Spravodajský portál pre modernú generáciu, ktorá sa zaujíma o aktuálne dianie.
Zaujíma ťa aktuálne dianie? Správy z domova aj zo sveta nájdeš na spravodajskom webe. Čítaj reportáže, rozhovory aj komentáre z rôznych oblastí. Sleduj Refresher News, ak chceš byť v obraze.
Kliknutím na tlačidlo ťa presmerujeme na news.refresher.sk
Tento článok je sponzorovaný obsah spoločnosti VÚB.
7. decembra 2021, 10:30
Čas čítania 4:03
Sponzorovaný obsah

Inflácia spolu s cenami na Slovensku raketovo rastie. Ako ochrániš svoje peniaze pred stratou hodnoty?

REFRESHER
Uložiť Uložené

Rastúce ceny môžeš pocítiť z mesiaca na mesiac výraznejšie. Proti inflácii však môžeš ľahko bojovať.

O rastúcej inflácii sa na Slovensku hovorí už niekoľko mesiacov, no za posledné mesiace je ju čoraz výraznejšie cítiť. To, že niektoré veci dražejú výraznejšie, dosvedčujú aj dáta štatistického úradu, ktoré hovoria, že v septembri 2021 zaznamenalo Slovensko najvyššiu mieru inflácie od roku 2004. V tomto mesiaci medziročne vzrástla až o 5,1 percenta. 

Invest
Zdroj: Pexels.com

Naposledy bola pritom inflácia na Slovensku na vyššej úrovni v decembri 2004, keď dosiahla hodnotu 5,9 percenta. Najviac k výraznejšiemu rastu cien prispieva nárast cien za energie, ktoré medziročne vyskočili na 17,4 percenta. 

Čo je vlastne inflácia?

Inflácia v praxi znamená znižovanie hodnoty meny postupom času. Ide o prirodzený jav v trhovej ekonomike, keď sa môžu ceny tovarov a služieb kedykoľvek meniť. Niektoré klesajú, iné zasa rastú. Infláciu však najviac vnímame a hovoríme o nej, keď dochádza k všeobecnému rastu cien za tovary a služby. V praxi to teda znamená, že si za rovnaké jedno euro kúpiš menej vecí a služieb než v predchádzajúcom mesiaci či roku.

Invest
Zdroj: Pexels.com

Inflácia sa pritom meria na základe tzv. košíka, teda balíčka služieb a tovarov, ktoré zvyknú nakupovať domácnosti, napríklad benzín, potraviny, energie, poistenie či ďalšie bežné služby.  

Proti inflácii môžeš ľahko bojovať

Keďže inflácia v praxi likviduje hodnotu meny, za rovnakú mincu či bankovku si postupom času kúpiš čoraz menej. Inflácia na úrovni približne dvoch percent je bežným javom, no keď má rastovú tendenciu, držať hotovosť či peniaze na účte začína byť pre teba čoraz nevýhodnejšie. No a čím viac peňazí máš, tým viac, logicky, postupom času prerábaš. 

Podľa odborníkov z VÚB banky však existuje dostupné riešenie, aby si o svoje peniaze v dôsledku inflácie neprichádzal. „Nad investovaním všeobecne treba uvažovať vtedy, ak chcete, aby vaše peniaze odolali inflácii. Podielové fondy sú výbornou vstupnou bránou do investovania. Na trhu sú ich tisícky a každý z nich je iný,“ vysvetľuje Marián Matušovič, CEO VÚB Asset Management, a dodáva: „Keď si vyberáte, z ktorého by ste si kúpili podiely, môžete si naštudovať, kto ho vytvoril a spravuje, do čoho investuje, aká myšlienka je za jeho stratégiou, ako sa mu historicky darilo.“ 

Invest
Zdroj: Pexels.com

Ak už niekam investuješ, prever si, ako sa firmy správajú

Fondov, do ktorých môžeš dnes investovať, je naozaj nespočetné množstvo. Ako investorovi by ti malo prioritne záležať na tom, ako fond hospodári s tvojimi peniazmi a aké výnosy ti sľubuje, no pri zelených fondoch máš ešte jeden benefit. Môžeš si vybrať, či tvoje peniaze budú nielen zarábať, ale aj zlepšovať svet. Všetci predsa chceme, aby sa spoločnosť vyvíjala správnym smerom a aby sa darilo aj spoločnostiam, ktoré sa v biznise správajú férovo.

