Boli sme na skúške kostýmov v SND. Čo nám o prepojení módy a baletu prezradil Boris Hanečka či Pavol Dendis?
Móda a balet. Z historického hľadiska často prepojené elementy. V časoch, keď boli slávne baleríny módnymi ikonami a udávali módne trendy v Paríži, tvorili pre balet aj ikony ako Versace, Dior alebo Chanel.
Na túto odvekú spätosť oboch druhov umenia nadväzuje aj Slovenské národné divadlo projektom Fashion Ballet ´22, ktorý bude mať premiéru 26. a 27. mája. Štyria slovenskí choreografi sa spojili so štyrmi špičkovými slovenskými módnymi návrhármi, aby vytvorili jedinečný vizuálny zážitok.
„Výsledkom spolupráce sú štyri exkluzívne javiskové miniatúry, ktoré možno vnímať odlišne: z pohľadu módy ako roztancované dizajnérske modely alebo z pohľadu tanca ako krátke balety odeté v originálnych dizajnoch,“ hovorí dramaturg Baletu SND Kristián Kohút.
Špička slovenských dizajnérov – Boris Hanečka, Lukáš Krnáč, Martin Hrča a Pavol Dendis spojili sily s domácim choreografom Adrianom Ducinom, ktorého dopĺňajú kolegovia pôsobiaci v zahraničí: Kristína Paulin, Lukáš Timulák a Roman Novitzky. Výsledkom sú štyri choreografie s unikátnymi kostýmami.
Redakcia Refresheru mala príležitosť byť priamo na skúške kostýmov pripravovaného projektu Fashion Ballet ´22 spoločne s tanečníkmi, choreografmi a samotnými módnymi dizajnérmi, s ktorými ti prinášame aj exkluzívne rozhovory.
Two
Pre choreografiu s názvom Two, o ktorú sa postaral Lukáš Timulák, navrhol kostýmy renomovaný módny dizajnér a dvorný návrhár slovenskej prezidentky Zuzany Čaputovej Boris Hanečka. Pre Refresher svoje modely charakterizoval ako zaujímavý experiment, na ktorom robili prakticky od februára. „O to viac sme v tých modeloch zanechali výpovednú hodnotu súčasnej identity,“ povedal Hanečka.
„Mám 38 rokov a obliekal som už rôzne tanečné podujatia, ale balet ešte nie, takže mám pred tým aj istú dávku rešpektu. A je to výzva aj pre počet tanečníkov, lebo nemám kolektívneho hrdinu, ale obliekam jedno ženské a jedno mužské telo, takže aj to je veľký záväzok,“ prezrádza dizajnér.
Timulák spolu so skladateľom Henrym Vegom skúmajú spôsoby, ako zosúladiť nápady jednotlivcov do synergie tvorenia. Tanec dvoch tanečníkov je podľa nich vyjadrením spojenia a neoddeliteľnosti.
V intímnom duete autori postavili proti sebe mužský a ženský element. Čierno-biele odlíšenie muža a ženy evokuje energie jin a jang. Kostým pre balerínu je však dominantnejší a zložitejší, vrstvenie umožňuje postupné odhaľovanie jej ženskosti. Naopak, kostým tanečného partnera je zredukovaný len na rafinovane strihané nohavice. Magnetizujúce protipóly, ktoré sú zreteľné v choreografii i v odeve, vytvárajú na javisku teatrálne napätie.
„Myslím si, že je to veľmi kreatívna spolupráca. Nie je to tanec, aký som doteraz obliekal. Mám rešpekt pred telom baletného tanečníka a jeho pohybmi. Často to vyzerá ľahko, ale viem, že je to tvrdá práca s telom a pohybom. To potom schytáva aj kostým a na to prihliadam aj pri návrhoch,“ objasňuje Hanečka.
Podľa jeho slov ide v tomto prípade o spojenie výtvarného umenia, tanca, ladnosti, materiálov, kostýmovej tvorby a zvuku. Museli si dať záležať aj na samotnej technológii, pretože kostým musí tanečníkovi umožniť voľný pohyb a je dôležité vedieť to skĺbiť.
