Ayrton Senna, jeden z najlepších pretekárov histórie. Hviezdna kariéra, tragická smrť a večný život

Meno, ktoré pozná každý fanúšik motorových športov. Výnimočný talent, osobnosť a trojnásobný šampión Formuly 1. Ktovie, koľko by mal dnes titulov, nebyť osudnej Veľkej ceny San Marína v roku 1994. Hoci jeho rekordy už medzičasom iní pretekári prekonali, dodnes ho mnohí považujú za najlepšieho pretekára F1 spolu s Michaelom Schumacherom. V tomto článku ti prinášame Ayrtonov príbeh a prierez kariérou od juniorských čias až po tragickú smrť na okruhu v Imole.

Pretekár od detstva

Ayrton Senna da Silva sa narodil 21. marca 1960 v brazílskom meste Sao Paulo ako prostredné dieťa do bohatej rodiny. Mal staršiu sestru Viviane, mladšieho brata Leonarda a bol ľavák. Jeho matka mala talianske a otec španielske korene. Azda dokonalá kombinácia pre jeho temperament.

Senna bol už v detstve veľmi športový typ, vynikal v gymnastike a odmalička ho zaujímali autá. Ako štvorročnému mu otec zostrojil prvú motokáru. Keď mal sedem, naučil sa šoférovať džíp, na ktorom brázdil okolie rodinnej farmy. S pretekaním začal v trinástich, v rodnom meste na okruhu Interlagos. Napriek tomu, že vo svojich prvých pretekoch čelil o niekoľko rokov starším súperom, štartoval z pole position (prvá štartovacia pozícia, pozn. red.) a väčšinu pretekov viedol. Nakoniec však po kolízii so súperom musel odstúpiť. 

Cesta do formuly 1

V roku 1977 vyhral motokárový šampionát Južnej Ameriky. Už vtedy vedel, čo je zmyslom jeho života, a škola išla na druhú koľaj. V rokoch 1978 až 1982 sa zúčastnil na svetovom motokárovom šampionáte a dvakrát skončil druhý (1979 a 1980).

V roku 1981 sa presťahoval do Anglicka, kde začal profesionálnu kariéru v seriáli Formula Ford 1600 a hneď vo svojej úvodnej sezóne sa stal jej víťazom. Po tomto úspechu dostal ponuku jazdiť na šampionáte Formula Ford 2000 s honorárom 10 000 £ (na tú dobu to bola úctyhodná suma). Napriek tomu akoby neveril, že sa môže pretekaním živiť, a po tlaku rodičov, aby prebral rodinnú firmu, sa vrátil do rodnej Brazílie. Tam sa definitívne rozhodol pre pretekanie a prijal ponuku do európskej Formuly Ford 2000. Keďže však jeho priezvisko da Silva bolo najčastejším priezviskom v Brazílii, rozhodol sa používať len rodné meno matky a v Európe pretekať ako Ayrton Senna.

V roku 1982 sa mu podarilo zopakovať úspech z predchádzajúcej sezóny a po víťazstve v 21 z 28 pretekov sa stal pri svojom debute šampiónom Formuly Ford 2000. V nasledujúcom roku jazdil britskú formulu 3, kde po napínavom súboji s Martinom Brundlom (súčasný komentátor Sky Sports a bývalý pilot formuly 1) opäť vyhral šampionát. V tom istom roku sa zúčastnil na testoch pre tímy formuly 1 (Williams, McLaren, Brabham a Toleman). Počas testov pre Williams bol dokonca rýchlejší ako Keke Rosberg, majster sveta formuly 1 z roku 1982.

Aj vďaka tomu sa mu otvorila cesta do vysnívanej F1 pre sezónu 1984. Záujem mali viaceré tímy. Lotus chcel nahradiť Nigela Mansella, avšak britský sponzor Imperial Tobacco preferoval len britského jazdca. Rovnaká situácia bola v Brabhame, kde taliansky sponzor chcel do tímu talianskeho jazdca. A tak sa Sennova kariéra vo formule 1 začala v mladom tíme Toleman.

