Tohtoročné olympijské hry boli aj o problémoch, nielen o medailách.
Už to nie je len o výkonoch. Olympijské hry odzrkadľujú meniacu sa atmosféru v spoločnosti, a hoci ide o globálne podujatie, ktoré má spájať národy, náboženstvá a politické presvedčenia, niektoré myšlienky sú v popredí viac. Tento rok sa viac než kedykoľvek predtým riešia hlboko vryté vzorce myslenia a správania, ktoré sú niekedy zjavné aj v samotných pravidlách OH.
Otázky o tom, čo robí ženu naozaj ženou, a pre laikov nepochopiteľné pravidlá o oblečení sa rýchlo dostali na titulky novín. Športovci – a športovkyne ešte viac – upozorňujú na problém s rasizmom a so sexizmom. Kto rozhoduje, aké oblečenie je pre ženy atlétky vhodné, a naozaj je také ťažké byť komentátorom športovej udalosti v roku 2021?
V hlavnej úlohe ženské športové oblečenie
Kauza, ktorá obletela svet. Nórskym hádzanárkam sa vyhrážali vylúčením, ak si neoblečú predpísané bikiny. Neskôr im hrozili pokutou, ktorú bola ochotná nórska hádzanárska asociácia či dokonca speváčka Pink aj zaplatiť.
Podľa Európskej hádzanárskej federácie v prípade povinného typu oblečenia na zápasoch musia mať hádzanárky na sebe prakticky bikinový spodný diel. Bez ohľadu na motiváciu (viera, cudnosť, pohodlie či iné) nemajú na výber. Na porovnanie, muži hádzanári môžu mať na sebe šortky, podmienkou je, aby neboli príliš voľné a aby boli nad kolená.
Na sexistické fiasko nezareagovali dospelé hádzanárky, preto sa to v ich federácii ďalej riešiť nebude. Témy sa však chytili nemecké gymnastky, ktoré počas olympijských hier vymenili typické dresy za overaly, ktoré im zakrývali celé ruky aj nohy.
Symbolicky sa tak postavili za svoje športové kolegyne – do finále sa však neprebojovali, takže aj z ich strany to utíchlo. Ide o pomerne ojedinelý protest.
„Toto sa predtým na olympiáde až tak neprepieralo,“ uznal Boris Vanya, šéfredaktor Sportnetu. Zároveň však dodal, že šéf vysielania olympijských programov Yiannis Exarchos chcel do popredia dostať výkony športovkýň a nie ich výzor. Aj preto sa kamery nemali zbytočne sústreďovať na ich telá. Ich mantrou mal byť „sportappeal“ a nie „sexappeal“.
Olympijský výbor nemá priamo vplyv na oblečenie atlétov, pripomína Vanya. No môžu vďaka hlavnému vysielateľovi hier, Olympic Broadcasting Services, ovplyvniť to, či budú z hier vysielané sexisticky ladené zábery alebo nie.
To, že sa športovkyne ozvali a nemecké gymnastky sa zastali hádzanárok, je však podľa Vanyu novinkou. Predtým to športovkyne veľmi neriešili a aj tie slovenské vo svojich vyjadreniach pre SME pomerne zhodne vravia, že jednoducho rešpektujú pravidlá a neriešia to.
Sú však za to, aby mali ženy na výber, tak ako to je napríklad pri plážovom volejbale. Tam majú ženy aj muži na výber z viacerých kúskov oblečenia – podľa počasia, ale napríklad aj podľa náboženstva (na posledných LOH hrali Egypťanky zahalené, jedna hráčka mala aj hidžáb).
„Samozrejme, keď si pozriete bulvárne médiá, určite pri každej olympiáde nájdete článok o desiatich najsexi atlétkach. Ale olympijský výbor sa, naopak, prikláňa k tomu, aby vychádzal v ústrety mladej generácii,“ vraví športový novinár Vanya.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- O čo sa usiluje olympijský výbor, keď pridáva moderné disciplíny.
- Prečo neprešiel návrh na plaveckú čiapku určenú pre afro vlasy.
- Prečo nemohla súťažiť žena, ktorá sa narodila s poruchou produkcie hormónov.
- Prečo sa, naopak, mohla transrodová žena zúčastniť na LOH.
- Ktoré rasistické poznámky tento rok najviac pobúrili.
