Nebyť sledu nešťastných udalostí, dnes by mal 61 rokov.
Meno, ktoré pozná každý fanúšik motorových športov. Výnimočný talent, osobnosť a trojnásobný šampión Formuly 1. Ktovie, koľko by mal dnes titulov, nebyť osudnej Veľkej ceny San Marína v roku 1994. Hoci jeho rekordy už medzičasom iní pretekári prekonali, dodnes ho mnohí považujú za najlepšieho pretekára F1 spolu s Michaelom Schumacherom. V tomto článku ti prinášame Ayrtonov príbeh a prierez kariérou od juniorských čias až po tragickú smrť na okruhu v Imole.
Pretekár od detstva
Ayrton Senna da Silva sa narodil 21. marca 1960 v brazílskom meste Sao Paulo ako prostredné dieťa do bohatej rodiny. Mal staršiu sestru Viviane, mladšieho brata Leonarda a bol ľavák. Jeho matka mala talianske a otec španielske korene. Azda dokonalá kombinácia pre jeho temperament.
Senna bol už v detstve veľmi športový typ, vynikal v gymnastike a odmalička ho zaujímali autá. Ako štvorročnému mu otec zostrojil prvú motokáru. Keď mal sedem, naučil sa šoférovať džíp, na ktorom brázdil okolie rodinnej farmy. S pretekaním začal v trinástich, v rodnom meste na okruhu Interlagos. Napriek tomu, že vo svojich prvých pretekoch čelil o niekoľko rokov starším súperom, štartoval z pole position (prvá štartovacia pozícia, pozn. red.) a väčšinu pretekov viedol. Nakoniec však po kolízii so súperom musel odstúpiť.
Cesta do formuly 1
V roku 1977 vyhral motokárový šampionát Južnej Ameriky. Už vtedy vedel, čo je zmyslom jeho života, a škola išla na druhú koľaj. V rokoch 1978 až 1982 sa zúčastnil na svetovom motokárovom šampionáte a dvakrát skončil druhý (1979 a 1980).
V roku 1981 sa presťahoval do Anglicka, kde začal profesionálnu kariéru v seriáli Formula Ford 1600 a hneď vo svojej úvodnej sezóne sa stal jej víťazom. Po tomto úspechu dostal ponuku jazdiť na šampionáte Formula Ford 2000 s honorárom 10 000 £ (na tú dobu to bola úctyhodná suma). Napriek tomu akoby neveril, že sa môže pretekaním živiť, a po tlaku rodičov, aby prebral rodinnú firmu, sa vrátil do rodnej Brazílie. Tam sa definitívne rozhodol pre pretekanie a prijal ponuku do európskej Formuly Ford 2000. Keďže však jeho priezvisko da Silva bolo najčastejším priezviskom v Brazílii, rozhodol sa používať len rodné meno matky a v Európe pretekať ako Ayrton Senna.
V roku 1982 sa mu podarilo zopakovať úspech z predchádzajúcej sezóny a po víťazstve v 21 z 28 pretekov sa stal pri svojom debute šampiónom Formuly Ford 2000. V nasledujúcom roku jazdil britskú formulu 3, kde po napínavom súboji s Martinom Brundlom (súčasný komentátor Sky Sports a bývalý pilot formuly 1) opäť vyhral šampionát. V tom istom roku sa zúčastnil na testoch pre tímy formuly 1 (Williams, McLaren, Brabham a Toleman). Počas testov pre Williams bol dokonca rýchlejší ako Keke Rosberg, majster sveta formuly 1 z roku 1982.
Aj vďaka tomu sa mu otvorila cesta do vysnívanej F1 pre sezónu 1984. Záujem mali viaceré tímy. Lotus chcel nahradiť Nigela Mansella, avšak britský sponzor Imperial Tobacco preferoval len britského jazdca. Rovnaká situácia bola v Brabhame, kde taliansky sponzor chcel do tímu talianskeho jazdca. A tak sa Sennova kariéra vo formule 1 začala v mladom tíme Toleman.
