Slovenské ministerstvo životného prostredia hovorí, že sa ročne na Slovensku predá približne miliarda PET fliaš a asi 350 miliónov plechoviek na nápoje. Recykluje sa však zatiaľ len malé percento.
Obrovská spotreba PET fliaš a plechoviek sa stáva čoraz väčším environmentálnym problémom. Aj keď sa snažíme recyklovať a znižovať využitie jednorazových plastov, najmä v letných mesiacoch často siahame po pollitrových PET fľašiach s vodou či po hliníkových plechovkách s ochuteným nápojom alebo pivom. Aby si nemusel mať výčitky, keď si z času na čas kúpiš nejakú fľašku či plechovku, existuje mnoho projektov, ktoré separovaný odpad využívajú a dávajú mu ďalší život.
Recyklované PET plasty ako súčasť domácností či áut
Tak napríklad automobilky. Tie prichádzajú so skvelými riešeniami, ako využiť recyklované materiály. Vedel si, že dnes sa z lisovaných a použitých PET fliaš vyrábajú poťahy na sedadlá či palubná doska? Jedna nemecká automobilka pri výrobe svojho modelu použije až stovku recyklovaných PET fliaš (89 % materiálu) na výrobu poťahovej textílie, ktorá spĺňa rovnaké kvalitatívne štandardy ako klasická poťahová látka z prvotného materiálu.
Z recyklovaných fliaš však môžeš mať vyrobený napríklad aj nábytok. Škandinávsky nábytkársky gigant sa zaviazal, že do roku 2030 bude všetky plastové súčasti ich nábytku tvoriť iba recyklovaný či ekologický plast. Tu sa to však nekončí, druhý život dostáva plast aj v stavebníctve pri výrobe rúrok či napríklad v módnom odvetví, kde sa môžeš stretnúť s rôznym ekooblečením či doplnkami v podobe ruksaku, peňaženky, okuliarov a pod. Ako vidíš, separovanie odpadu má svoje dôvody – jednak odpad nekončí v prírode a jednak sa môže opätovne použiť v rôznych výrobkoch, o ktorých si ani netušil, že sú vyrobené z predtým použitého a separovaného materiálu.
Z recyklovaného plastu môže byť aj zeleň
A nemyslíme tým len tú umelú, dekoračnú. Lidl totiž spustil nový projekt v rámci svojej spoločenskej zodpovednosti, ktorý sľubuje, že ak vrátiš použité plechovky či fľaše do vybraných predajní v Bratislave alebo Košiciach, urobí z toho haluz. Doslova.
„Za každú odovzdanú PET fľašu a plechovku dáme desať centov mestskej časti Košice-Západ a bratislavskému Ružinovu. Peniaze budú určené na obnovu a výsadbu zelene,“ uviedol hovorca spoločnosti Tomáš Bezák. Lidl tak chce touto formou motivovať ľudí k recyklácii už dnes a zvýšiť tým podiel recyklácie na Slovensku. Zároveň tvrdí, že sa z každej vrátenej fľaše či plechovky stane pomyselne haluz (konár), ako naznačuje aj názov tohto projektu. Ak sa do projektu zapojíš, v konečnom dôsledku nielenže pomôžeš očistiť svoje mesto od odpadu, ale pomôžeš aj budovať zelené plochy.
Použité PET fľaše a hliníkové plechovky môžeš zaniesť v Bratislave do dvoch predajní – do Lidla na Ružinovskej a Trenčianskej ulici –, Košičania zasa môžu pomôcť recyklovať nosením odpadu do predajne Lidla v mestskej časti Košice-Západ (na Popradskej a Moldavskej ulici). Bratislavčania tak môžu robiť už od júna minulého roka, pričom za toto obdobie priniesli do obchodu viac než 75-tisíc plastových fliaš, za čo Lidl prispel mestskej časti viac než 7,5 tisíc eurami. Pre Košičanov rozširuje Lidl tento projekt od tohto mesiaca.
Efektívnejšie recyklovanie vďaka zálohovaniu už čoskoro
Možno si už zachytil správu, že aj Slovensko sa chystá zálohovať PET fľaše a plechovky. Zdá sa, že ide o najefektívnejšie riešenie dosiahnutia zvýšeného záujmu verejnosti o recyklovanie. V krajinách, kde tento systém už funguje, sa podarilo vyzbierať späť až 85 % vyrobených PET fliaš a plechoviek. Tie sa potom recyklujú a používajú v ďalšej výrobe, pričom recyklovaný materiál je podstatne lacnejší než materiál nový.
Na túto vlnu nastupuje aj Slovensko, ktoré od nového roka spustí zálohovanie PET fliaš a plechoviek. Záloha za obal sa zjednotila na 15 centov za kus, pričom vrátiť tieto obaly budeš môcť údajne až na 6 500 miestach. Štát si od toho sľubuje až 90 % návratnosť a verí, že fľašky už nebudú končiť v prírode.
Obaly pritom budeš môcť vrátiť buď do automatov, alebo na miesta, kde budú malé skenery, ktoré podľa čiarového kódu na obale vyrátajú sumu, ktorú ti vrátia. „Budeme nástojiť, aby tie čiarové kódy boli pevné. Ak sa bude (obal) povaľovať mesiace v prírode, tak zaň nedostanete peniaze. V domácnosti by sa poškodiť nemal,“ uviedol Ján Budaj, minister životného prostredia.
Aj na túto situáciu však štát myslí. A hoci za plechovku či obal, ktoré sú staršie a nebudú mať špeciálny čiarový kód, prípadne budú mať tento kód poškodený a nečitateľný, nedostaneš peniaze, ministerstvo chce začať s odpratávaním aj takéhoto odpadu. „Začneme kampaň za vyzbieranie všetkého. Verím, že Slovensko zbavíme spomienky na dobu plastovú,“ dodal Budaj.
