O koronavíruse narozprávali politici či odborníci množstvo vecí, ale občas sa vo svojich predpokladoch ani zďaleka netrafili do skutočnosti.
Atómová zbraň, očkovanie bežných ľudí do Veľkej noci či uzatváranie krajiny kvôli úmrtiam na chrípku. Pandémia koronavírusu naplno zasiahla Slovensko pred rokom, keď 6. marca 2020 vtedajší premiér Peter Pellegrini verejnosť informoval o prvom potvrdenom prípade vírusu na našom území. Odvtedy o pandémii politici aj odborníci veľa narozprávali.
My sme sa vrátili do minulosti, aby sme si pripomenuli odhady a predpoklady o tom, kedy sme sa mali vrátiť do bežného života bez vírusu alebo ako sme zimu či Vianoce mali zvládnuť v bezpečí vďaka atómovej zbrani plošného testovania. A všetko bolo inak.
Namiesto atómovej bombe, ktorá do istej miery v kombinácii so sprísnenými opatreniami krivku zlomila na prelome októbra a novembra, zostalo Slovensko otvorené krátko pred Vianocami, čo následne znamenalo tragické zhoršenie situácie v januári a februári, kedy nemocnice praskali vo švíkoch natoľko, že sa počty úmrtí vyšplhali na viac ako 100 pacientov denne. A potom sa objavili náznaky vládnej krízy.
„Nerabujme obchody.“ Peter Pellegrini
Koronavírus sa začínal šíriť po Európe a nikto začiatkom marca minulého roku netušil, aký vplyv bude mať na obyvateľov a ekonomiku. V úvodných týždňoch odborníci len ťažko odhadovali, aká smrtnosť bude vírus sprevádzať. Bežní ľudia preto spanikárili a obchody zažívali obrovský nával.
Na sociálnych sieťach sa začali šíriť fotky a videá, na ktorých bolo vidieť vykúpené hygienické potreby, a to najmä toaletný papier. Ľudia sa spočiatku takisto obávali, že v supermarketoch nebude dostatok potravín, a tak nakupovali hromadu trvanlivých výrobkov ako cestoviny, ryžu či potraviny v konzervách.
Na tieto tendencie vykupovať obchody preto musel reagovať predseda vlády Peter Pellegrini. „Nechcem, aby ľudia prepadali panike, je potrebné zachovať rozvahu… Nerabujme obchody,“ vyhlásil 6. marca 2020. Chvíľu síce trvalo, kým si ľudia uvedomili, že napriek koronavírusu bude možné zabezpečiť štandardné zásobovanie krajín potravinami, ale spočiatku to vyzeralo tak, že Slováci sa zásobia na dlhé mesiace.
Blackout krajiny z hlavy Igora Matoviča
Príznačne 1. apríla 2020 predstavil predseda vlády Igor Matovič svoj plán, ktorý zrejme omylom nazval blackout. Okrem zákazu vychádzania chcel Matovič zatiahnuť ešte radikálnejšiu ručnú brzdu a Slovensko poslať do výnimočného stavu, kde sa zastaví celá krajina spoločne s obchodmi, so službami aj s výrobou, pričom by bežala len kritická infraštruktúra ako zásobovanie či výroba tepla a elektriny. O zatváraní fabrík sa pritom hovorí aj dnes a v takom prípade by krajinu podľa Matoviča zásobovala armáda.
„Boli by to slzy, pot a postrádanie veľmi veľa vecí,“ opisoval svoj plán na „blackout" premiér. „Mojím cieľom je, aby sme sa na tom ako spoločnosť dohodli. Aby sme si povedali, či je to spoločná cesta. Blackout znamená, že vy (novinári) by ste tu neboli, bola by tu možno jedna kamera, jeden internetový prenos. Všetko, čo by bolo nevyhnutné, by sme museli vypnúť – lebo chceme chrániť životy a ekonomiku,“ dodal Matovič. Nakoniec však toto riešenie vypnutia krajiny neprešlo.
Nikto si nevedel predstaviť, ako by Slovensko mohlo zostať vypnuté, keď fabriky potrebujú vyrábať, ľudia chodiť do práce a zásobovanie by museli zaobstarať vojaci, ktorí by možno na takú rozsiahlu logistickú operáciu po celej krajine ani nemali kapacity.
„Kvôli 800 mŕtvym na chrípku ročne si ekonomiku nelikvidujeme.“ Richard Sulík
Počas Veľkej noci minulého roka vláda Igora Matoviča zaviedla kontroly na hraniciach okresov, čo sa nepáčilo ministrovi hospodárstva Richardovi Sulíkovi. V dnes už ikonickom videu zo svojej vládnej limuzíny zapol kameru na mobilnom telefóne a premiérovi vynadal priamo z diaľnice.
Nabúrali ste do auta? Vysvetľujeme, čo robiť a kedy vám hrozí pokuta
26. februára 2026 o 5:47
„Kvôli 800 mŕtvym na chrípku ročne si ekonomiku nelikvidujeme. Kvôli 500 nakazeným na koronu áno. Po celom Slovensku sa tvoria kilometrové zápchy na inak poloprázdnych diaľniciach. Zavreli sme desaťtisíce malých obchodov a vláda nie je v stave im ani len prispieť na nájomné,” hromžil Sulík. Niekam do tohto obdobia by sa dal vystopovať začiatok prvého väčšieho konfliktu medzi Sulíkom a Matovičom.
Sulík vtedy vo videu tvrdil, že takéto obmedzenie pohybu je nezmyselné, ale nevedel ho zvrátiť, pretože sa premiérovi Matovičovi vraj nevedel ani len dovolať. Dnes už vieme, že s viac ako 7 600 obeťami pandémie patríme momentálne v úmrtnosti na covid medzi najhoršie štáty sveta.
„Koronavírus zvládneme, v máji sa vrátime k bežnému životu.“ Vladimír Krčméry
Vladimír Krčméry ako profesor tropickej medicíny v polovici apríla minulého roku často rozprával v médiách. Väčšinou sa vyjadroval o pandémii z perspektívy človeka, ktorý už na vlastnej koži viacero prepuknutí epidémií zažil a bojoval proti ochoreniam MERS či SARS.
Krčméry odmietal pesimistické tvrdenia analytikov ministerstva zdravotníctva, pretože na základe svojej praxe mu predpoklady nezapadali do pandemickej skladačky.
