Foundation budeme pozerať aj ďalej, máme však výhrady.
Nadácia (Foundation) od prelomového sci-fi autora Isaaca Asimova patrí k svätým grálom sci-fi literatúry. Po dlhé roky sa javila ako nesfilmovateľná. V knihe sa totiž Isaac venuje ľudskému pokoleniu v ďalekej, veľmi ďalekej budúcnosti. Ľudstvo ovláda vesmír, tvorí Galaktické impérium, osídľuje planéty ako na bežiacom páse... a speje k svojmu koncu.
Nadaný psychohistorik Hari Seldon totiž na základe výpočtov a odhadov správania veľkých más ľudí predpovedal, že Galaktické impérium ako ríša do 300 rokov zanikne. Nasledovať má 30-tisíc rokov dlhé obdobie barbarstva. Seldon vie, že zánik impéria sa nedá zastaviť. Vie však vďaka Nadácii skrátiť obdobie barbarstva na 1 000 rokov.
Vytvorí obrovský plán na osídlenie planéty Terminus, ktorá je na okraji galaxie. To, že je planéta vzdialená, však má svoj dôvod, čo sa v priebehu čítania knihy ukáže ako majstrovský plán Seldona a jeho geniálnej mysle, ktorá dokázala predpovedať udalosti na stovky rokov dopredu. Kniha sa nesústreďuje na rovnaké postavy. Často skáče medzi rôznymi obdobiami o desiatky až stovky rokov. Aj preto sa táto séria považuje za takmer nesfilmovateľnú.
Ak by sa totiž urobila presne podľa kníh, diváci by sa nemohli stotožniť so žiadnou postavou, keďže by ju veľmi rýchlo vystriedala ďalšia. Neustále napredovanie v deji o desiatky až stovky rokov spôsobuje aj to, že postavy sú v podstate druhoradé. Základným princípom je pokračovanie v Seldonovom pláne a budovanie Nadácie. Lenže v audiovizuálnom formáte televíznej či kinoprodukcie by to bolo veľmi náročné.
Diváci sa totiž radi napoja na obľúbené postavy a dej vnímajú práve prostredníctvom nich. Keby sa neustále menili postavy a herci, už aj tak komplexný príbeh by bolo náročné pochopiť a orientovať sa v ňom.
Tvorcovia seriálu sa tak rozhodli Nadáciu Asimova roztiahnuť do každého smeru. Pridali nové postavy, vymysleli si originálne udalosti odohrávajúce sa len v seriáli a neskáču v čase tak extrémne.
