Agent 007 je späť, no opäť v trocha inom šate. Ako dopadla očakávaná, toľkokrát odkladaná najnovšia bondovka?
Občas prídu momenty, keď zrazu v kine všetci stíchnu. Tí, čo sa prišli len najesť popcornu a vypnúť po pracovnom dni, tí, čo sa celý čas bavili úplne o niečom inom než o filme a nedávali vlastne vôbec pozor. Aj páriky, ktoré si najmä vyznávali lásku a pozerali len tak jedným očkom, aby sa nepovedalo. Zrazu niečo upúta ich pozornosť natoľko, že doslova zamrznú a onemejú. Ak si pôjdeš pozrieť najnovší film o Jamesovi Bondovi na veľkom plátne, je dosť pravdepodobné, že niečo podobné zažiješ.
Čaká ťa špičková akcia, obľúbené (Q, M, Moneypenny) aj nové (Nomi, Paloma, Logan Ash, Primo) postavy, silný príbeh plný zvratov a prekvapení či šokujúce momenty, aké si doposiaľ v žiadnom filme o britskom agentovi MI6 nevidel.
Nie je čas zomrieť je po filmoch Casino Royal, Quantum of Solace, Skyfall a Spectre v poradí piata bondovka, v ktorej hrá hlavnú úlohu Daniel Craig. Zároveň posledná. Avizoval to už skôr sám herec, čiže nejde o žiadne prekvapenie. Bolo jasné, že pôjde o diel, ktorý sa s najarogantnejším, najegoistickejším, najvážnejším, no zároveň najľudskejším Bondom rozlúči. Akým spôsobom a čo to znamená, sa už dozvieš v kine. Rozlúčky majú predsa len viacero podôb.
Nebezpečné pasce aj najťažšie rozhodnutia
To najpodstatnejšie je, že americký režisér Cary Joji Fukunaga priniesol do kultovej, nesmrteľnej série zase niečo nové a vytiahol z rukáva úplne najväčšie esá. Inak povedané, máš sa v kine na čo tešiť. Bývalého agenta čakajú bolestivé návraty do minulosti, nebezpečné pasce a tie najťažšie rozhodnutia, aké kedy musel vykonať. Úvodné intro zasadené do neznámeho odľahlého domčeka počas tuhej zimy okamžite vťahuje až hororovou atmosférou, po ktorej prichádzajú už tradične bravúrne naháňačky, pästné súboje a všetko, na čo sme si už zvykli z predchádzajúcich dielov série.
Po tom, ako Bond odíde „do dôchodku“ v závere posledného dielu Spectre (2015) so svojou láskou Madeleine (Léa Seydoux) a užíva si permanentnú dovolenku, čoskoro zisťuje, že jeho nepriatelia nikdy nespia a ešte zďaleka nie je všetkému koniec. Spectre stále chce jeho hlavu priamo na tácke, pričom je navyše v hre opäť aj osud ľudstva pre novú zbraň hromadného ničenia. Bond sa preto musí vrátiť do smrteľnej a nemilosrdnej hry. Tej však kraľuje nový nepriateľ.
Bondov najdesivejší a najkrutejší nepriateľ
Lyutsifer Safin v podaní famózneho Ramiho Maleka je záporák, s akým sa Bond ešte nikdy nestretol. Analógia mena s Luciferom tu teda rozhodne nie je náhodná. Ešte aj prefíkaný a slizký Blofeld (Christoph Waltz) oproti nemu vyzerá a správa sa ako anjelik či amatér z úplne iného sveta.
Safin je pokojný a tichý zabijak, psychopat, ktorý sa rád nechá počúvať a z ktorého ide už na pohľad strach. Poháňa ho nevídaná nenávisť a pomsta, hrá sa na všemocného a nedotknuteľného boha, vďaka čomu je oveľa desivejší a krutejší než všetci protivníci, ktorým sa Bond musel doteraz postaviť.
Štyridsaťštyriročný Fukunaga ukázal už najmä v seriáli True Detective, že je režijný majster napätia, ale aj brilantný, mimoriadne šikovný scenárista. Vie postavám vdýchnuť dušu, výstižne predstaviť charakter, motivácie (v tomto prípade mu pomohli Neal Purvis, Robert Wade a Phoebe Waller-Bridge). Jeho devízou je aj estetické cítenie a dôraz na vizuálnu zložku. Úchvatné kompozície a jednozáberovky miestami berú dych a sú vyslovene slastným pôžitkom. Divák má chuť chytiť v kine ovládač a pretočiť si jednotlivé zábery a scény len pre opätovné potešenie oka. V najnovšej bondovke sa za kameru postavil Linus Sandgren (La La Land, Prvý človek).
Grandiózne finále
Hoci Fukunagova novinka má takmer tri hodiny, vôbec to nie je cítiť a všetko krásne odsýpa. Režisér necháva diváka vydýchnuť, no nikdy príliš dlho. I keď sa miestami objavia aj mierne zbytočné a hluché momenty, pozitíva prevyšujú. Nie je čas zomrieť je síce drsná, no bezpochyby aj najemotívnejšia bondovka v celej sérii, ktorá trvá už od 60. rokov, s grandióznym koncom. Je pravdepodobné, že niekomu bude prekážať trocha pátosu, asi najmä tým „zo starej školy“, čo najviac milujú klasiky so Seanom Connerym alebo Rogerom Moorom. Túto verziu ocenia najmä tí, ktorí majú radi istý formálny progres. Keď sa niečo vyvíja, otvára nové brány a zároveň reflektuje dnešnú dobu. Tá sa totižto, či chceme, alebo nie, čoraz rýchlejšie mení.
Paradoxne však Fukunaga ide umne po stopách Sama Mandesa, ktorý nakrútil predchádzajúce dva filmy (Skyfall, Spectre) a vzdáva podobne krásnu poctu starým dielam, či už nenúteným humorom, eleganciou, či jasnými odkazmi na konkrétne filmy. Darí sa mu preto vlastne zaujať a uspokojiť v istom smere všetkých milovníkov bondoviek bez ohľadu na to, ktorú éru preferujú. Zároveň dokáže ponoriť do vzrušujúceho, no tiež smrteľne nebezpečného špionážneho sveta tých, ktorí videli len tie najnovšie diely zo série alebo dokonca žiadne. Aj preto dávame najnovšej bondovke s názvom Nie je čas zomrieť deväť bodov z desiatich.