„Presahy baletu a módy sú absolútne viditeľné. Myslím si, že oboje sú oslavou ľudského tela. Už aj módnu prehliadku, to vlnenie mužského a ženského tela pri chôdzi, považujem za istý druh tanca. Jedno s druhým sa výborne dopĺňajú, je to oslava krásy, idey a ľudského tela,“ myslí si Hanečka.
Zložitosť je podľa Borisa Hanečku pri každom projekte iná. V tomto prípade však nešlo o prehliadku, ale tanec, ktorý na jeden model trvá trinásť minút, čo je oproti klasickej prehliadke podstatne dlhšie. Priznal, že pri tvorbe modelov k choreografii Two sa pohyboval technologicky na hrane.
Borisa Hanečku sme sa pýtali aj na to, ako sa pozerá na spojenie baletu a módy. „Je to pre mňa pocta a niečo, čo vždy zaujme každého dizajnéra. Má to význam pre nové generácie a určite by to nemalo zostať zabudnuté,“ uzavrel.
Icarus
Choreografia Icarus, ktorú pripravila Kristína Paulin, je inšpirovaná antickým príbehom Ikara a Daidala. Jeden z najznámejších gréckych mýtov je alegóriou k privysokým métam, prehnaným ambíciám a pýche. Kostýmy pre ňu navrhol Martin Hrča, ktorý pre Refresher prezradil, že ide o antický návrat, ktorý sa snažil pretaviť do súčasnej podoby a až do akejsi nadčasovosti a univerzálnosti.
„Jedna časť je deformované telo a kostýmy mužov sú akoby vtáci až pterodaktyly, také lietajúce objekty. Ženský element je naopak krehký, riasený a aranžovaný. Takže celok tvoria protipóly jemného a živelného,“ povedal Martin Hrča.
V tanečnej zložke prevláda maskulinita, a to počtom mužov na javisku aj zvoleným tanečným prejavom, no dizajnér Martin Hrča sa vzoprel genderovej prevahe mužov a na piedestál postavil ženu – bohyňu.
Rozdielny prístup k tvorbe mužských a ženských kostýmov je zreteľný. Použité materiály, zlatá farba i strih robia z tanečnice neuchopiteľný ideál ženskej krásy, ktorý poznáme ešte z obdobia romantického baletu, zatiaľ čo mužov vidí veľmi modernistickou abstraktnou optikou.
„Je dôležité, aby to tanečníkov neobmedzovalo, preto som siahol po materiáloch, ktoré sú elastické a dovolia im sa hýbať. Ale keďže rád deformujem postavu, možno im pár vecí aj zavadzia, ale verím, že to rozvinie choreografiu. Pri tanci má telo úplne iné tvary ako modelka na móle. Preto k tomu treba pristupovať úplne inak, takže pre mňa to bol aj trochu laboratórny prístup – zisťoval som, až kam ma odev a materiál pustia v rámci zadefinovaného pohybu v choreografii. Bolo to pre mňa nové bádanie,“ zhodnotil návrhár.
Podľa slov Martina Hrču je scénické krajčírstvo úplne iné. Za normálnych okolností je pri tvorbe zvyknutý, že dbá na každý detail, každú nitku, ale v prípade baletu to javisko „zhltne“. Asi ani jeden prvok nie je taký, ako by ho navrhoval, ak by išlo o kostýmy pre štandardných modelov a modelky. Museli robiť kompromisy v rámci pohybu, aby tanečníkom prvky kostýmu neprekážali pri tanci.
Na jednej strane preto musel robiť funkčné kostýmy a zároveň sa držať svojej vízie. „Časy sa menia, dá sa povedať, že toto spojenie baletu a módy je návrat k počiatkom vysokej módy, ale taký nostalgický,“ uzavrel návrhár pre Refresher.
Extravaganza
Vrátili sa späť v čase. Choreografiu Extravaganza pripravoval Roman Novitzký a kostýmy navrhol Lukáš Krnáč. Ten nám prezradil, že to bude poriadna „osemdesiatková párty“, no musel klásť dôraz na to, aby modely na tanečníkoch fungovali a držali. Choreografia sa začína tak, že tanečníci sú vyzlečení a postupne sa obliekajú. Stále tak pribúdajú nové vrstvy.
