Tomáš Hromják dal výpoveď v rakúskom korporáte a šiel precestovať svet. Namiesto toho nechtiac na osem mesiacov uviazol na exotickom ostrove v Tichom oceáne.
„Moja cesta na Tongu sa skončila úsmevne, pretože pôvodne som prišiel na 15 dní, ale keď mi zostávali dva dni do odletu, Nový Zéland uzatvoril hranice a zrušil všetky lety vzhľadom na pandémiu,“ konštatuje dnes Tomáš Hromják, ktorý pred viac ako rokom a pol spravil rozhodnutie, o akom snívajú tisícky Slovákov.
Zo dňa na deň dal výpoveď v korporátnej práci, vďaka ktorej mal slušný plat a komfortný život, aby sa vybral spoznávať zákutia našej planéty. Najskôr odletel do Ázie, ale to bolo v čase, keď nikto o koronavíruse ani neslýchal.
V momente, keď sa svet začal uzatvárať, zostávali mu dva dni do odletu z odľahlého ostrova Tonga uprostred Tichého oceánu. Z Tongy však už neodletel a namiesto dvoch týždňov prežil na ostrove osem mesiacov.
Dnes nič neľutuje, pretože tam stretol úžasných ľudí a zažil mentalitu, o akej v súčasnej Európe môžeme len čítať v starých knihách spred desiatok rokov. Život na Tonge však nebol vždy ideálny, naspäť domov na Slovensko sa stále nevrátil. Aj keď je pandemický turizmus oveľa komplikovanejší, zadosťučinenie z objavovania sveta zostáva rovnaké.
- Ako Tomáša prestali baviť problémy, ktoré riešili kolegovia v rakúskej firme.
- Prečo od detstva sníval o tom, že raz precestuje našu planétu.
- Prečo ho starší kolegovia nechtiac motivovali dať výpoveď.
- Ako mu ľudia hovorili, že už 15 dní na Tonge je príliš dlhý pobyt a bude sa nudiť.
- Aké boli jeho prvé pocity, keď si uvedomil, že na ostrove Tonga odrazu uviazol.
- Vďaka čomu si našiel ubytovanie u miestnej majiteľky obchodu za tri minúty.
- Prečo za ubytovanie nemusel platiť.
- Ako je možné, že Tongania patria medzi najobéznejších ľudí sveta.
- Prečo sú životné náklady na Tonge extrémne vysoké napriek nízkym platom.
- Ako sa Tomáš opil s miestnymi ministerskými úradníkmi a dostal prácu.
- Kedy mal pocit, že sa odrazu prebudil do distopického sveta.
Pred viac ako rokom si sa rozhodol dať výpoveď a odísť z dobre platenej korporátnej práce. Prečo?
Keď som doštudoval, takmer sedem rokov som žil a pracoval v Rakúsku. Postupom času som sa rozhodol, že minimálne na istý čas potrebujem zmeniť svoj život a prostredie, čo som koniec koncov plánoval od svojho prvého dňa v práci, respektíve už od detstva. Vždy som si sľuboval, že ak sa mi takáto možnosť odísť a precestovať svet naskytne, tak to chcem urobiť.
V Rakúsku som počas kariéry postretával množstvo ľudí, ktorí mi hovorili, že mali rovnaké cestovateľské plány, lenže dnes už majú 56 rokov a zrejme je neskoro. Vošla im do toho rodina, potom prišli deti... Ale ja som vedel, že takto nechcem dopadnúť. Nie každý má takú šancu, ale je horšie takú šancu mať a nevyužiť.
Pôvodne som z práce odišiel s myšlienkou, že chcem cestovať približne rok. Medzitým do mojich plánov vošla korona, a tak dnes cestujem viac ako rok a pol a zrejme to ešte potiahnem, pretože momentálne stále nevidím zmysel v návrate domov v súčasnej situácii.
Existuje teória, podľa ktorej je ideálne ak človek zmení každých 5-7 rokov pozíciu v práci alebo úplne otočí svoju profesiu, ktorej sa venuje. Vďaka tomu sa môže naučiť viac.
