Ruská armáda odpojila elektrickú energiu z Černobyľskej jadrovej elektrárne a Ukrajina varovala, že je v nej uskladnené použité jadrové palivo, z ktorého môže uniknúť radiácia. Hrozí takéto riziko naozaj?
„Ruská armáda zo všetkých strán strieľa na najväčšiu jadrovú elektráreň v Európe. Vnútri už vypukol požiar. Ak vybuchne, bude to 10-krát väčšia katastrofa ako Černobyľ,“ napísal 4. marca v skorých ranných hodinách ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. Nevymýšľal si, Rusi skutočne ostreľovali Záporožskú jadrovú elektráreň.
Nad najväčšou jadrovou elektrárňou v Európe sa ruským vojakom podarilo prevziať kontrolu po niekoľkých hodinách streľby. Ostreľovali administratívnu budovu, a tak našťastie nemierili priamo na reaktory, ale už samotná streľba na jadrovú elektráreň vyvolala zhrozenie.
Situácia sa však komplikuje aj v elektrárni v Černobyli, ktorá explodovala už v roku 1986. Putinova armáda okupuje Černobyľ od úvodných dní invázie na Ukrajine. Za celé dva týždne odmietla pustiť zamestnancov domov a medzitým sa jej navyše podarilo odpojiť prívod elektriny. V súčasnosti by už však elektráreň mala byť znovu napojená do siete.
Zisťovali sme, aké riziko skutočne hrozí v prípade, že by Rusi v budúcnosti elektrinu nespustili ani po tom, čo prestanú fungovať záložné generátory, a aké zostatky použitého jadrového paliva Ukrajinci v Černobyli doteraz skladujú.
V Černobyli je uskladnené použité jadrové palivo. Aké hrozí riziko?
„Jediné elektrické vedenie zásobujúce energiou Černobyľskú jadrovú elektráreň a všetky jej jadrové zariadenia okupované ruskou armádou sú poškodené. Černobyľ stratil všetok svoj zdroj elektrickej energie,“ oznámil v stredu 9. marca ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba.
Rusko sa podľa neho znovu rozhodlo strašiť svet nukleárnou katastrofou. Kuleba žiadal od medzinárodnej komunity, aby pri Černobyli sprostredkovala prímerie na opravu elektrického vedenia k elektrárni. Nestalo sa tak. „Záložné naftové generátory majú kapacitu napájať Černobyľ elektrinou 48 hodín,“ oznámil minister.
Ak by prívod elektriny do elektrárne neobnovili, generátory by postupne prestali fungovať a zariadenie, v ktorom je dodnes uskladnené použité jadrové palivo, by nemohlo prevádzkovať chladiace systémy. Použité jadrové palivo treba stále ochladzovať, aby sa radiácia nedostala von, uviedol Kuleba v príspevku.
Samotná explózia zabila dvoch zamestnancov elektrárne a nasledujúce týždne si vyžiadali ďalších 28 obetí. Dnes WHO odhaduje, že výbuch v Černobyli priamo či nepriamo zavinil smrť viac ako 4 000 osôb.
Zamorenie radiáciou spôsobilo, že okolo elektrárne museli úrady vytvoriť 30-kilometrovú zakázanú zónu, z ktorej vysťahovali ľudí, píše NRC. Následky havárie podľa odhadov odstraňovalo dohromady viac ako 600-tisíc „likvidátorov“.
Posledný černobyľský reaktor fungoval až do roku 2000
Černobyľská katastrofa neznamenala, že Sovietsky zväz vypol zostávajúce tri reaktory. V roku 1991 vypukol požiar na reaktore číslo 2, ktorý následne Ukrajinci odpojili, ale pri havárii nedošlo k výrazným únikom radiácie. Na základe medzinárodnej dohody potom Ukrajinci odstavili reaktor číslo 1 v roku 1996, ale posledný tretí reaktor vyrábal elektrinu až do novembra roku 2000, vysvetľuje BBC.
Odstavením posledného reaktora v roku 2000 sa však práca v Černobyli neskončila. Business Insider píše, že Ukrajinci nielenže museli postaviť nový moderný sarkofág pre štvrtý reaktor, ktorý sa nakoniec podarilo dokončiť a uviesť do prevádzky až v roku 2019, ale používanie reaktorov číslo 1 a 3 až do prelomu milénií znamenalo, že použité jadrové palivo dodnes zostáva v elektrárni.
Na uskladnenie použitého jadrového paliva v Černobyli slúži špecializovaná prevádzka, kde je momentálne uložených okolo 20-tisíc palivových tyčí. Tyče pochádzajú z reaktorov číslo 1 a 3.
Tieto palivové tyče nemožno nechať len tak pohodené kdekoľvek v elektrárni, pretože si vyžadujú konštantné chladenie, aby sa opätovne nezačali zahrievať. Ak by chladenie nefungovalo, voda by sa mohla vypariť a zvýšilo by sa riziko, že z tyčí unikne radiácia, konštatuje televízia ABC News.
Aké riziko momentálne predstavujú použité palivové tyče?
Newsweek vysvetľuje, že momentálne riziko v Černobyli predstavuje potenciálny únik radiácie do ovzdušia, čo by však napriek odpojenej elektrickej energii s najväčšou pravdepodobnosťou trvalo dostatočne dlho na to, aby ukrajinské úrady dostali situáciu naspäť pod kontrolu.