„Vychádzame z hudby 80. rokov a tomu sme podriadili aj celý vizuál. Inšpirácia, atmosféra aj všetky kostýmy vychádzajú z charakteristických znakov vtedajšej módy, hudby, popkultúry, čo som sa snažil preniesť do svojich návrhov,” približuje návrhár, pre ktorého tvorbu je typická výrazná farebnosť aj karikatúra.
Hudobne, výtvarne aj pohybovo sa inšpirovali kultovou módou 80. a 90. rokov s explóziou kontrastných farieb, materiálov a strihov. Tanečníci prekročia hranicu baletného štandardu a prinesú bláznivú, prekvapujúcu, miestami šokujúcu „fashion show“. Dizajnér Lukáš Krnáč vytiahol z baletného zboru jednu ženu, z ktorej oversize klobúkom urobil ikonu šoubiznisu – kráľovnú móla.
„Pracoval som s charakteristickými prvkami ako sú napríklad široké ramená alebo veľký boom športového oblečenia, kolorblokingu a rôznymi odkazmi na veľké značky, ktoré sa v tom čase dostávali do ulíc. Nájdete tam aj odkazy na Madonnu, Princa, Michaela Jacksona, inšpirovali sme sa ich kostýmami z toho obdobia,“ prezrádza Lukáš Krnáč.
Móda a kostým podľa neho vždy dobre fungujú s divadlom, keďže sú to vizuálne záležitosti. Keď sa spoja, vzniká práve jedinečná atmosféra. Upozorňuje, že je iné, keď niekto tancuje v štandardnom oblečení a keď tancuje v kostýme na mieru. Sú to podľa neho dva svety, ktoré sa navzájom dopĺňajú a podčiarkujú.
Unlike
Unlike podľa choreografa Adriana Ducina prináša tancom výpoveď o ľudskej túžbe po individualite a jedinečnosti. Každý z nás je preňho originálnou zmesou charakterových zvláštností, temperamentu, emócií, motivácií a schopností. Kostýmy pre tanečníkov navrhoval dizajnér Pavol Dendis.
Pre jeho tvorbu je charakteristická práca najmä s čiernou, no tentoraz vytvoril návrhy, ktoré sa postupne vyfarbia. „Do modelov som sa snažil implementovať seba a aj nejaké nové myšlienky, do ktorých sa chcem postupne dostať. Začínal som s čiernymi odtieňmi, postupne sa tam však dostávajú aj farby,“ prezrádza Dendis pre Refresher.
Oblečenie podľa neho môže chrániť ľudskú zraniteľnosť, nezakryje však odlišnosť a originalitu, vďaka ktorej môžeme hľadať svoj vlastný prístup k životu a nachádzať vlastné riešenia.
„Pri tvorbe návrhov som sa inšpiroval témou Adrianovej choreografie, ktorá hovorí o búraní vlastných bariér. Obaja máme svoje vlastné bariéry a snažíme sa ich v tomto projekte zbúrať. Až vtedy prídeme do stretu s našou skutočnou osobnosťou a jednoduchosťou, ktoré v sebe máme,” objasňuje Pavol Dendis.
Odev na modelkách musí podľa neho viac fungovať v bežnom živote a kostýmy na tanečníkoch musia viac fungovať na javisku. Tanečníci sa v nich pohybujú spôsobom, akým sa bežní ľudia nepohybujú. Z toho dôvodu sú aj teatrálnejšie, pohyblivejšie a z iných materiálov. V tomto prípade použil väčšinou hodváb, latex, kožu a koženku.
„Móda aj balet sú veľmi vizuálne. Tým, že sa ako umelci vyjadrujeme len cez odev alebo pohyb, musíme byť veľmi presní, veľmi adresne podať emócie, aby sa divák do toho dokázal vžiť a odčítať, čo mu chceme pretlmočiť,” dodáva návrhár.
Balet je podľa jeho slov najvyšším stupňom tanečného umenia, tak aj móda jej prislúchajúca musí byť na vysokej úrovni. Modely tvorili približne od decembra, ale najintenzívnejšie posledné mesiace.