Prvá sezóna v mladom Tolemane (1984)
Vo svojej prvej sezóne doplatil najmä na nespoľahlivosť monopostu. Toleman trápila technika a pneumatiky Pirelli počas celej sezóny. Zo 16 pretekov Senna dokončil len 6. Z ôsmich odstúpil (buď pre zlyhanie techniky, alebo pre nehodu), na jedny sa z technických príčin nekvalifikoval a z Veľkej ceny Talianska ho dokonca suspendoval priamo Toleman za porušenie zmluvy. Začal totiž rokovať s Lotusom bez informovania svojho tímu.
Aj napriek tomu dokázal získať 13 bodov (druhé auto Tolemanu získalo len 3), tri pódiové umiestnenia (dvakrát 3. miesto a raz 2. miesto) a skončiť na 9. mieste v šampionáte. Hoci na víťazný stupeň vo svojej úvodnej sezóne nedosiahol, zažiaril v Monaku, a nebyť prerušenia pretekov v 31. kole pre hustý dážď, možno by vyhral. V čase zastavenia pretekov Senna znižoval náskok vedúceho Prosta o 4 sekundy na kolo.
Tri roky v Lotuse
Sezóna 1985
Nasledujúce tri sezóny strávil v Lotuse. Hneď v druhých pretekoch sezóny 1985 Ayrton získal prvú pole position kariéry a pretavil ju do absolútne dominantného víťazstva. V mokrých podmienkach prišiel do cieľa s minútovým náskokom a všetkým jazdcom okrem druhého Michela Alboreta ušiel o kolo. Zvyšok sezóny už taký úspešný nebol.
Kombinácia nespoľahlivého auta a jazdeckých chýb znamenala, že vypadol v 7 pretekoch zo 16 a získal celkové 4. miesto (tímový kolega Elio de Angelis skončil piaty). Stal sa však najlepším jazdcom sezóny v kvalifikáciách, vyhral ich 7 (druhý najlepší kvalifikačný jazdec mal iba dve pole position).
Sezóna 1986
Sezóna 1986 sa začala ešte lepšie. Po úvodných dvoch pretekoch mal Senna na konte druhé miesto a víťazstvo a bol vo vedení šampionátu. Neskôr však opäť prišli problémy so spoľahlivosťou a sezónu dokončil znovu na štvrtom mieste. Tentoraz tímového kolegu Johnnyho Dumfriesa deklasoval pomerom bodov 55 ku 3. Opäť sa stal najlepším kvalifikačným jazdcom s ôsmimi pole positions. Zaujímavosťou je, že v tomto roku boli autá formuly 1 najvýkonnejšie v histórii. Sennov Lotus 98T s motorom Renault produkoval počas kvalifikačného kola vyše 1 300 konských síl.
Sezóna 1987
V roku 1987 prešiel Lotus na motory Honda, s ktorými v predchádzajúcom roku Williams vyhral pohár konštruktérov. Pribudol aj nový tímový kolega, oproti ktorému mal Senna zaručený post jednotky. Očakávania boli veľké. Zo začiatku sa ich darilo napĺňať. Po piatich veľkých cenách mal Senna na konte dve víťazstvá, jedno 2. miesto a dve vypadnutia.
Ďalšie víťazstvo v sezóne už nepridal, keďže Williams predviedol celý potenciál svojho auta a obaja jeho jazdci, Nelson Piquet (trojnásobný majster sveta z rokov 1981, 1983 a 1987) a Nigel Mansell (majster sveta z roku 1992), ovládli zvyšok sezóny. Ayrton skončil v celkovom hodnotení na 3. mieste so ziskom 57 bodov a opäť raz deklasoval svojho kolegu (Satoru Nakajima obsadil 12. miesto so siedmimi bodmi).
Zlatá éra McLarenu a tri tituly Sennu
O tom, že Senna je rodený šampión, už nepochyboval azda nikto. Chýbalo mu len konkurencieschopné auto, ktoré doposiaľ nemal. Zlom nastal v sezóne 1988, keď prestúpil z Lotusu do McLarenu. Tento prestup schválila aj jednotka McLarenu, vtedy dvojnásobný šampión Alain Prost. Hoci posledné dva ročníky vyhral dominantným spôsobom Williams, sezóny 1984 a 1985 patrili práve McLarenu. Rozhodujúcim faktorom bola aj Honda, ktorá bola na vrchole, pre nový ročník ukončila spoluprácu s Williamsom a začala dodávať motory práve McLarenu.
