Ak to takto pôjde ďalej, čoskoro nebude žiadna z nemocníc na Slovensku poskytovať inú ako covidovú zdravotnú starostlivosť. Odkladajú sa už aj dôležité operácie ľudí, ktorí sú v zlom stave.
Matúš z Bratislavy mal vopred plánovanú operáciu pruhu. Pár dní pred zákrokom mu povedali, že operáciu odkladajú na neurčito. Dôvod? Majú plno, a kým mu nič netrčí z brucha, vraj nech radšej nechodí.
„Zavolať mi zabudli. Keď som prišiel na predoperačné vyšetrenie, oznámili mi, že vedenie nemocnice zrušilo všetky operácie,“ hovorí tridsaťročný Matúš.
Jeho stav nie je akútny, avšak z rozhovoru s chirurgičkou mu vyplynulo, že operácie rušia takmer všetkým, ktorým priamo nejde o život. „Povedala mi, že termíny zrušili aj ľuďom s brušnou stenou poškodenou natoľko, že im ‚niečo trčí z brucha‘. Ak sa môj stav zhorší, pozrú sa vraj na mňa v ambulancii,“ dodáva. Refresheru zároveň viacero ľudí napísalo, že im pre odložené operácie zomreli príbuzní.
Podľa Mateja Mišíka z Inštitútu zdravotníckych analýz sme ešte ďaleko od vrcholu tretej vlny, vrcholiť vraj bude počas Vianoc. Nemocnice najväčší nápor ešte len čaká, hospitalizovaných pribudnú po rekordnom počte PCR testov ešte tisícky.
- Čo čaká naše zdravotníctvo v nasledujúcich mesiacoch.
- Ktoré nemocnice sú na tom momentálne najhoršie.
- Prečo sú Hegerove nové opatrenia slabé.
- Ako sa zdravotníkom vyhrážajú.
- Prečo sa Slovensko za pár mesiacov dostalo od tlieskania na balkónoch po opľúvanie zdravotníkov.
- Kto je za povinné očkovanie dôchodcov.
Sme unavení, väčšina pacientov tu nemusela byť
Infektológ Peter Sabaka priznáva, že v porovnaní s vrcholom druhej vlny sú on aj jeho kolegovia oveľa viac unavení. Rozdielov vidí viac.
„Uvedomujeme si, že väčšina pacientov na našej klinike nemusela byť v nemocnici a nemuseli by bojovať o život, ak by sa dali zaočkovať, čo je emočne veľmi vyčerpávajúce,“ hovorí bratislavský lekár z prvej línie. Aj on sa stretáva s pacientmi, ktorí až na „smrteľnej posteli“ ľutujú, že verili konšpiráciám.
Dnes majú kapacity v Univerzitnej nemocnici Bratislava takmer plné, červených reprofilizovaných lôžok budú musieť čoskoro zriadiť viac, ako plánovali. To zároveň znamená menej zdravotnej starostlivosti pre necovidových pacientov.
Problém nemajú len s posteľami, ale aj so zdravotným personálom a s odborníkmi.
„Limitujúci faktor sú zväčša lôžka na oddeleniach a klinikách anestéziológie a intenzívnej medicíny. Ich počet je obmedzený počtom sestier a lekárov, ktorých je dlhodobo nedostatok. Ak dôjde k reprofilizácii väčšieho množstva lôžok na klinikách, musí dôjsť aj k obmedzovaniu operačných zákrokov, keďže anestéziológovia sú zaneprázdnení starostlivosťou o covidových pacientov,“ vysvetľuje Sabaka.
Nemocnice, ktoré už avizovali preplnené kapacity:
- Lôžka pre pacientov s umelou pľúcnou ventiláciou sú v nemocniciach v Žilinskom samosprávnom kraji naplnené na 100 percent. Celková kapacita lôžok je naplnená na viac ako 80 percent. Nemocnice už dva týždne presúvajú kriticky chorých pacientov do iných krajov Slovenska.
- Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove od utorka obmedzila poskytovanie zdravotnej starostlivosti na akútnu a neodkladnú.
- Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura (UNLP) v Košiciach od minulého týždňa pozastavila plánované operácie a plánované hospitalizácie na všetkých klinikách a oddeleniach na pracovisku na Rastislavovej ulici.
- Všetky lôžkové oddelenia Liptovskej nemocnice s poliklinikou Ivana Stodolu v Liptovskom Mikuláši budú poskytovať iba neodkladnú zdravotnú starostlivosť, a to až do odvolania.
- Vedenie Nemocnice Agel Košice-Šaca informovalo, že z dôvodu zabezpečenia chodu covidového oddelenia sa s platnosťou od piatka uzatvára klinika liečebnej rehabilitácie a v prevádzke zostane len jej ambulantná zložka.
- Ľubovnianska nemocnica pozastavila plánované operačné výkony na chirurgickom a gynekologicko-pôrodníckom oddelení. Naďalej ostáva zachovaná neodkladná (urgentná) starostlivosť.
Ak sa nestane zázrak, budeme mať veľký problém
Okrem očkovania nepomôže nič, hovorí Sabaka. Aj keď vyjadrenia o prípadnom kolapse nemocníc necháva skôr na analytikov, neočakáva, že sa podarí zvýšiť úroveň zaočkovanosti na minimálne 75 percent, čo je hranica, kedy by sa dalo hovoriť o dostatočnej kolektívnej imunite.
Portugalsko, Španielsko, Dánsko, Nórsko, Taliansko, Malta a ďalšie krajiny Európy sú dôkazom, že 75-percentná hranica zaočkovanosti na tretiu vlnu stačí, krajiny pritom majú minimum obetí a skoro žiadne opatrenia. „My sme si zvolili cestu k vlastnej porážke,“ dodáva infektológ Sabaka.
Spolu s primárom interného oddelenia NsP Považská Bystrica Milanom Kulkovským sú autormi veľkej verejnej výzvy, ktorú podporilo viac ako 1 300 zdravotníkov vrátane ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Aké hrozby už primár Milan Kulkovský zažil od antivaxerov.
- Prečo sú nové Hegerove opatrenia nedostatočné.
- Prečo nie je vylúčené, že zdravotný systém skolabuje.
- Ako zasahuje už aj prezidentka.
- Prečo zatiaľ nebude lockdown.
- Kto je za povinné očkovanie dôchodcov.
