Talentovaný absolvent VŠMU nakrútil celovečerný debut Obeť a uvedie ho na najstaršom filmovom festivale na svete.
Michal Blaško (32) je slovenský režisér žijúci v Prahe. Vyštudoval filmovú a televíznu réžiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, kde nakrútil pôsobivé krátke filmy Strach či Atlantída. Práve ten mal premiéru v rámci Cinéfondation na prestížnom Festivale v Cannes. Za Atlantídu získal aj Českého leva v kategórii najlepší študentský film.
Jeho debutový hraný film Obeť rozpráva o predsudkoch, nacionalizme aj spravodlivosti a príde do slovenských kín 15. septembra. Ešte predtým ho však uvidia diváci na 79. ročníku Medzinárodného filmového festivalu v Benátkach, ktorý sa koná od 31. augusta do 10. septembra.
Blaško sa ako režisér podieľal aj na viacerých televíznych seriáloch ako Slovania, Za sklom, Rex, Profesor T alebo Specialisté. Nakrútil tiež trojdielnu minisériu Podezření, ktorá mala premiéru na ďalšom svetovom festivale Berlinale. Pre Refresher porozprával o tom, čo mu dalo štúdium na vysokej škole, kto mu umožnil živiť sa dnes réžiou aj o budúcich projektoch.
V Refresheri ti pravidelne prinášame recenzie najnovších titulov, profily známych osobností, články zo zákulisia natáčania či rozhovory s tvorcami. Ak chceš podporiť naše úsilie a získať neobmedzený prístup k článkom, pridaj sa do klubu Refresher+.
Ako by si charakterizoval svoj debutový hraný film Obeť?
Je to film odohrávajúci sa v Česku, rozpráva príbeh o matke a synovi, ktorí tam žijú. Sú však cudzinci, konkrétne Ukrajinci. Patria teda do najpočetnejšej minority žijúcej v Česku, avšak necítia sa súčasťou českej spoločnosti. Hneď na začiatku filmu sa im stane nešťastie, po ktorom matka nadobudne pocit, že majorita v spoločnosti nerobí dosť pre to, aby sa dočkala spravodlivosti.
Vytvorí sa konflikt medzi ukrajinskou a rómskou minoritou. Chceli sme ukázať, ako to vyzerá v strede európskej spoločnosti, kde žije viacero minorít vedľa seba, pričom vzťahy medzi nimi sú nesmierne krehké. Stačí aj malá drobnosť a môže vzniknúť celospoločenský konflikt.
Koľko ubehlo od prvej myšlienky nakrútiť podobný film až po uvedenie v kinách a kto prišiel s námetom?
S námetom som prišiel ja. Oslovil ma producent Jakub Viktorín s tým, či už nemám námet na svoj debut. Bolo to potom, ako som sa vrátil z Cannes, kde premietali môj film Atlantída. Predstavil som mu teda víziu Obete s tým, že sa necítim na to, aby som to napísal celé sám, keďže nie som scenárista. V tom čase som navyše stále ešte študoval na VŠMU, časovo by to bolo veľmi náročné. Jakub tak prizval na spoluprácu scenáristu Jakuba Medveckého, keďže sa už dobre poznali a robili spolu aj na celovečernom filme Ostrým nožom.
Na VŠMU si si však scenáre k filmom písal sám, scenáristiku si dokonca aj študoval v Česku.
Scenáristiku som študoval iba rok a to, že som si písal na škole scenáre sám, bola skôr nutnosť, keďže nás viedli k tomu, aby sme robili autorské filmy. Viktorín mal pocit, že môj námet by mohol byť Medveckému blízky, a to sa potvrdilo. Plus mi vyhovovalo, že Medvecký je takmer rovnako starý ako ja. Všetci traja sme si sadli, sme si vo viacerých veciach veľmi podobní. Naša komunikácia bola preto úplne jednoduchá.
Je tvoj príbeh inšpirovaný skutočnosťou?
Je veľmi vzdialene inšpirovaný skutočnosťou, pričom nie jedným konkrétnym prípadom, ale viacerými. Podobná situácia, ako sa stala postavám v Obeti, sa stala napríklad vo Francúzsku, v Španielsku či v Amerike. Čerpali sme teda z viacerých konkrétnych prípadov, pozreli sme sa na to, čo ich spája, a následne sme to zakomponovali do príbehu našich postáv a lokalizovali to do strednej Európy.
Mne osobne veľmi pomohlo štúdium na vysokej škole. Určite sa dá fungovať aj bez toho, ale mne to vo vývoji veľmi pomohlo. Práve na škole sme mali množstvo cvičení, na ktorých som si mohol vyskúšať prístup k rôznym žánrom. Zároveň som si vyskúšal napríklad odlišné formálne prístupy.
Ako vnímaš to, že sa tvoj film dostal do súťažnej sekcie na festivale v Benátkach?
Samozrejme, všetci sa z toho tešíme. Potvrdilo sa nám, že prístup, ktorý sme zvolili, funguje. Chceli sme totiž, aby bol film svojou rečou univerzálny, teda aby ho pochopili a čítali aj ľudia v zahraničí. Príbeh sa síce odohráva v malom nemenovanom českom meste, no situácie, ktoré postavy zažívajú, môžu zažívať kdekoľvek. Už teraz vieme, že Obeť bude po Benátkach, konkrétne na jeseň, cestovať ešte ďalej po svete, čo je skvelé, a sme veľmi zvedaví, ako na to budú ľudia v rozdielnych krajinách a kultúrach reagovať.
Slovenská distribúcia filmu je 15. septembra. Skús sa prihovoriť nášmu čitateľovi, ktorý je vo veku zhruba od 18 do 30 rokov, a povedať mu, prečo by si mal tvoj film pozrieť?
Nie je to žiadna „moralitka“. Nesnažíme sa prehnane vyzdvihovať či „očistiť“ ani jednu stranu, snažili sme sa vybudovať v prvom rade komplexný a silný príbeh, s ktorým sa budú diváci môcť stotožniť a konfrontovať aj samých seba v otázke dilem, ktoré riešia naše postavy.
Povedzme, že niekto z našich čitateľov by chcel byť raz ako ty, chcel by byť režisérom a nakrúcať filmy, ktoré sa raz dostanú na svetové festivaly. Čo by preto mal spraviť?
Mne osobne veľmi pomohlo štúdium na vysokej škole. Určite sa dá fungovať aj bez toho, ale mne to vo vývoji veľmi pomohlo. Práve na škole sme mali množstvo cvičení, na ktorých som si mohol vyskúšať prístup k rôznym žánrom. Zároveň som si vyskúšal napríklad odlišné formálne prístupy.
Každé jedno cvičenie som sa snažil uchopiť inak. Človek tak ešte na škole zistí, čo mu ide viac a čo menej. Môže sa totiž stať, že niekto po absolvovaní školy vôbec nevie, čo ďalej, aký prístup mu je najbližší alebo aká forma. Ďalšia super vec na škole je to, že tam človek nájde množstvo blízkych ľudí, s ktorými môže spolupracovať aj po absolvovaní.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Kto mu umožnil živiť sa dnes tým, čo aj študoval.
- Koľko stála výroba filmu Obeť a kto ju financoval.
- Či má rodinu alebo priateľov na Ukrajine.
- O čom bude jeho druhý celovečerný film a o aký žáner pôjde.
- Čo, s kým a pre koho plánuje nakrúcať najbližšie dva roky.
