Tradície majú hlboké korene, no názory na ne sa menia každou generáciou.
Našich čitateľov sme sa na Instagrame opýtali, načo je podľa nich veľkonočná šibačka alebo oblievačka dobrá. „Na nič,“ odpovedala nám rozhodne Miška. „U nás, odkedy som s manželom (vyše 10 rokov), žiadna veľkonočná oblievačka ani šibačka neexistuje.“ Miška vraví, že jej manžel to „na prvýkrát pochopil a ani sa nepokúšal“.
Tieto tradície sa jej nepáčia, označuje ich za primitívne. Počas Veľkonočného pondelka radšej nikam nechodia a ani nikoho nepúšťajú do bytu, aby sa nemusela zbytočne rozčuľovať.
Miška je jednou z desiatok ľudí, ktorí nám povedali o svojom pohľade na šibačkové tradície. Podľa odborníkov aj napriek tomu, že sa voči tomu búri hlučná skupina ľudí (prevažne žien), s tým tak skoro na Slovensku neprestaneme.
Profesorka etnológie Zuzana Beňušková pre Refresher povedala, že tradície a inovácie odjakživa fungujú vedľa seba, no tradície sa menia veľmi pomaly. Preto je možné, že tie zmeny nebudeme intenzívne vnímať, aj keď na rôznych miestach sa spôsob, akým oslavujeme sviatky, pomaly pretvára.
V Refresheri názory mladých ľudí počúvame a berieme vážne. Mapujeme ich postoje k spoločenským otázkam a dávame hlas aj skupinám, ktoré za normálnych okolností až tak nie je počuť. Klikni sem, ak chceš viac článkov o kultúre, a v našej práci nás môžeš podporiť, ak sa pridáš do klubu Refresher+.
Šibi-ryby mastné ryby
Najčastejšie sa ženy a dievčatá šibú korbáčmi z vŕbového prútia, ktoré je symbolom jarnej prírody. Ich dotyk vraj omladzuje, prináša silu, zdravie a krásu. Rovnaký účinok sa prisudzuje aj polievaniu vodou. Etnologička pripomína, že utorok historicky patril ženám, ktoré mohli oblievať mužov. V niektorých oblastiach na Slovensku sa tento zvyk dodržiaval, no neuchytil sa všade a často ostával len v rovine žartu.
Tradície vo všeobecnosti sú pre ľudí dôležité aj v modernej dobe, myslí si profesorka Beňušková. „Tradície počas sviatkov sú obzvlášť dôležité, pretože dávajú ľuďom návod na to, ako sa majú správať. V súčasnosti sa podľa toho správať nemusíme, ale v minulosti to bolo záväzné,“ povedala pre Refresher.
Navyše podľa etnologičky obsahujú hodnoty, ktoré daná spoločnosť uznáva. V dnešnej dobe to už nie sú len kresťanské sviatky či rituály spojené s priam magickou silou vody a vŕbových prútov. Veľkú noc Slováci trávia aj na dovolenkách, na návštevách u rodiny či jednoducho oddychovaním a relaxom.
Takýto pohľad na tradície majú viacerí mladí, ktorí sa nám do redakcie ozvali. Vďaka oblievačke budú ženy po celý rok zdravé a krásne, vysvetľuje nám Ivana. „Musí to byť tečúca voda,“ pripomína. Veľkonočné tradície sa majú zachovávať, dopĺňa ju Kristína. „Sú to sviatky ako Vianoce, Dušičky, narodeniny a iné veci, ktoré ľudia opakujú. Rovnako sa každý rok opakujú letné festivaly a človek sa môže opýtať, načo je to dobré.“
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako hovoria o oblievačke mladé ženy, ktoré ju majú rady.
- Čo sa mladým ľuďom na šibačke nepáči.
- Prečo niektorí ľudia vnímajú Veľkonočný pondelok ako traumatizujúci.
- Či je možné, že vzhľadom na liberalizáciu a debatu o násilí tieto zvyky na Slovensku čoskoro prestaneme dodržiavať.
- Ako si môžeš najbližší Veľkonočný pondelok urobiť modernejším.
