Legenda česko-slovenskej hudobnej scény zomrela vo veku 69 rokov.
Ťažko sa tomu verí, no pravda je niekedy neúprosná. Slovenský spevák a skladateľ Miro Žbirka, ktorého každý žoviálne nazýval Meky, už nie je medzi nami. Zomrel v stredu 10. novembra.
Zostali však po ňom nesmrteľné hity ako Biely kvet, Slávou opitý, Jesenná láska, 22 dní či Atlantída a kopec skvelých nahrávok. Bol hviezdou nielen doma, ale aj v zahraničí. Jeho albumy od 80. rokov dosahovali niekoľkostotisícové náklady.
Žbirka bol nespochybniteľnou legendou slovenskej hudobnej scény, viackrát vyhral Zlatého slávika (prvýkrát v roku 1982, keď ho „vyfúkol“ Karlovi Gottovi) a tiež anketu Spevák roka. Od roku 2006 bol aj členom siene slávy na Slovensku.
„Priatelia, dostihol ma nejaký zákerný bacil a skončil som na infúzkach. Posielajte energiu, budem ju potrebovať,“ napísal len pred necelým mesiacom na Facebooku legendárny spevák z nemocnice a znepokojil tak všetkých fanúšikov. Pre denník Nový Čas spevákova manželka uviedla, že Žbirka zomrel na opakovaný zápal pľúc.
Mal ešte veľa plánov
„Je to veľmi nečakané, prekvapujúce, šokujúce... Mal množstvo plánov – koncerty, nahrávanie albumov, skladanie nových pesničiek,“ komentoval predčasný odchod legendy jeho PR manažér Rado Mešša. „Je to pre slovenskú hudbu obrovská strata, ale zostáva nám po ňom množstvo skvelých skladieb, ktoré nám ho budú navždy pripomínať,“ pokračoval.
Naposledy sa so Žbirkom rozprával v septembri, keď mu vyšla nová verzia Modrého albumu na LP. „Hovorili sme si, že má dobrý zvuk, bavili sme sa aj o nových skladbách a básňach, ktoré by mohol do nich použiť. Boli to básne Kamila Peteraja a Joža Urbana,“ dodal Mešša.
Spevák sa narodil 21. októbra 1952 v Bratislave rodičom Šimonovi Žbirkovi a Angličanke Ruth Galovej, ktorí sa v roku 1943 zoznámili v Londýne. Mali troch synov – Jasona, Tonyho a najmladším z nich bol Miro. Prvú gitaru zdedil po bratoch, prvé akordy ho naučil brat Tony.
Chlapci na Gunduličovej ulici vedeli, že Mirova mama je Angličanka, tak dostal už spomínanú prezývku Meky. Úspešnú dráhu začínal už ako 15-ročný. Spolu s prvou zostavou Modusu, ešte pod názvom Modus Club, pravidelne koncertovali v bratislavskom Véčku, ktoré bolo centrom hudobného diania.
Slávne dueto s Gombitovou a odchod z kapely
V roku 1976 obnovil Žbirka s Jankom Lehotským skupinu Modus a prišla prvá, úspešná štvorročná etapa. V júni 1977 vyhrali Bratislavskú lýru so skladbou Úsmev. V tom istom roku mal Miro Žbirka na Bratislavskej lýre aj vlastnú skladbu Zažni, text mu napísal Ján Štrasser. Ešte s Modusom nahral Žbirka v roku 1980 aj prvú vlastnú platňu s názvom Doktor sen. Z nej je dueto s Marikou Gombitovou V slepých uličkách. Keď sa v Moduse začali kopiť rozpory, v roku 1980 boli aj s Lacom Lučeničom z kapely vyhodení.
S Lacom Lučeničom a Dušanom Hájekom hneď nato založili skupinu Limit a svet uzrela platňa Sezónne lásky. „Dozvedel som sa to v Moskve, keď sme nastupovali do lietadla. Práve mi zrak padol na nápis exit. Okamžite som založil novú kapelu a nazval som ju Exit a povedal som to Lacimu: Laci, už nie sme v Moduse, sme Exit,“ zaspomínal si Žbirka na odchod z Modusu v rozhovore pre denník SME.