Britská profesorka Claire Corkhillová z University of Sheffield pre BBC vysvetľuje, že použité palivové tyče si síce vyžadujú neustále chladenie, ale keby nedošlo k opätovnému zapnutiu elektriny, výbuch by v Černobyli nehrozil.
„Nehrozí výbuch, ale voda sa bude postupne vyparovať a táto para môže byť rádioaktívna, keďže môže obsahovať materiál uniknutý zvnútra palivových tyčí,“ objasňuje, čo by sa v elektrárni mohlo udiať. Tento únik radiácie však podľa profesorky bude vedieť zastaviť už samotná budova, v ktorej sú bazény s palivovými tyčami umiestnené.
„Nemyslím si, že by to viedlo k úniku radiácie, pretože vyparenie vody by si vyžadovalo veľmi dlhý čas. Použité palivo je uskladnené v modernej budove, ktorá je zapečatená a má štrukturálnu integritu,“ hovorí Corkhillová na margo prevádzky, kde palivo skladujú.
🧵This is the location of ISF-1 just about 100m north of the Chernobyl New Safe Confinement. The previous open source tools for monitoring radiation levels in the Chernobyl Exclusion Zone have been down for a few days. https://t.co/EktNJQGMmH pic.twitter.com/y3VLXpmDXB
— Oliver Alexander (@OAlexanderDK) March 9, 2022
Palivo sa už nedokáže dostatočne zahriať, upokojuje expert
Stredisko, kde v Černobyli skladujú viac ako 20-tisíc palivových tyčí, sa nachádza približne 100 metrov od moderného sarkofágu, ktorý zakrýva zničený reaktor číslo 4. Na vyššie priloženej fotografii je uskladňovacie stredisko viditeľné v ľavom hornom rohu pod sivou značkou.
Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu potvrdila, že medzitým stratila kontakt s monitorovacími systémami v Černobyli, avšak ani strata kontaktu by nemala znamenať žiadne väčšie riziko. Posledná nameraná miera radiácie sa podľa agentúry nijako nevymykala z normálu.
CHERNOBYL UPDATE: BEWARE MISLEADING CLAIMS ABOUT OLD SPENT FUEL COOLING NEEDS
— Mark Nelson (@energybants) March 9, 2022
The spent fuel rods are at minimum 22 years old.
They have very little heat to dissipate. In most plants, spent fuel that is more than 5 years old sits in dry storage cooled easily by air. https://t.co/zzSk2sdHyZ
Expert na nukleárnu energiu Mark Nelson z organizácie Radiant Energy Fund na Twitteri vysvetlil, že palivové tyče uskladnené v Černobyli majú dnes minimálne 22 rokov. „Majú veľmi málo tepla, ktoré dokážu rozptýliť. Vo väčšine elektrárni použité palivo, ktoré je staršie ako päť rokov, uskladňujú nasucho a jednoducho chladia vzduchom.“
Nelson tvrdí, že schopnosť palivovej tyče rozptyľovať teplo súvisí s tým, koľko energie zvykla produkovať priamo v reaktore a ako dlho je neaktívna. Doterajších 22 rokov, počas ktorých palivové tyče boli v chladiacom systéme, je podľa neho veľmi dlhý čas, ba čo viac, typ reaktorov RBMK v Černobyli vyžaduje od palivových tyčí produkciu menšieho množstva tepla ako pri iných typoch reaktorov.
Rastúcim problémom je uväznený personál elektrární
Situáciu v jadrových elektrárňach na Ukrajine sleduje aj český Štátny úrad pre jadrovú bezpečnosť. Jeho zástupcovia tvrdia, že pre Česko, a teda ani Slovensko, použité palivo nepredstavuje žiadne riziko.
„Jadrová elektráreň Černobyľ je odstavená viac ako 20 rokov a v tamojších bazénoch je skladovaný značný počet vyhorených palivových článkov (cca 21 000). Nie je však reálne, aby sa toto vyhorené jadrové palivo v dôsledku výpadku chladenia poškodilo natoľko, aby nás to ohrozilo,“ vysvetľuje na svojom webe český Štátny úrad pre jadrovú bezpečnosť.
Situace personálu je však rostoucí problém. Je třeba se aspoň pokusit vyjednat pro lidi obsluhující obě elektrárny lidské podmínky. Pořád je to možné. Úkol pro OSN. Možná EU? Možná Čínu?
— Dana Drábová #KeepCalmAndSmile (@DrabovaDana) March 9, 2022
„Aby sa pri výpadku chladenia palivo poškodilo, bolo by najskôr nutné ohriať všetku vodu v bazénoch na 100 stupňov Celzia, potom časť tejto vody odpariť, aby sa palivo obnažilo. Palivo by sa potom ešte muselo samovoľne prehriať na teplotu cca 400 – 500 stupňov Celzia, možno aj viac, aby sa natavilo,“ vysvetľuje úrad.
Šéfka úradu Dana Drábová však upozorňuje najmä na situáciu personálu Černobyľskej aj Záporožskej jadrovej elektrárne. Rusi mu totiž nechcú dovoliť ísť domov. V Černobyli tak personál pracuje nepretržite už viac ako dva týždne, zatiaľ čo Záporožskú jadrovú elektráreň Rusi obsadili minulý týždeň.