Sezóna 1988
V sezóne 1988 sa začalo jedno z najväčších súperení v histórii F1. McLaren s motorom Honda bolo majstrovské auto a v kombinácii s dvoma top pilotmi ako kohútmi na smetisku sa to nemohlo skončiť bez problémov. V prvých pretekoch, v rodnej Brazílii, získal Ayrton pole position, no v nedeľu ho na štarte zradila technika a pre nepovolenú výmenu auta ho diskvalifikovali. Nasledujúce San Maríno ovládol ako v kvalifikácii, tak v pretekoch. Prvý incident s tímom nastal v Monaku, kde Senna opäť vyhral kvalifikáciu a krátko po štarte si vybudoval veľký náskok. Všetko išlo perfektne, až do havárie po vlastnej chybe v 67. kole. Senna sa po pretekoch neukázal v tímovej garáži a s nikým nekomunikoval, odišiel do svojho apartmánu. Naspäť k tímu prišiel až večer.
Senna s Prostom ničili konkurenciu preteky za pretekmi, ale na konci sezóny mohol byť víťaz len jeden. Ďalší incident, ktorý naštrbil vzťahy medzi tímovými kolegami, sa udial na Veľkej cene Portugalska, kde krátko po štarte Senna predbehol Prosta štartujúceho z pole position. Na konci prvého kola sa Prost dotiahol na Sennu a v cieľovej rovinke počas predbiehacieho manévru ho Senna takmer natlačil do múru (incident vo videu nižšie).
Začiatok veľkej rivality bol na svete a sezóna nemohla byť napínavejšia. Hoci Senna vytvoril nový rekord v počte vyhratých kvalifikácií (13, Prost vyhral 2) aj pretekov (8, Prost vyhral 7), celkovo na body prehral 105 ku 94, pretože Prostovo najhoršie umiestnenie v sezóne, okrem dvoch vypadnutí, bolo 2. miesto. Podľa vtedajších pravidiel sa však do celkového hodnotenia počítalo len 11 najlepších umiestnení jazdca v sezóne. V nich dosiahol Senna 90 bodov, o 3 viac ako Prost, a tak získal svoj prvý majstrovský titul.
Sezóna 1988 bola najdominantnejšou sezónou jedného tímu v histórii F1, McLaren vyhral 15 zo 16 pretekov. Len v Monze oba jazdci vypadli, a preto vyhral Gerhard Berger na domácom Ferrari. Najbližšie k prekonaniu tohto rekordu bol Mercedes v roku 2016 s bilanciou 19 z 21 (šampión Rosberg) a Ferrari v roku 2002 s bilanciou 15 zo 17 (šampión Schumacher).
Sezóna 1989
Nasledujúci rok sa rivalita vyhrotila ešte viac. Sezóna sa niesla v znamení kontroverzie, zákulisnej politiky a vzájomných incidentov medzi Sennom a Prostom. Prvý konflikt nastal už pri druhej Veľkej cene v San Maríne, keď Senna podľa Prosta pri reštarte pretekov porušil internú predpretekovú dohodu. Autá mali prísť do cieľa v takom poradí, aké mali po prvej zákrute. Senna túto dohodu po pretekoch poprel, ale Prostovu verziu podporil hlavný sponzor tímu John Hogan (Marlboro).
Úvod sezóny vyšiel lepšie Sennovi. Po víťazstvách v San Maríne, Monaku a Mexiku sa ujal vedenia v šampionáte. Bohužiaľ, nasledovali štyri vypadnutia v rade z technických príčin, čo dokonale využil Prost. Aby toho nebolo málo, na tlačovej konferencii po Veľkej cene Francúzska Ron Dennis vyhlásil, že objavili rozdiely v motoroch Honda Alaina Prosta a Ayrtona Sennu v neprospech Prosta, čo ešte viac poškodilo ich vzájomný vzťah.
