„Aj tie najhoršie búrky sme museli prečkať v stane. Blesky nad nami lietali celé hodiny. Dokonca pred nimi šprintom do lesa utekali aj kravy, ktorým je to väčšinou úplne jedno,“ hovorí pre Refresher Anna Lašanová.
Začínali pri Čiernom mori a skončili na portugalskom pobreží. Manželia Matúš a Anna Lašanovci prešli pešo Európu cez hory – celkovo 6 330 kilometrov, 274-tisíc výškových metrov, a to všetko len za niečo vyše sedem mesiacov.
Matúš je lekár, turista, dokumentarista a fotograf. Manželku Annu, pôvodom Poľku, stretol na jednej zo svojich mnohých diaľkových trás. Odvtedy cestujú spoločne. V súčasnosti dokončuje knihu z ich tritisíc kilometrov dlhého putovania okolo Islandu a čoskoro začne pripravovať text a fotografie ku knihe z prechodu Európou.
Ako dlho už tvoríte pár a kedy ste spolu začali zdolávať takéto trasy?
M.: Prvýkrát sme sa stretli na prechode Te Araroa Trail na Novom Zélande 13. novembra 2018. Začali sme presne v rovnaký deň, no Anna bola o čosi rýchlejšia a tritisíc kilometrov dlhú trasu dokončila o mesiac skôr ako ja. (úsmev)
Stretli sme sa ešte raz na samotnom konci a odvtedy sme spolu ako pár. Obaja sme boli skúsenosťou z Nového Zélandu nadšení, a tak pre nás bolo prirodzené hľadať nové výzvy. Od 13. novembra 2019 sme manželia a s dlhými trasami neplánujeme tak skoro skončiť.
Ako vám napadlo prejsť Európu cez hory?M.: Keď sa povie diaľková turistika alebo „thru-hiking“ (prechod diaľkových trás od začiatku po koniec v jednej sezóne), väčšina ľudí si predstaví americkú Pacifickú hrebeňovku, novozélandskú Te Araroa alebo ďalšie známe traily. Naprieč Európou nevedie žiadna oficiálna skutočne horská diaľková trasa a pri pohľade na mapu nám napadlo, že by nemal byť problém uskutočniť to. Prejsť nielen krajinu, ale aj celý kontinent by bola zaujímavá výzva.
A.: Tento plán sme mali v hlave už pár rokov, no počas covidu ho bolo nemožné uskutočniť. Nebolo to len o výzve, ale aj o tom, že nás baví cestovanie a na nohách sa jednotlivé krajiny spoznávajú najlepšie. Tešili sme sa na európsku rozmanitosť od Balkánu až po Španielsko.
Ako ste sa na ňu pripravovali? Mali ste trasu podrobne naplánovanú alebo ste šli štýlom „pôjdeme a uvidíme“?
M.: Príprava bola veľmi jednoduchá. Čo najčastejšie sme sa snažili chodievať na prechádzky do lesa. Mali sme pripravené okruhy od 20 do 35 kilometrov, ktoré sme sa snažili prejsť dva- až trikrát za týždeň, ako dovolili pracovné povinnosti.
A.: O prípravu samotnej trasy som sa starala hlavne ja. Pripravila som pre nás základ, ktorého by sme sa mohli držať. Tie najlepšie veci však vždy objavíme väčšinou až na mieste, a preto si v tomto nechávame určitú slobodu.
Museli ste si na tento zážitok našetriť? Ako ste to mali vyriešené s prácou?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Koľko peňazí ich cesta stála a na čo míňali najviac.
- Či ich počas cesty potrápili zranenia.
- Koľko párov topánok počas cesty zodrali.
- Ako dopadlo stretnutie s medveďom.