Aj v 21. storočí totiž môžeš stále nájsť obrovské firmy, ktoré sa správajú neeticky nielen k prírode, ale i k svojim zamestnancom. Môžu to byť napríklad firmy produkujúce tzv. fast fashion produkty, ktoré sa často vyrábajú v neľudských podmienkach, či spoločnosti poskytujúce rýchle občerstvenie, ktoré podporujú neetický chov zvierat. Z tzv. zelených fondov sú vylúčené aj firmy, ktoré podnikajú v alkoholovom, tabakovom či zbrojárskom segmente. No a v neposlednom rade, určite by si nebol rád, ak by tvoje úspory podporovali rast spoločností, kde sa ešte stále toleruje rasizmus či kde nie je zavedená rovnosť medzi mužmi a ženami. 

Práve z tohto dôvodu vznikli tzv. etické či zelené fondy. Aj keď nejde o úplnú novinku, trend etických fondov naberá na obrátkach práve posledné roky, keď si ľudia viac začali uvedomovať problémy v spoločnosti a začínajú sa o ne aktívnejšie zaujímať. „Zelené investície sú dnes veľkým hitom, ale ich korene siahajú pomerne hlboko do minulosti. Prvý fond, ktorý sa vtedy volal ‚etický‘, bol otvorený už v roku 1996, čiže naozaj dávno,“ objasňuje Marián Matušovič a dodáva: „Až po uzavretí Parížskej klimatickej dohody v roku 2015 sa však začali aktívnejšie vytvárať regulácie, ktoré upravovali, aké kritériá by mali spĺňať tieto fondy. K environmentálnej zodpovednosti sa pridružila aj spoločenská zodpovednosť, ale aj zodpovedné riadenie, a tak vznikla skratka ESG (Environmental, Social, Governance), ktorá rýchlo naberá na popularite.“

Aby si sa vedel lepšie vyznať, zodpovedné správcovské spoločnosti dnes uvádzajú pri fonde aj číslo, ktoré ti napovie, ako veľmi fondu záleží na životnom prostredí a dobre spravovanej spoločnosti. Toto číslo sa nazýva ESG skóre.

Invest
Zdroj: Pexels.com

Firmy, ktoré chcú dostať ESG rating, musia prejsť pomerne zložitým a dlhodobým procesom. Nezávislé spoločnosti, ktoré tento rating udeľujú, berú pri jeho rátaní do úvahy množstvo parametrov z troch oblastí: environment – ako sa firma stavia k životnému prostrediu, social – ako sa stavia k zamestnancom, klientom, okolitým komunitám a spoločnosti, governance – nakoľko transparentne a spravodlivo je riadená.

„V Európe bolo na konci roka 2020 takmer 29-tisíc fondov. Asi 11 % z nich boli ESG fondy. Väčšinou sú to akciové fondy. Keď sa porovnávala výkonnosť za roky 2016 – 2020, ESG fondy oproti tým ‚ne-ESG‘ fondom dosiahli lepšiu výkonnosť,“ povedal Marián Mikušovič a dodal: „V posledných rokoch nahrávalo vysokej výkonnosti aj to, že medzi ESG firmami sú vo veľkej miere zastúpené firmy, ktoré pôsobia v oblasti technológií, umelej inteligencie, starostlivosti o zdravie, a také firmy, ktoré sa snažia o digitalizáciu a sú progresívne. Celý tento sektor išiel dosť hore a to ťahalo aj ESG fondy.“

Podstata tohto paradoxu môže spočívať v tom, že firmy, ktoré sú natoľko pokrokové, že sa zaoberajú svojím vplyvom na spoločnosť a prírodu, sú progresívne a inovatívne aj v iných oblastiach. Vďaka tomu sa im darí dosahovať vyššie zisky. Dnes je podiel ESG fondov na celkovom počte fondov v Európe 11 %, ale do piatich rokov môže vystúpiť na 50 %, predpovedajú odborníci. 

Invest
Zdroj: Pexels.com

Do spoločensky zodpovedných fondov investujú aj Slováci

Na Slovensku investujú do ESG fondov najmä mladší ľudia, vysokoškolsky vzdelaní, žijúci vo väčších mestách, vekovo zhruba od 20 do 40 rokov, dokonca častejšie sú to ženy. Chcú totiž žiť v lepšom životnom prostredí, chcú mať okolo seba viac stromov, chcú, aby sa ich deti mali kam chodiť bicyklovať. Pritom by im ani neprekážalo, keby výkonnosť takéhoto produktu bola hoci aj nižšia.

Ak chceš investovať do spoločensky zodpovedných fondov, túto možnosť ti poskytuje napríklad VÚB banka. Zeleným fondom dokonca venovala samostatnú webstránku, kde sa dozvieš všetky dôležité informácie a kde si zároveň môžeš vypočítať, ako by sa tvojim peniazom v týchto fondoch darilo a ako by odolávali problému s názvom inflácia.

chcem investovať do zelených fondov
Investovanie je spojené s rizikom.
Domov
Zdieľať
Diskusia