Hoci Senna dokázal vyhrať v Belgicku, Nemecku a Španielsku, vypadnutia v Taliansku a Portugalsku znamenali už len malé šance na titul. Do konca sezóny ostávali dva preteky. Ak chcel Senna ešte pomýšľať na víťazstvo v šampionáte, musel v Japonsku bezpodmienečne vyhrať. A práve tu sa zrodila kontroverzná nehoda, ktorú pozná azda každý fanúšik F1.
Senna vyhral kvalifikáciu, ale na štarte ho Prost predbehol. Senna na neho neustále tlačil, až sa napokon v 46. kole dostal k predbiehaciemu manévru v poslednej šikane a z veľkej diaľky sa ho pokúsil po vnútornej stope predbehnúť. Prost Sennu zavrel a oba McLareny skončili v únikovej časti trate. Prost vypadol, ale Senna sa dal roztlačiť traťovými maršalmi a preteky dokončil na prvom mieste. Radosť však netrvala dlho. Po pretekoch bol diskvalifikovaný za push-start a nelegálny návrat na trať (celý incident vo videu nižšie v čase 5:45).
Po sezóne dostal pokutu a dočasne mu pozastavili superlicenciu, čo vyústilo v Sennovu verejnú a ostrú kritiku FIA a jej vtedajšieho prezidenta Jeana-Marieho Balestra, ktorého vinil z diskvalifikácie v Japonsku, aby jeho krajan Prost vyhral šampionát. Hoci mal Senna o dve víťazstvá viac, v dôsledku mnohých vypadnutí skončil na 2. mieste, 16 bodov za Prostom. Ten po zisku svojho tretieho titulu majstra sveta F1 nemohol ďalej vystáť spoluprácu so Sennom v prostredí, ktoré označil za toxické, a prestúpil do Ferrari.
Sezóna 1990
Pred novou sezónou nastala obojsmerná výmena jazdcov medzi McLarenom a Ferrari a voľnú sedačku po Prostovi obsadil Gerhard Berger. Hoci už nesedeli v rovnakom monoposte, stále boli najväčšími rivalmi, čo naznačovalo aj priebežné poradie počas celej sezóny. Tentoraz viedol Senna s tesným náskokom pred Prostom. Pri predposledných pretekoch opäť v japonskej Suzuke, kde kolidovali v predchádzajúcej sezóne, bola tentoraz situácia opačná. Prost strácal 9 bodov, a ak chcel ešte pomýšľať na titul, musel skončiť pred Sennom.
Zaujímavé udalosti, ktoré mali veľký vplyv na celý víkend, sa udiali ešte pred štartom kvalifikácie. Senna žiadal od organizátorov, aby bola pole position presunutá na čistejšiu ľavú stranu trate, ktorá je pre štart výhodnejšia (podľa jeho vyjadrenia tento prísľub dostal). Po kvalifikácii, ktorú Senna vyhral a Prost skončil druhý, prezident FIA Balestre zamietol prehodenie strán na štartovom rošte a Senna musel štartovať z nevýhodnejšej špinavej pravej strany.
Prost hneď po štarte predbehol Sennu, ktorý sa okamžite pokúsil predbehnúť ho späť v prvej zákrute. Zatiaľ čo Prost si držal jazdeckú stopu a zatočil doprava smerom do Sennu, ten držal nohu na plyne a nasledovala zrážka v rýchlosti 270 km/h (vo videu nižšie), obe vozidlá vyleteli mimo trate do štrkovej zóny a narazili do bariéry. Obaja vyviazli bez zranenia a Senna sa stal druhýkrát v kariére majstrom sveta formuly 1 (incident v predchádzajúcom videu v čase 7:10).
