Martin Stránský je vizionár, ktorý prevádzkuje jednu z najväčších sietí bitcoinmatov na Slovensku a v Česku.
„Môj prvý väčší obchod prišiel v čase, keď jeden bitcoin stál 117 dolárov, ale na druhý deň padol na 50 dolárov,“ spomína na svoje začiatky vo svete kryptomien vizionár Martin Stránský, ktorý šéfuje spoločnosti Bit.plus prevádzkujúcej desiatky bitcoinmatov po celom Slovensku aj Česku.
Bitcoinmat je slovo, ktoré si vymyslel, aby ľuďom ukázal, že kryptomien sa netreba báť a je možné ich nakúpiť za pár desiatok sekúnd prostredníctvom prístroja, ktorý vyzerá ako bežný bankomat. Dnes jeho firma dosahuje ročné tržby viac ako 1 miliardu českých korún, čo je v prepočte vyše 43 miliónov eur, a on nepoľavuje, práve naopak.
My sme sa s Martinom Stránskym porozprávali o tom, ako sa mu vôbec podarilo dopraviť prvý bitcoinmat zo Spojených štátov amerických do Česka, ako často ho kontaktuje daňový úrad aj policajti, ale prezradil nám aj svoje najnovšie plány vytvoriť zo svojho podnikania firmu dvoch protipólov – kryptomien a zlata.
- Kedy sa prvýkrát dostal ku kryptomenám.
- Ako ho kríza pred 50. narodeninami priviedla k miliardovým tržbám.
- Za akú cenu uskutočnil svoj prvý veľký nákup bitcoinu v roku 2013.
- Kto mu najskôr dlhoval na nájme a potom predal firmu za 100 miliónov dolárov.
- Ako kúpil prvý prístroj bitcoinmat z USA za hrozivých podmienok.
- Ako bitcoinmat funguje, kto a za koľko cezeň môže kupovať a vyberať.
Dnes vediete firmu s ročným obratom viac ako 40 miliónov eur, čo je viac ako 1 miliarda českých korún. Za všetkým stoja kryptomeny, ale ako ste na kryptomeny a bitcoin narazili prvýkrát? Pred rokmi to nebola téma, ktorá by ľudí masovo zaujímala.
Prvýkrát som bitcoin videl v roku 2011, keď stál 3,3 dolára, a už vtedy ma fascinovala technológia, na ktorej je postavený. Vo všeobecnosti mám rád technológie, takže som sa nečudoval, prečo ma bitcoin hneď zaujal. Vždy som bol špekulant, stále som hľadal zaujímavé príležitosti, a tak som kryptomeny priebežne pozoroval a rozmýšľal, ako by sa dali využiť.
Prvé špekulatívne stretnutie prišlo v roku 2013, keď som už rozmýšľal nad investíciami. Postupne to šlo ruka v ruke s mojou blížiacou sa krízou stredného veku, pretože v roku 2014 som oslavoval 50. narodeniny. V tom čase sa pretli tri veci: moja túžba špekulovať, moje pôsobenie v pozícii akcionára presláveného coworkingu Node5 v Prahe a bitcoin.
Čím vás nabudil coworking?
V coworkingu sa stretávali mladí dynamickí ľudia, ktorí ma postupne infikovali chuťou znovu sa pustiť do nového projektu. Oni vtedy vymýšľali podnikateľské plány, tak som sa nechal nabíjať ich energiou a vyústilo to do projektu bitcoinmatov. Mal som k dispozícii dostatok peňazí na novú investíciu, tak som sa do toho pustil.
Zaujímavosťou je, že istý chlapec, ktorý chodil do spomínaného coworkingu, mi v jednej chvíli dlhoval peniaze za nájom, ale o pár rokov svoju firmu predal za 100 miliónov dolárov. Doslova sa vyšplhal z nuly až na vrchol.
Skúšali ste na začiatku investovať do bitcoinu aj vy? Kedy prišli prvé nákupy?