Prvá sezóna v mladom Tolemane (1984)

Vo svojej prvej sezóne doplatil najmä na nespoľahlivosť monopostu. Toleman trápila technika a pneumatiky Pirelli počas celej sezóny. Zo 16 pretekov Senna dokončil len 6. Z ôsmich odstúpil (buď pre zlyhanie techniky, alebo pre nehodu), na jedny sa z technických príčin nekvalifikoval a z Veľkej ceny Talianska ho dokonca suspendoval priamo Toleman za porušenie zmluvy. Začal totiž rokovať s Lotusom bez informovania svojho tímu.

Aj napriek tomu dokázal získať 13 bodov (druhé auto Tolemanu získalo len 3), tri pódiové umiestnenia (dvakrát 3. miesto a raz 2. miesto) a skončiť na 9. mieste v šampionáte. Hoci na víťazný stupeň vo svojej úvodnej sezóne nedosiahol, zažiaril v Monaku, a nebyť prerušenia pretekov v 31. kole pre hustý dážď, možno by vyhral. V čase zastavenia pretekov Senna znižoval náskok vedúceho Prosta o 4 sekundy na kolo.

Tri roky v Lotuse

Sezóna 1985

Nasledujúce tri sezóny strávil v Lotuse. Hneď v druhých pretekoch sezóny 1985 Ayrton získal prvú pole position kariéry a pretavil ju do absolútne dominantného víťazstva. V mokrých podmienkach prišiel do cieľa s minútovým náskokom a všetkým jazdcom okrem druhého Michela Alboreta ušiel o kolo. Zvyšok sezóny už taký úspešný nebol.

Kombinácia nespoľahlivého auta a jazdeckých chýb znamenala, že vypadol v 7 pretekoch zo 16 a získal celkové 4. miesto (tímový kolega Elio de Angelis skončil piaty). Stal sa však najlepším jazdcom sezóny v kvalifikáciách, vyhral ich 7 (druhý najlepší kvalifikačný jazdec mal iba dve pole position).

Sezóna 1986

Sezóna 1986 sa začala ešte lepšie. Po úvodných dvoch pretekoch mal Senna na konte druhé miesto a víťazstvo a bol vo vedení šampionátu. Neskôr však opäť prišli problémy so spoľahlivosťou a sezónu dokončil znovu na štvrtom mieste. Tentoraz tímového kolegu Johnnyho Dumfriesa deklasoval pomerom bodov 55 ku 3. Opäť sa stal najlepším kvalifikačným jazdcom s ôsmimi pole positions. Zaujímavosťou je, že v tomto roku boli autá formuly 1 najvýkonnejšie v histórii. Sennov Lotus 98T s motorom Renault produkoval počas kvalifikačného kola vyše 1 300 konských síl.

Sezóna 1987

V roku 1987 prešiel Lotus na motory Honda, s ktorými v predchádzajúcom roku Williams vyhral pohár konštruktérov. Pribudol aj nový tímový kolega, oproti ktorému mal Senna zaručený post jednotky. Očakávania boli veľké. Zo začiatku sa ich darilo napĺňať. Po piatich veľkých cenách mal Senna na konte dve víťazstvá, jedno 2. miesto a dve vypadnutia.

Ďalšie víťazstvo v sezóne už nepridal, keďže Williams predviedol celý potenciál svojho auta a obaja jeho jazdci, Nelson Piquet (trojnásobný majster sveta z rokov 1981, 1983 a 1987) a Nigel Mansell (majster sveta z roku 1992), ovládli zvyšok sezóny. Ayrton skončil v celkovom hodnotení na 3. mieste so ziskom 57 bodov a opäť raz deklasoval svojho kolegu (Satoru Nakajima obsadil 12. miesto so siedmimi bodmi).

