Na Netflixe nájdeš novú animovanú rozprávku, ktorá zaujme hlavne animáciou a postavami.
The Mitchells vs the Machines je skvelý animák, ktorý však pre svoj humor nemusí sadnúť každému. Poteší ťa však animácia, niekoľko skvelých postáv a úžasný koniec. Pôvodne sme film mali vidieť v kinách, no Netflix ho odkúpil od štúdia Sony, vďaka čomu si ho aspoň môžeme užiť v originálnom znení. A to je pri animovaných filmoch hneď veľké plus, keďže s dabingom sa stráca veľká časť kvality.
Tej je tu na rozdávanie. Tvorcovia snímky sú talentovaní a rozhodne majú veľký potenciál, no miestami by sa im zišla rada od skúsenejších tvorcov, ktorí vedia, ako do animáka implementovať originálnejší príbeh a ako nastaviť humor tak, aby fungoval na väčšinu divákov. To sú dve najväčšie negatíva, ktoré na snímke v recenzii nájdeme. Ešte predtým si však priblížime dej.
Dej sa zameriava na rodinu Mitchellovcov, ktorej členovia medzi sebou nemajú práve najlepšie vzťahy, pričom otec rodiny Rick vidí dôvod v ich závislosti od moderných technológií. Dcéra Katie sa už teší na vysokú školu a to, ako konečne vypadne z domu. Otec sa rozhodne zrušiť jej letenky a skúsiť s ňou nadviazať vzťah počas veľkého road tripu až na univerzitu. Rodinný výlet však preruší apokalypsa ako z uvoľnenej verzie Terminátora.
Namiesto Skynetu sa proti ľudstvu postaví inteligentná mobilná asistentka, ktorej už ľudstvo lezie na nervy a rozhodla sa ho zbaviť. Využije na to nové druhy robotov, ktorí chytajú všetkých ľudí na planéte. Mitchellovci sa však únosu zázrakom vyhnú a spoločne začínajú plánovať, ako zachrániť ľudstvo a rodinné vzťahy.
Posolstvo snímky a jej dej sa točí okolo toho, že sa generácia našich rodičov tak trochu stráca v súčasnom svete a jeho možnostiach. Nedokážu teda vstrebať, čo súčasný svet ponúka deťom a tínedžerom, a tak ani nechápu ich ciele, koníčky a sny do budúcna. Katie chce ísť študovať na filmovú školu, jej otec ju v tom však veľmi nepodporuje, čo podkopáva ich vzťah. Ten je kľúčovým pre celý film. Rodinu ešte tvorí syn Aaron a matka Linda, no tí sú pre dej viac-menej nepodstatný.
Nemajú žiadny charakterový vývin a slúžia len ako nositelia deja s občasnými vtipmi. Vo filme sa tak pokúsia svoj vzťah napraviť a obaja urobia krok k tomu, aby lepšie pochopili jeden druhého. Ide o pekné posolstvo, ktoré však bolo spracované už veľakrát. S výnimkou toho, že tento animák na to využíva moderné technológie, je to tak celkom neoriginálne a klišé. Ostatné postavy sú tak trochu v úzadí a vo filme nemajú čo robiť, čo je jednoznačne mínus.
Druhým aspektom, o ktorom sme hovorili ako o potenciálnom negatíve, je humor. Nám vo všeobecnosti sadol, no niektoré „vtipné“ scény šli úplne mimo nás. Zároveň sme sa však pri mnohých ďalších pobavili. Obzvlášť pri robotoch, ale tam nechceme zachádzať do podrobností, pretože ide o najpríjemnejšie prekvapenie filmu, ktoré neprezradili ani trailery. Tie scény sme si však fakt užili.
S humorom je to teda tak, že ti sadnúť nemusí vôbec, trochu alebo sa budeš slušne zabávať. Akosi však nesedí celkový koncept humoru, keď niekedy tvorcovia skúšajú diváka rozosmiať detskými vtipmi a inokedy na to idú zložitejšie, akoby nevedeli, koho presne chcú rozosmiať.
Aj v tomto prípade to znamená, že pozitív je viac ako negatív, akurát nestojí za to rozpisovať sa o nich. Pochváliť môžeme hercov, tempo snímky, už spomínaných robotov či fajn soundtrack. Chceli by sme sa však viac zamerať na skvele napísaný a „natočený“ koniec. Tvorcovia priniesli finále so skvelými akčnými scénami do rytmu slávnej skladby, čo funguje neskutočne dobre a celkom ťa to ako diváka nakopne.
Najsilnejšou stránkou snímky sú hlavné postavy v podobe otca, dcéry a robotov. Chápeme, že to tak nebude pre každého, no väčšina humorných scén sa nám páčila (obzvlášť otec učiaci sa pracovať s počítačom). Obrovskú pochvalu si však tvorcovia zaslúžia aj za štýl animácie a celkový dizajn sveta.
Nie je to síce Spider-Man: Into the Spider-Verse (oba animáky robili tí istí producenti), ale aj The Mitchells vs Machines má unikátny druh animácie. Na obrazovke sa neustále niečo deje a animátori pridávajú k emóciám a reakciám postáv všelijaké audiovizuálne vsuvky a dokonca aj memečká z internetu. Prekvapivo to funguje.
Mitchells vs the Machines je špecifický animovaný film. My sme si ho užili a vo väčšine prípadov sa nám páčil aj humor. Rovnako tak aj nesmierne podarený záver, soundtrack, originálne spracovanie animácie a boli sme prekvapení aj z jednej emotívnej scény, ktorá nás zaskočila trochu nepripravených, keďže sa nezdalo, že by tvorcovia dokázali pripraviť takú silnú scénu.
Animák má veľa pozitívnych aspektov, no ignorovanie vedľajších postáv, klišéovitý dej a veľmi slabý záporák mu nejaké body strhávajú. Udeľujeme mu teda sedem a pol bodu z desiatich. Ak ti nesadne humor a nebudeš považovať animáciu za originálnu a skvelú, pokojne si aj 2 body uber. Pochopíme, prečo sa ti animák nebude páčiť.
