Na tých, čo prišli na Slovensko pešo, čakala buď charita, alebo rodina žijúca na Slovensku či v Česku.
Slnko už zapadlo. Relatívne príjemná denná teplota pomaly, ale isto klesá k bodu mrazu. Ideme sa na chvíľu zohriať do reštaurácie, vypiť teplý čaj a niečo zjesť. Odrazu si uvedomíme, že v reštaurácii je hrobové ticho. Žiadni zákazníci, iba my a ďalšie médiá. Každý zisťuje, aký je aktuálny stav na Ukrajine. Ticho dopĺňajú večerné správy z televízie. Čašníčka pridáva hlasitosť. V prítmí so zatajeným dychom sledujeme všetku tú hrôzu, ktorá sa deje u našich susedov.
Po chvíli sa všetci postavíme a ideme do terénu. Vyjdeme pred hranicu. Na nej iba pripravené kamery, reportéri a občasné auto, ktoré prejde na slovenskú stranu. Inak nič. Ticho a tma. Sadáme preto do auta a vyrážame zmonitorovať situáciu na ďalší hraničný priechod – do Uble.
Rusko-ukrajinský konflikt, ktorý prerástol do otvorenej vojny, sledujeme naživo minútu po minúte, oslovujeme ľudí, ktorých sa vojna bytostne dotýka, a v neposlednom rade monitorujeme aktuálne dianie na slovensko-ukrajinských hraniciach. To všetko je možné iba vďaka predplatiteľom. Ak chceš podporiť kvalitnú tvorbu, staň sa členom klubu Refresher+ aj ty.
Jazdu nočným lesom narúša iba občasné ukrajinské auto. Žiadne slovenské. Čím sme bližšie k Ubli, tým je premávka v protismere intenzívnejšia. Jedna ukrajinská dodávka za druhou, občas nejaké osobné auto. Na hranicu to je už iba niekoľko stovák metrov. Popri krajnici však stoja autá. Majú zapnuté výstražné svetlá. Čím viac sa približujeme k samotnej hranici, tým viac je čakajúcich áut.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Akú úlohu zohrávali policajti popri usmerňovaní dopravy.
- Prečo sa Ukrajinec Jurij vráti na vojnové územie
- Ako vyzerá druhý deň vojny na hraničnom priechode Ubľa.
- Čo očakáva pracovník charity od štátu.
- Ako sa ľudia na hraničnom priechode spojili, aby pomohli druhým.
