Útok si zamieňame za obranu a okrem rozumu strácame aj srdce.
Sekcie komentárov na Facebooku neboli nikdy práve príkladom rozumných diskusií, z ktorých si berú ľudia od svojich oponentov ponaučenie. Avšak to, na čo sa zmenili počas obdobia pandémie, je ukážkovým bahnom. Čiastočne by ešte dávali zmysel takzvaní trollovia, ktorí pod falošným profilom chodia prilievať olej do ohňa. Búrlivé reakcie sú vo väčšine prípadov zaručené.
Kam sa však podela súdnosť ľudí, ktorí komentujú pod svojím vlastným menom a používateľským kontom s fotografiami rodiny?
Pani dôchodkyňu Emíliu z malej slovenskej obce možno ľudia poznajú ako starostlivú starú mamu, ktorá sa na sociálnej sieti pýši svojimi vnúčatami. Tá istá pani však trávi voľný čas pridávaním vulgárnych komentárov, za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani štamgasti z tretej cenovej.
Keď zbadá príspevok o preplnených nemocniciach a pacientoch, ktorí zväčša nie sú očkovaní, rázne vyjadrí svoj názor. Napíše, že novinári sú zapredané svine a informácie skresľujú preto, lebo ich niekto platí.
Zdravotníci propagujúci očkovanie sú podľa nej prasatá dotované farmaceutickým priemyslom. Slová „svine“ a „prasatá“ si zameň za ľubovoľný vulgarizmus, doplň si k nim vyhrážku smrťou a dôraz na to, že vnúčat pani Emílie sa nikto nedotkne – iba cez jej mŕtvolu.
Podľa rovnakého vzorca sa k veci vyjadrí aj Martin, ktorý má na profilovej fotografii troch synov v tínedžerskom veku. Vôbec ho však nezaujíma, že oplzlý komentár s vyhrážkami uvidia na nástenke aj jeho deti. Je im takýto človek dobrým vzorom? A bude sa biť do pŕs ako hrdina, aj keď mu prídu na dvere zaklopať policajti?
Podobné komentáre sú, bohužiaľ, najmä pri článkoch o koronavíruse a očkovaní viac než bežné. Veľkú vlnu nenávisti napríklad na Facebooku Refresheru nedávno vyvolalo vyhlásenie ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej, ktorá chce viesť diskusiu o povinnom očkovaní.
Ľudia na Facebooku stratili akékoľvek zábrany a v závale takmer 2 000 komentárov nechutným spôsobom urážali ministerku samotnú, jej rodinu či výzor a neodpustili si ani vyhlásenia o tom, že jej prajú smrť alebo znásilnenie. Príklady takýchto výrokov na jej adresu môžeš vidieť nižšie.
Čo však v dospelých a predpokladajme svojprávnych ľuďoch dokáže vzbudiť podobne nenávistné emócie? Prostou a jednoslovnou odpoveďou by bol strach. Na internete si taký dlhý čas čítali nedôveryhodné informácie o údajných negatívach vakcín, až im úplne podľahli. Nepomôže už, keď im sto lekárov povie, že vakcíny zachraňujú životy. Stačí im jeden človek z odboru, ktorý na nich pôsobí dôveryhodne, a potvrdí im v hlave ich rovnicu vakcína rovná sa smrť.
V takom prípade dáva zmysel, že v dôsledku pudu sebazáchovy a zachovania rodu si bránia svoju svorku zubami-nechtami. Neváhajú uštedrovať urážky a v prípade veľkého návalu zlosti sa vyhrážajú i zabitím. Cítia, že bojujú za pravdu, no v skutočnosti uverili klamstvám.
Ak im teraz niekto ponúkne názory epidemiológov, infektológov či lekárov pracujúcich s hospitalizovanými pacientmi, neveria im. Považujú ich za zaplatených. Pokiaľ im niekto predstaví do detailov prepracované grafy porovnávajúce úmrtnosť, hospitalizácie či nárast nových prípadov u očkovaných a neočkovaných, vnímajú ich ako ďalšiu lož a propagandu farmaceutického biznisu.
Keď sa však pozrieme na obrovský dosah príspevkov našich politikov, ktorí sú v zásade proti očkovaniu a pravidelne šíria dezinformácie, naozaj sa nemôžeme čudovať, že sa v ľuďoch prebúdzajú zvieracie pudy.
Aj naše médiá by sa preto mali zaoberať otázkou, ako pracovať so sekciou komentárov. Na pravidelné čistenie vulgarizmov a vyhrážok zväčša nemajú súkromné firmy dostatok ľudí. Pomohlo by, keby sa vedenie hodnotovo podobných médií dohodlo, že vypnú komentáre k citlivým témam a čiastočne tým zamedzia šíreniu nenávisti?
Je prakticky isté, že by sa hnevom naplnení používatelia iba presunuli inam. Kolotoč nenávisti by tak pokračoval ďalej. Facebook väčšinu z nich jednoducho odignoruje a napriek pravidelným nahláseniam ich príspevkov fungujú na sociálnej sieti ďalej.
Z dlhodobého hľadiska by preto azda bolo lepšie neriešiť až tak následok ochorenia, ale skôr jeho príčinu. Možno by ľudia naučení kriticky myslieť prišli na to, že z nich niektorí politici robia stádo oviec, za ktoré považujú očkovaných spoluobčanov.
Možno by bolo najlepšie, keby Slovensko konečne investovalo do školstva. A možno, naozaj len možno, by potom ľudia začali viac veriť vedeckým autoritám a pochopili by, že internet z nich všestranných odborníkov nespraví.
