Ak chceš nakupovať zodpovedne k planéte aj ľuďom, daj si medzi regálmi pozor na greenwashing.
Nakupovať ekologicky aj spoločensky zodpovedne nebolo nikdy jednoduchšie. Výrobcovia potravín, kozmetiky i oblečenia sa oháňajú množstvom certifikátov, labelov a vizuálov. Označeniami ako „prírodné“, „bio“, „zelené“, „udržateľné“ alebo „fér“ sa to v obchodoch len tak hemží. Ako sa vyznať v často mätúcich označeniach a dizajnoch na obaloch výrobkov?
Zmapovali sme, ako sa pri nákupe zorientovať tak, aby si si priplácal za skutočnú hodnotu a nielen za dobrý pocit. Pozri sa s nami na mätúce taktiky výrobcov a trojicu dôležitých log.
Udržateľný životný štýl predáva
Až 60 % zákazníkov z USA a Veľkej Británie je ochotných platiť za ekologické výrobky vyššiu cenu, pričom 50 % respondentov sa v celosvetovom prieskume WWF z roku 2019 priznalo, že v súlade so svojimi hodnotami a postojmi mení aj svoje spotrebiteľské návyky.
Za hlavnú motiváciu pritom označujú práve ochranu životného prostredia. Európska spotrebná organizácia BEUC si v prieskume trhu v 11 krajinách EÚ vrátane Slovenska všíma, že až dve tretiny ľudí prejavujú záujem stravovať sa udržateľne. Tomu prispôsobujú aj svoje nákupné správanie.
Obľúbenou zavádzajúcou metódou niektorých výrobcov je cielené balenie produktov do „ekodizajnu“, hoci udržateľné ani eko často vôbec nie sú. Používanie zelenej farby, piktogramov planéty, obrázkov listov či kvetiniek nie je, samozrejme, právne regulované, a teda ani obmedzené.
Obaly majú často krásny „zelený“ alebo kartónový nádych a hlásajú snahu o udržateľnosť. A tak môžeš na pultoch predajní nájsť vajíčka z podstielkového chovu zabalené v zelenom obale či konvenčne spracovaný džús s obrovskou zelenou planétou a lístočkom na etikete.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako nenaletieť šikovnému „zelenému“ marketingu.
- Aké záväzky musia splniť produkty s logami Bio, Ecolabel a Fairtrade.
- Či sú slovenskí spotrebitelia ekologicky naladení.
- Aký postoj má k problematike Ministerstvo hospodárstva SR či nadácia Ekopolis.