Kolegovia ti rozprávali, ako chceli za mladých čias odísť aj oni, ale nikdy sa na to neodhodlali. Mal si napokon na svoje rozhodnutie dať výpoveď konkrétny dôvod?
Veľa kolegov mi hovorilo o tom, ako chceli odísť z práce a cestovať po svete, keď boli mladí, ale nakoniec sa im to nepodarilo. Stretol som však aj takých, ktorí to naozaj urobili, dva roky boli preč a nakoniec sa vrátili. Jeden kolega z Fínska cestoval 21 mesiacov, iný kolega nad 40 rokov vyhorel a vzal si na rok voľno. V práci mu dali „opušťák“, aby sa potom mohol vrátiť, ale ja som rovno dal výpoveď, lebo som sa vrátiť neplánoval.
A aký dôvod som mal na odchod? Bolo ich viac. V Rakúsku síce všetko funguje super, ale zrejme to nie je kultúra, ktorá by ku mne pasovala. Ľudia tam riešili problémy, ktoré sa mi na prvý pohľad zdali postupom času príliš banálne.
Mal som pocit, že sa už v práci neposúvam dopredu a neučím sa nové veci, čo je pre mňa v živote veľmi podstatné, a tak som sa rozhodol zmeniť to. Existuje teória, podľa ktorej je ideálne ak človek zmení každých 5-7 rokov pozíciu v práci alebo úplne otočí svoju profesiu, ktorej sa venuje. Vďaka tomu sa môže naučiť viac.
Zostalo tvoje okolie prekvapené, keď si dal výpoveď a vybral sa do sveta?
Moje okolie odjakživa vedelo, že som tvrdohlavý a aj tak nakoniec urobím to, čo chcem. Veľa ľudí si hovorí, že jedného dňa pôjdu cestovať, ale nie vždy sú na to možnosti a príležitosť. Keď som ju dostal ja, chytil som sa jej a väčšinu ľudí z môjho okolia to neprekvapilo.
V práci však boli kolegovia, ktorí sa len pousmiali, lebo som o cestovaní rozprával od prvého dňa a vždy nad tým len tak mávli rukou, že vraj s nimi aj tak skysnem na rovnakom mieste. A neskysol som. Zrejme podcenili moje odhodlanie a aj to, že nie som Rakúšan, tak som ku konkrétnemu miestu, kde som pracoval, nebol veľmi viazaný.
Ty si začal cestovať ešte pred vypuknutím pandémie.
Na cesty som sa vybral v septembri 2019, keď som odletel do Japonska. Následne som prešiel cez pevninskú časť Malajzie, Thajsko, Laos, Vietnam, Kambodžu, opäť Thajsko, Mjanmarsko, Indonéziu, malajské Borneo, Brunej a Singapur až na ostrov Tonga v Polynézii uprostred Tichého oceánu. Vždy ma na Tonge niečo lákalo, aj keď túto krajinu možno väčšina ľudí ani nepozná.
Na Tonge si však nezostal len pár dní, ako znel pôvodný plán.Moja cesta na Tongu sa skončila úsmevne, pretože pôvodne som prišiel na 15 dní, ale keď mi zostávali dva dni do odletu, Nový Zéland uzatvoril hranice a zrušil všetky lety vzhľadom na pandémiu.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako mu ľudia hovorili, že už 15 dní na Tonge je príliš dlhý pobyt a bude sa nudiť.
- Aké boli jeho prvé pocity, keď si uvedomil, že na ostrove Tonga odrazu uviazol.
- Vďaka čomu si našiel ubytovanie u miestnej majiteľky obchodu za tri minúty.
- Prečo za ubytovanie ani jedlo nemusel celé mesiace vôbec platiť.
- Ako je možné, že Tongania patria medzi najobéznejších ľudí sveta.
- Prečo sú životné náklady na Tonge extrémne vysoké napriek nízkym platom.
- Ako sa opil s miestnymi ministerskými úradníkmi a dostal prácu.
- Kedy mal pocit, že sa odrazu prebudil do distopického sveta.
