Nová miniséria z produkcie Netflixu sa pozerá veľmi ťažko.
Monster: The Jeffrey Dahmer Story je seriál, na ktorý sa nedá vopred pripraviť. Je jedno, čo všetko si o ňom počul a aké recenzie si čítal. Je jedno, koľko toho vieš o Jeffreym Dahmerovi, tvorcovia Ryan Murphy a Ian Brennan ťa až násilne zavedú do sveta, kde vládne a vyhráva kruté, nemilosrdné zlo.
Ak doň raz vkročíš, už niet cesty späť. A môžeme ti garantovať, že ak si slabšia povaha a nemáš poriadne silný žalúdok, bude lepšie, ak sa tejto kriminálnej minisérii nakrútenej podľa skutočných udalostí radšej vyhneš. Môže ti reálne spôsobiť nevoľnosť, úzkosť, depresiu, nočné mory či dokonca traumu.
Tvorcovia ťa totiž miestami donútia zažiť to, čo Dahmerove obete. A nie, nebude ti to vôbec príjemné. Budeš s nimi v jednej miestnosti ako tichý pozorovateľ, ktorý nemôže nijako zasiahnuť. Nebudeš môcť zavolať políciu, nebudeš môcť kričať ani fyzicky zastaviť Dahmera pred tým, čo sa chystá spraviť.
Najtemnejší hraný projekt Netflixu
Netflix ročne produkuje množstvo žánrovo rozličných seriálov, tento je však diametrálne odlišný od všetkého, čo si na populárnej streamovacej platforme vôbec kedy videl. Zistíš to už po prvých minútach a bude to intenzívne precitnutie. Monster: The Jeffrey Dahmer Story je bez akýchkoľvek pochybností najtemnejší hraný projekt Netflixu.
Nič desivejšie na žiadnej zo streamovacích platforiem už tento rok neuvidíš. Príbeh sa zameriava na známeho amerického sériového vraha, kanibala a nekrofila, ktorý v od roku 1978 do roku 1991 zavraždil sedemnásť mladíkov. Väčšinu z nich najskôr zbalil v gay kluboch, a predtým než došlo k vražde, ich zdrogoval.
Možno sa pýtaš, prečo by sme vlastne mali pozerať príbeh o zvrátenom, zvrhlom psychopatickom zabijakovi. Takmer deväťhodinová hraná miniséria však zďaleka nie je samoúčelná. Na pozadí Dahmerovho príbehu odkrýva kopec ďalších pálčivých tém od rasizmu, xenofóbie, homofóbie cez sociálnu nerovnosť až po neprofesionálne konanie polície. Ide teda o témy, ktoré prakticky dodnes v Amerike silne rezonujú.
Smutný obraz Ameriky
Monster: The Jeffrey Dahmer Story je komplexným a práve preto dosť smutným obrazom Spojených štátov amerických. V jednotlivých dieloch totiž nesledujeme len samotného Dahmera, ktorého stvárnil Evan Peters (pamätať si ho môžeš najmä zo seriálu American Horror Story), ale aj postavy, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnil a zmenil im život.
Či už ide o jeho rodičov, rodiny jeho obetí, či jeho susedov, ktorí viacnásobne upozorňovali, že v jeho byte sa dejú ohavnosti najhrubšieho zrna, avšak polícia ich úspešne ignorovala. Najnovšia miniséria o Dahmerovi sa síce vôbec nepozerá ľahko, no svojou precíznosťou a nekompromisnosťou vyráža dych a paradoxne príjemne prekvapuje spracovaním. Ide o kvalitu, akú sme na Netflixe už veľmi dlho nevideli.
Pätici režisérov, medzi ktorými sú aj Jennifer Lynch (dcéra slávneho filmového surrealistu Davida Lyncha) či Gregg Araki (hádam najzásadnejší predstaviteľ americkej nezávislej kinematografie), sa podarilo maximálne autenticky zobraziť osemdesiate a deväťdesiate roky v USA či vytvoriť ťaživú atmosféru. Dokresľuje ju znepokojivá a tajomná hudba legendárnej dvojice Nick Cave a Warren Ellis.
Komplexnosť, uveriteľnosť, originálnosť
V minisérii sledujeme Dahmera nielen ako vraha, ale aj ako tínedžera outsidera snažiaceho sa zapadnúť a nájsť si kamarátov, ako syna, ktorý by chcel kompletnú funkčnú rodinu bez konfliktov, či ako alkoholika bojujúceho s vlastnými démonmi. Vidíme, ako sa snaží pred svojimi víziami utiecť, ale aj to, ako sa nimi necháva naplno unášať.
Je však dôležité v tomto smere zdôrazniť, že nejde o agitačné poľudšťovanie jeho osobnosti, ale skôr o čo najväčšiu snahu prebádať jeho myslenie a konanie, kde sa jeho nezvyčajné pohnútky začali, čo bolo ich katalyzátorom a kto za ne „nesie vinu“. Na viacero otázok však, pochopiteľne, nedostaneme odpoveď, pretože do jeho hlavy aj tak nikto nikdy úplne nevidel a už ani neuvidí.
Naratívna štruktúra je v kontexte podobných hraných seriálov originálna, a i keď práca s retrospektívou môže na prvý pohľad pôsobiť chaoticky a neukotvene, dramaturgicky funguje skvele. Tvorcovia brilantne pracujú aj s asociatívnou montážou či so záberovaním a herecký výkon Petersovi pravdepodobne okamžite zaručil ďalšie ponuky v oveľa rozsiahlejších a významnejších projektoch.
Vzostup hviezdy Evana Petersa
Ide o jeho životný výkon, a ak zaň nezíska cenu Emmy, bude to veľký prešľap. Monster: The Jeffrey Dahmer Story sa absolútne zásadne vymyká klasickým produkciám Netflixu svojou sugestívnosťou a premyslenosťou. Málokto si plne uvedomí, aký husársky kúsok sa tvorcom podaril, pretože spracovať tak citlivo a eticky takú náročnú tému je takmer nadľudská úloha.
Novej minisérii ťažko niečo vyčítať, možno len pár hluchých miest či to, že necháva diváka až príliš dlho sa kúpať v tom najhnusnejšom bahne. Na druhej strane práve preto sa to všetko tak zarezáva pod kožu a ostáva v hlave. Aj preto minisérii Monster: The Jeffrey Dahmer Story udeľujeme až deväť bodov z desiatich.