Živá kuchyňa nie je pre každého, no určite si nájde svojich fanúšikov.
Čo si dnes dáš na obed? Ak sa ti práve nechce variť, po takmer roku doma si pravdepodobne otestoval už každú donášku v Bratislave. Refresher vyskúšal alternatívu, ktorá sľubuje kvalitné ingrediencie, vynikajúcu chuť a zodpovednosť voči životnému prostrediu. Živá kuchyňa ponúka členstvo (nie obyčajnú donášku), no je len na tebe, či si objednáš raz, alebo si od nich budeš objednávať jedlo pravidelne.
Za vznikom takejto komunitnej kuchyne stojí Ľuboš Mego, dlhoročný profesionálny reštauračný a komunitný kuchár. V priebehu dvadsiatich rokov pracoval po celom svete: v Nemecku, v USA, v Londýne či vo Viedni a niekoľko reštaurácií malo dokonca aj dve michelinské hviezdy. Vyváral lakocinky na svetovej úrovni, na rodnú hrudu ho napokon privialo narodenie dcéry.
Varil po boku tých najlepších
Vďaka dvom štipendiám sa dostal na prestížnu kulinársku školu Le Cordon Bleu (jedno štipendium získal z americkej asociácie v New Yorku, druhé priamo od školy). Variť začal už na strednej, najprv brigádne, potom prišla láska a nadšenie kulinárskym umením. „Rodičia ma vždy podporovali, no časom sa začali pýtať, kedy sa vrátim,“ povedal nám Mego pri rozhovore. Vraj dúfali, že bude mať aj, nazvime to, normálnejšiu prácu. On sa však vyžíval v kuchyni.
V Londýne šiel z jednej michelinskej reštaurácie do druhej, až kým sa mu nepodarilo nájsť si prácu. Jeden šéfkuchár ho napokon vypočul a dal mu šancu, zamestnal sa v The Square. V tejto reštaurácii pracoval v medzinárodnom tíme s kuchármi z celého sveta, často ako jediný Slovák či dokonca jediný zo strednej a východnej Európy.
View this post on Instagram
„Časom som sa dopracoval do ďalšej michelinskej reštaurácie Le Gavroche. Má obrovský vplyv na svetovú kuchyňu,“ povedal nám oduševnený kuchár. V čase, keď nastúpil, podnik viedol Michel Roux Jr, reštauráciu však v roku 1967 založili Michel a Albert Rouxovci a ide o prvý podnik na britských ostrovoch, ktorý získal michelinskú hviezdu (neskôr získal ešte ďalšie dve).
Neskôr jeho profesionálna cesta viedla do viedenskej reštaurácie Steirereck, kde mal možnosť prezentovať aj vlastné nápady a podľa jeho slov sa veľmi veľa naučil. Pri otázke, prečo si radšej s toľkými skúsenosťami nezaložil vlastnú reštauráciu a snaží sa radšej edukovať ľudí na Slovensku a investovať čas a peniaze do komunity, spomína rodinu. „Narodila sa mi prvá dcéra a vedel som, že rodina je pre mňa dôležitejšia ako meno, ktoré si viem vybudovať. Nechcel som vidieť svoju dcéru len spať, chcel som ju vidieť aj behať.“ Napokon teda prišiel domov a založil Živú kuchyňu.
Celá rodina sa do Živej kuchyne zapája aktívne: manželka vedie sociálne siete a robí ochutnávky, no hlavní ochutnávači sú najmä deti. „To ich veľmi baví. To sa mi na tom páči, že moje dievčatá poznajú aj mojich kolegov, mojich klientov, tykajú si s nimi. Bolo pre mňa dôležité, že keď prišli za mnou do práce, videli aj výsledok mojej snahy a tie vzťahy.“
Jedlá pripravuje v prevádzke na Prievozskej v Bratislave, komunita má zhruba 50 členov, no nevaria pre každého každý jeden deň. Podľa jeho slov ide o „komunitnú kuchyňu, ktorá má veľmi blízko k princípom tzv. pomalého varenia alebo slow food“.
Ako uvádza aj na webe, Živá kuchyňa združuje ľudí s podobným postojom k jedlu. „Chceme jesť pestré, vyvážené a výživné jedlá, ktoré sú pripravené, distribuované a konzumované v súlade s prírodou a našim okolím.“
My sme sa rozhodli vyskúšať si celé členstvo, od registrácie až po degustáciu.
V Bratislave máme nové burgre: Žeby šlo o najlepšie hranolky v meste?
21. januára 2021 o 13:30
Kráľovská starostlivosť pre nevyberavých
Prvým krokom bolo zaregistrovať sa na webe. Po vyplnení formuláru nám zavolal priamo Mego, ktorý nám vysvetlil, ako systém funguje. Takýto osobný prístup nás prekvapil a prekvapuje dodnes: Mego si členov komunity pamätá, vie, čo robia, kde bývajú a zaujíma ho, ako sa im darí. Len donedávna rozvážal jedlá sám, teraz už spolupracuje s taxikárom Branislavom Srnčíkom, pretože takto vedia zabezpečiť obed medzi 11:00 až 12:30 pre oveľa väčšiu skupinu ľudí. Kedysi chodili obedy aj po tomto čase.
Napriek tomu, že fungovanie komunity je vysvetlené aj na webe, bol Ľuboš Mego od začiatku k dispozícii a mohli sme sa na hocičo opýtať. Zaujímali sme sa najmä o veľkosť jedla, ktorá sa môže líšiť, najmä pri dezertoch, ktoré nie sú vždy priamo z jeho dielne. Niekedy ide o spoluprácu s pekárňou či cukrárňou. Vo všeobecnosti z našej skúsenosti platí, že ťa druhé jedlo dokáže plnohodnotne zasýtiť aj bez polievky, no polievky, ktoré sme ochutnali, boli výborné a bola by škoda neochutnať ich.
Živá kuchyňa využíva domáce zdroje na maximum. „Vždy sa pozeráme na to, odkiaľ naše suroviny pochádzajú, a preferujeme slovenské potraviny,“ povedal nám Mego. Majú aj niekoľko spoluprác či už s potravinovým reťazcom, menšími predajcami, alebo výrobcami niektorých produktov. Často ide o krátkodobú záležitosť, kde dostaneš niečo ako darček na ochutnávku, no pri dodávateľoch už majú vybudované vzťahy a podľa jeho slov dbajú na kvalitu. Samozrejme, pri exotickej kuchyni musia siahnuť aj po dovezených potravinách, tam sa tiež snažia o najvyššiu kvalitu.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Aké ingrediencie používajú pri varení
- Koľko stojí ich obed a ako je možné, že ťa webstránka pustí aj do mínusu
- Aké veľké a sýte sú ich porcie + FOTKY
- Aké jedlá ponúkajú a pre koho je podľa nás služba určená
