nesmie zase čakať veľmi dlho. Nepatrí sa o „to“ prísť s mužom, ktorého dostatočne nepozná, ale zase je tak trochu divná, keď je posledná v triede, ktorá o „to“ ešte neprišila.
Tlak na to, že „to“ bude bolieť a určite si „to“ neužije. Tlak na to, že „prísť o panenstvo“ sa počíta iba vtedy, keď sa jedná o heterosexuálny sex. Alebo tlak na to, že by svoju „čistotu“ mala preukázať zakrvavenou plachtou počas svadobnej noci.
Panenstvo pritom nie je nijako vrodené. Nejedná sa o lekársky ani vedecký termín. Ide skôr o sociálny, kultúrny a náboženský konštrukt, ktorý nielenže vyplýva z diskriminácie žien a dievčat, ale zároveň môže byť pre mnohých zraňujúci a nebezpečný.
Ide o pojem, ktorý neexistuje v objektívnej realite, ale je iba výsledkom ľudskej interakcie. Existuje preto, že sme sa na jeho existencii zhodli.
Konštrukt panenstva je starý ako ľudstvo samo – a je v nás hlboko zakorenený. Stačí si spomenúť na "nepoškvrnené počatie Panny Márie, ktorá sa vyhla dedičstvu prvotného hriechu". Vďaka tomu sa s ňou mohli spájať výrazy ako čistota a cudnosť. Kult Panny Márie odštartoval uctievanie panenstva ako takého, posadnutosť, ktorá dodnes prestupuje naprieč kultúrami.
Testy panenstva: prax zaznamenaná v krajinách po celom svete
Ideály týkajúce sa panenstva, rovnako ako ideály týkajúce sa v podstate všetkých spoločenských fenoménov a konštruktov, vždy závisia od historických a kultúrnych okolností. Napríklad zo 141 spoločností, ktoré skúmali sociológovia Broude a Greene v roku 1980, si panenstvo cenila približne polovica. Pre niektoré spoločenstvá má nízku hodnotu, iné ho vystavujú na piedestál. Táto posadnutosť pritom naberá takých rozmerov, že sa ženy musia podrobovať tzv. „skúškam panenstva“.
Tieto vyšetrenia sa najčastejšie vykonávajú u slobodných žien, často bez ich súhlasu – alebo v situáciách, keď nie sú schopné udeliť vedomý súhlas. Preukázať majú jediné - či už mali prvý sexuálny styk.
Dvoma najbežnejšími technikami pri testoch panenstva sú kontrola veľkosti alebo natrhnutia panenskej blany a zavedenie dvoch prstov do pošvy na meranie veľkosti pošvového vchodu a ochabnutosti pošvovej steny. Táto prax bola zdokumentovaná v najmenej 20 krajinách vo všetkých regiónoch sveta, napríklad v Afganistane, Bangladéši, Egypte, Indii, Indonézii, Iráne, Jordánsku, Palestíne, Juhoafrickej republike, Srí Lanke, Svazijsku, Turecku či Ugande.
Ešte pred niekoľkými rokmi sa ale testy vykonávali napríklad vo Francúzsku alebo Veľkej Británii. O tom, že bohaté a „vyspelé“ krajiny nie sú výnimkou, svedčí napríklad americký rapper T. I. Ten sa netají tým, že každoročne sprevádza svoju osemnásťročnú dcéru Deyjah Harris na gynekologickú prehliadku, aby jej skontrolovali panenská blana a určili, či je stále panna.
Panenská blana (hymen) je slizničná riasa prekrývajúca časť pošvového vchodu. Rovnako ako iné časti ľudského tela je aj hymen u každej ženy trochu iný.
Bolesť, poníženie, trauma
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) testy panenstva považuje za „zbytočné a často bolestivé, ponižujúce a traumatizujúce“, pričom v závislosti od špecifík danej krajiny môže vyšetrenie vykonávať nielen lekár, ale napríklad aj policajt alebo iný predstaviteľ komunity.
Napríklad systematický prehľad štúdií z roku 2017 priniesol svedectvo žien z Palestíny, ktoré testovanie museli podstúpiť: „Ženy mali z [tejto skúsenosti] veľký strach a cítili sa skutočne vydesené. Ich pocity strachu sa prejavovali rôznymi spôsobmi: odmietnutím sedieť na vyšetrovacom kresle, plačom, krikom, strkaním, stuhnutím, mlčaním, omdlievaním atď,“ píše sa v prieskume.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako testy panenstva súvisia so sklonom k samovražde.
- Prečo majú testy v skutočnosti nulovú výpovednú hodnotu.
- Čo je "rekonštrukcia panenskej blany" a prečo môže pôsobiť kontroverzne aj pozitívne