Zlatá éra McLarenu a tri tituly Sennu

O tom, že Senna je rodený šampión, už nepochyboval azda nikto. Chýbalo mu len konkurencieschopné auto, ktoré doposiaľ nemal. Zlom nastal v sezóne 1988, keď prestúpil z Lotusu do McLarenu. Tento prestup schválila aj jednotka McLarenu, vtedy dvojnásobný šampión Alain Prost. Hoci posledné dva ročníky vyhral dominantným spôsobom Williams, sezóny 1984 a 1985 patrili práve McLarenu. Rozhodujúcim faktorom bola aj Honda, ktorá bola na vrchole, pre nový ročník ukončila spoluprácu s Williamsom a začala dodávať motory práve McLarenu.

Sezóna 1988

V sezóne 1988 sa začalo jedno z najväčších súperení v histórii F1. McLaren s motorom Honda bolo majstrovské auto a v kombinácii s dvoma top pilotmi ako kohútmi na smetisku sa to nemohlo skončiť bez problémov. V prvých pretekoch, v rodnej Brazílii, získal Ayrton pole position, no v nedeľu ho na štarte zradila technika a pre nepovolenú výmenu auta ho diskvalifikovali. Nasledujúce San Maríno ovládol ako v kvalifikácii, tak v pretekoch. Prvý incident s tímom nastal v Monaku, kde Senna opäť vyhral kvalifikáciu a krátko po štarte si vybudoval veľký náskok. Všetko išlo perfektne, až do havárie po vlastnej chybe v 67. kole. Senna sa po pretekoch neukázal v tímovej garáži a s nikým nekomunikoval, odišiel do svojho apartmánu. Naspäť k tímu prišiel až večer.

Senna s Prostom ničili konkurenciu preteky za pretekmi, ale na konci sezóny mohol byť víťaz len jeden. Ďalší incident, ktorý naštrbil vzťahy medzi tímovými kolegami, sa udial na Veľkej cene Portugalska, kde krátko po štarte Senna predbehol Prosta štartujúceho z pole position. Na konci prvého kola sa Prost dotiahol na Sennu a v cieľovej rovinke počas predbiehacieho manévru ho Senna takmer natlačil do múru (incident vo videu nižšie).

Začiatok veľkej rivality bol na svete a sezóna nemohla byť napínavejšia. Hoci Senna vytvoril nový rekord v počte vyhratých kvalifikácií (13, Prost vyhral 2) aj pretekov (8, Prost vyhral 7), celkovo na body prehral 105 ku 94, pretože Prostovo najhoršie umiestnenie v sezóne, okrem dvoch vypadnutí, bolo 2. miesto. Podľa vtedajších pravidiel sa však do celkového hodnotenia počítalo len 11 najlepších umiestnení jazdca v sezóne. V nich dosiahol Senna 90 bodov, o 3 viac ako Prost, a tak získal svoj prvý majstrovský titul.

Sezóna 1988 bola najdominantnejšou sezónou jedného tímu v histórii F1, McLaren vyhral 15 zo 16 pretekov. Len v Monze oba jazdci vypadli, a preto vyhral Gerhard Berger na domácom Ferrari. Najbližšie k prekonaniu tohto rekordu bol Mercedes v roku 2016 s bilanciou 19 z 21 (šampión Rosberg) a Ferrari v roku 2002 s bilanciou 15 zo 17 (šampión Schumacher).

Sezóna 1989

Nasledujúci rok sa rivalita vyhrotila ešte viac. Sezóna sa niesla v znamení kontroverzie, zákulisnej politiky a vzájomných incidentov medzi Sennom a Prostom. Prvý konflikt nastal už pri druhej Veľkej cene v San Maríne, keď Senna podľa Prosta pri reštarte pretekov porušil internú predpretekovú dohodu. Autá mali prísť do cieľa v takom poradí, aké mali po prvej zákrute. Senna túto dohodu po pretekoch poprel, ale Prostovu verziu podporil hlavný sponzor tímu John Hogan (Marlboro).