Joel Coen natočil vynikajúcu drámu plnú monológov a dialógov. Je to film, ktorý musíš vidieť?
The Tragedy of Macbeth je prvý film vo filmografii Joela Coena, ktorý nenatočil spolu so svojím bratom Ethanom Coenom. Bratia Coenovci sú v Hollywoode nesmierne známi a populárni tvorcovia s množstvo skvelých filmov. Posledné roky nás však nedokázali ničím ohúriť. Zmenilo sa to vďaka adaptácii Macbetha, jednej z najlepších Shakespearových hier?
Krátka odpoveď by bola áno. Tá dlhá bude trochu komplikovanejšia. Ako možno vieš, dej Macbetha sleduje Macbetha (Denzel Washington), príbuzného škótskeho kráľa Duncana (Brendan Gleeson). Macbeth pre Duncana vyhráva jeden dôležitý boj za druhým, za čo ho chce kráľ patrične odmeniť. Macbetha však jeho odmena neprekvapí. Len pár chvíľ predtým jemu a jeho priateľovi v zbrani Banquovi (Bertie Carvel) tri čarodejnice prezradili, čo ho čaká. Najskôr získa väčšie majetky a uznanie kráľa, no a následne sa sám stane kráľom.
Lenže Macbethovi je jasné, že sa to nestane samo od seba a že pre to musí niečo spraviť. Zabitie svojho milovaného kráľa však nie je niečo, čo by s ľahkosťou dokázal. Tu do hry vstupuje jeho verná manželka lady Macbeth (Frances McDormand), ktorá ho presviedča, že zabitie kráľa je správnym krokom a že si kraľovanie zaslúžia. Macbeth sa teda nechá nahovoriť a kráľa zabije.
Macbethovi a jeho žene vražda zatemní myseľ, v dôsledku čoho ich začne spochybňovať nielen ich služobníctvo. Macbeth je čoraz krvilačnejší a tvorí si nebezpečných nepriateľov. Pre divákov, ktorí nepoznajú túto Shakespearovu hru naspamäť, ide o príbeh, ktorý párkrát prekvapí a umne pracuje so svojimi postavami.
Mnohých divákov môže prekvapiť štýl, akým je tento film natočený. Režisér Joel Coen sa rozhodol spojiť divadelné a filmové postupy do jedného celku, vďaka čomu môže divákov neznalých divadla jemne zmiasť. Režisér totiž na vysvetlenie emócií a myšlienkových pochodov postáv využíva ich vlastné monológy a často až umelecky vystavané vety.
V podstate kopíruje štýl divadelnej hry a snaží sa, aby fungoval aj vo filmovom rozprávaní. Bohužiaľ, nie vždy sa to úplne darí. Minimálne dve scény s monológom sú také dlhé, až sa pri nich možno pristihneš, že už nedávaš pozor.
Na druhej strane niektoré repliky vďaka tomu nabrali na intenzite a dovolili hercom ukázať sa vo svetle, v akom asi ešte vo veľkom hollywoodskom projekte nikdy neboli.
The Tragedy of Macbeth je vo svojom jadre tak trochu „artový“ film, respektíve opiera sa o filmové postupy, ktoré môžu niektorým ľuďom pripadať „nedivácke“ či nudné. Opak je však pravdou a Coen vo väčšine prípadov skvelo kombinuje audiovizuálne indície a formy rozprávania príbehu s tými slovnými. V niektorých sekvenciách by sme dokonca prijali, keby režisér viac využíval obraz a menej hovorené slovo.
Vizuál filmu sa totiž nadmieru podaril, či už ide o exteriérové, alebo interiérové zábery. Zámky a hrady vzbudzujú vďaka svojim vysokým múrom a stenám dojem nepremožiteľných a nekonečných pevností a exteriéry zakaždým pôsobia iným dojmom vďaka meniacim sa prostrediam – od hmlistých močarísk na bojisku cez polia až po lesy.
Neprekvapilo by, keby snímka získala aj nomináciu na Oscara za najlepšiu kameru. Bruno Delbonnel natočil množstvo krásnych, pomalých záberov, ktoré ti dovolia naplno oceniť krásu vytvorených kulís či kostýmov. Kontúry navyše zdôrazňuje čiernobiely obraz.
Asi ťa teda neprekvapí, že aj celé lokácie a pľac boli zložené z čierno-bielych predmetov a kulís. Film reálne vyzeral čiernobielo aj pred pridaním efektov a úpravou farieb v postprodukcii.
Tragedy of Macbeth využíva výrazný audiovizuálny štýl rozprávania príbehu, takže rola kameramanov bola veľmi dôležitá. Úžasne sa pozerá hlavne na všetky scény s čarodejnicami či na Macbetha na chodbe tesne pred vraždou kráľa. Množstvo týchto skvelo natočených scén sa spolieha aj na zvukový sprievod. Nemyslíme tým hudbu, ale zvukový dizajn sprevádzajúci obraz, ktorý pomáha budovať atmosféru a stupňovať napätie.
Snímka graduje každým „dejstvom“. Stupňovanie deja a napätia vôbec nepôsobí unáhlene a ty si tak uvedomíš, že si čoraz zvedavejší, ako sa to skončí.
Soundtrack by si asi každý doma nepustil, hudba vo filme však fungovala presne tak, ako mala. Dokonale vyhovuje aj stopáž filmu. Macbeth nemal byť ani kratší, ani dlhší, svoj príbeh vyrozprával bez akýchkoľvek „hluchých“ miest.
The Tragedy of Macbeth je vynikajúco natočený, zrežírovaný a zahraný film, ktorý svoj príbeh dokáže vyrozprávať ako s hereckým, hovoreným prejavom, tak čisto audiovizuálnou podobou. Škoda niektorých pretiahnutých dialógov. Herecky ide o nadštandard, pričom spomenúť musíme aj ďalšie dva skvelé výkony v podaní Coreyho Hawkinsa a Harryho Mellinga. Druhý spomenutý aj naďalej dokazuje, že v ňom drieme veľký talent.
Denzel Washington je v role Macbetha fantastický a pôžitkom je každá jeho scéna. Mierne nevyužito pôsobí Frances McDormand ako lady Macbeth. Joel Coen natočil skvelú drámu podľa divadelnej hry, no ak čakáš klasický film s klasickým tempom a štýlom rozprávania príbehu, budeš minimálne prekvapený – a my veríme, že v pozitívnom zmysle.
My sme tušili, čo približne máme čakať, a tak sme si v rámci očakávaní film veľmi užili. Prekvapilo, ako plynule režisér strieda divadelné a filmové rozprávačské štýly a postupy a ako bezproblémovo v drvivej väčšine scén fungujú. Aj preto udeľujeme veľmi silných osem bodov z desiatich.
P. S. Film odporúčame pozrieť si na Apple TV+ s profesionálnymi titulkami. Občas je ťažké dialógy pochopiť aj v slovenčine a češtine, keďže nemáš veľa času, aby si nad nimi rozmýšľal.