Určite, spočiatku som špekuloval a investoval aj ja. Najprv ma oslovil bitcoin, ale potom som nakúpil aj litecoin. Do týchto dvoch kryptomien som investoval najviac. Môj prvý väčší obchod prišiel v čase, keď jeden bitcoin stál 117 dolárov, ale na druhý deň padol na 50 dolárov.
Na začiatku to boli také nepredvídateľné hry, preskakoval som z bitcoinu na litecoin a potom naspäť na bitcoin. Treba však podotknúť, že moje firmy nešpekulujú, špekuluje a investuje iba Martin Stránský ako súkromná osoba. Moje firmy zastávajú rezervistický prístup, že majú svoje aktíva pokryté sto percentami bitcoinu aj peňazí. Majetok firiem nie je určený na špekulatívne investície.
Ľudia si často hovoria, že keby kúpili bitcoin v roku 2011, dnes ho mohli predať za 60-tisíc a boli by milionári.
Je to nezmysel, pretože špekulantský život je ťažký. Človek si vždy hovorí, prečo v konkrétnom čase nenakúpil, nepredával alebo prečo predával priskoro. Špekulácia je komplikovaná. Stačí si predstaviť, že proti sebe špekulujeme len my dvaja – ja niečo predávam a vy kupujete, či už bitcoin, akcie Tesly, štátne dlhopisy, alebo zlato.
Vy si myslíte, že je práve dobrý čas nakupovať, ja si zase myslím, že je dobrý čas predávať, a pritom obaja žijeme v rovnakom svete, len súčasnú situáciu vnímame rozdielne.
Špekulovanie je ako súboj mozgov, kde nikdy neviete, čo sa stane. Ja sa navyše považujem za intuitívneho investora, takže neverím na žiadne analýzy ani technické analýzy, lebo keby fungovali, nikto by nestrácal peniaze a všetci by len pozorne sledovali grafy a zarábali milióny.
Keby ste vtedy kúpili akcie Microsoftu, od toho momentu máte nárast možno aj väčší ako z bitcoinu.
Ale grafmi sa riadiť nedá.Všeobecne pritom platí, že špekulanti väčšinou rozprávajú len o tom, ako zarobili. Nikto nebude hovoriť o tom, ako stratil kus svojho majetku. Keď si predstavíte rok 1990, tak sme odrazu mohli kupovať akcie firiem, ale drvivá väčšina ľudí nemala potuchy o tom, čo sú akcie. Keby ste vtedy kúpili akcie Microsoftu, od toho momentu máte nárast možno aj väčší ako z bitcoinu.
Väčšina ľudí závidí, keď sa špekulantovi podarí zarobiť, vozí sa v lepšom aute alebo si môže dovoliť viac ako bežný človek, ale interný život špekulanta je náročný. V noci sa prebúdzate na to, že váš mozog neustále analyzuje, prečo ste tie akcie nepredali alebo nenakúpili v tom čase, keď ste mali, aj keď ste možno tušili, že by to bol dobrý krok. Je to stresujúce a nie je to život pre každého.
Máte viacero úspešných firiem, ale keď sa na kryptomeny pozriete ako súkromná osoba, baví vás špekulovanie a investovanie dodnes?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako investuje skúsený obchodník svoje peniaze a prečo si úspory nenecháva v banke.
- Ako fungujú bitcoinmaty.
- Ako kúpil prvý bitcoinmat z USA za hrozivých podmienok.
- Ako dopadne aktuálny prepad kryptosveta.
- Prečo ho v súvislosti s bitcoinmatom takmer neustále kontaktujú policajti.
- Či sa bitcoin a bitcoinmaty zneužívajú na páchanie trestnej činnosti.
- Či ho v súvislosti s bitcoinmatom často kontaktuje daňový úrad.
- Prečo si nikdy nekúpi teslu a či si myslí, že Elon Musk je pokrytec.
