Tebe to v tej hlave dobre páli. Ako prebiehajú rozhovory buniek v geniálnom mozgu?

Otázka, ktorá vedcov máta už celé stáročia, je nasledová – z čoho pramení ľudská inteligencia. Je mozog génia iný a čo robí génia géniom? Čo robí niektorých ľudí múdrejšími ako ostatných?

Pri slove génius sa mnohým z nás vybaví jeden človek - vedec, teoretický fyzik. Mozog Alberta Einsteina poslúžil aj po jeho smrti k rozvoju poznania, pretože aj vďaka nemu našli vedci mnohé odpovede na otázky týkajúce sa neurobiológie ľudskej inteligencie.

Bitka o kúsok mozgu

Po smrti Alberta Einsteina v roku 1955 sa mnoho svetových vedcov usilovalo získať kúsok jeho mozgu. Einsteinov mozog priťahoval pozornosť vďaka povesti jedného z najvýznamnejších géniov 20. storočia. Mnohí sa preto domnievali, že práve jeho mozog im pomože nájsť odpovede na ozázky, čo robí génia géniom a či je mozog geniálneho človeka naozaj odlišný a ako korelujú neuroanatomické odlišnosti so všeobecnou alebo matematickou inteligenciou.

Na veľkosti (ne)záleží

Mohli by sme predpokladať, že Einsteinovo ohromujúce poznanie súviselo s veľkosťou jeho mozgu. Zdá sa to byť celkom logické, že veľkosť mozgu priamo úmerne súvisí s kognitívnymi schopnosťami a inteligenciou. Pri tejto hypotéze by však boli najviac inteligentné obrovské zvieratá, ako napríklad veľryby.

Mozog vorvaňa je viac ako 50-krát väčší ako ľudský a u urasteného samca váži v priemere 7 kg. Vzhľadom na veľkosť tela vorvaňa však nejde o veľký mozog. Hmotnosť mozgu dospelého človeka je približne 1,45 kg, čo predstavuje približne 2% z celkovej telesnej hmotnosti. Teóriu o  tom, že čím väčší mozog, tým viac inteligencie, nepotvrdzuje ani skutočnosť, že mužský mozog je o 8 až 13 percent väčší ako ženský.