Počas posledného víkendu v Austrálii, pri ktorom už prakticky o nič nešlo, Jackie Stewart (šampión F1 z rokov 1969, 1971 a 1973) počas interview konfrontoval Sennu s faktom, že mal za posledné štyri roky viac kolízií ako všetci ostatní šampióni pred ním. Ayrtona to rozhnevalo a povedal jeden z najznámejších výrokov celej F1: „Being a racing driver means you are racing with other people, and if you no longer go for a gap that exists, you are no longer a racing driver.“
O rok neskôr, po zisku svojho tretieho titulu, Ayrton prehovoril verejne o udalostiach zo Suzuky 1990. Povedal, že vedenie pretekov mu pred kvalifikáciou zaručilo, že pole position presunú na výhodnejšiu a čistejšiu ľavú stranu trate. Po vyhratej kvalifikácii sa však dozvedel, že túto zmenu zakázal Jean-Marie Balestre. Senna vyhlásil, že nebude akceptovať túto neférovosť zo strany Balestra a FIA, a bez ohľadu na následky neuhne z prvej zákruty a môže tak spôsobiť kolíziu.
Prost označil Sennovo správanie za nechutné a počas rozhovoru povedal, že videl telemetriu Hondy zo Suzuky, ktorá ukázala, že Senna išiel na plný plyn až do nárazu s Prostom v zákrute, ktorá sa bežne jazdí na 4. prevodovom stupni, čo svedčí o tom, že Senna narazil do Prosta úmyselne. Bez ohľadu na okolnosti, stal sa druhýkrát v kariére majstrom sveta.
Podľa najnovších vyjadrení Piera Fusara, bývalého prezidenta Ferrari, mal Senna po sezóne záujem o prestup do Ferrari. Záujem mal byť obojstranný a chýbal už len podpis Sennu a potvrdenie prestupu od vedenia Ferrari a Fiatu. Fusaro tvrdí, že zmluvu mal už v rukách, ale zasiahol do toho Prost, ktorý obišiel všetky štruktúry Ferrari a išiel za samotným prezidentom Fiatu. Výsledkom bolo Prostovo vyhlásenie, že bude vo Ferrari pokračovať aj v nasledujúcej sezóne, a zablokovanie Sennovho prestupu.
Sezóna 1991
Počas predsezónnych testov Senna vyjadril pochybnosti o konkurencieschopnosti auta s novým motorom Honda V12. Povedal, že motor nebol taký silný ako predchádzajúca Honda V10. Začiatok sezóny však dokázal úplný opak. Ayrton vyhral prvé štyri Veľké ceny aj ich kvalifikácie, vďaka čomu získal takmer nedostihnuteľný náskok už v úvodnej časti sezóny. Ferrari s Alainom Prostom nabralo klesajúci trend a nemalo dostatok výkonu na udržanie kroku s McLarenom.
Uprostred sezóny sa však naplno ukázala genialita Adriana Neweyho, ktorého dodnes považujú za jedného z najlepších konštruktérov v F1 a stojí za zlatou érou Williamsu v 90. rokoch, majstrovským McLarenom a najmä RedBullom, s ktorým vyhral Sebastian Vettel štyri tituly majstra sveta. Síce jeho narýchlo nadizajnovaný Williams s motorom Renault a s Nigelom Mansellom v kokpite v úvodných troch pretekoch vypadol z dôvodu poruchy prevodovky, no od toho štvrtého, na ktorom obsadil 2. miesto, bol už vážnym konkurentom. V nasledujúcich piatich Veľkých cenách dokázal Mansell 3-krát vyhrať a raz skončiť druhý, zatiaľ čo Senna získal len dve 3. miesta.
Následné vylepšenia Hondy, na ktoré naliehal samotný Senna, priniesli úspech. V druhej polovici sezóny si víťazstvá striedali najmä Senna s Mansellom, ale Nigel výraznú bodovú stratu z úvodu sezóny už stiahnuť nedokázal a Ayrton Senna sa stal najmladším trojnásobným majstrom sveta F1 v histórii (pomer bodov k Mansellovi bol 96 : 72). Majstrovský potenciál Williamsu v tejto sezóne dokázal aj fakt, že jeho druhý jazdec Riccardo Patrese skončil sezónu na 3. mieste s 10-bodovým náskokom na Sennovho kolegu Gerharda Bergera.
V tejto sezóne zažil svoj debut v F1 aj legendárny Michael Schumacher, ktorý nastúpil na záverečných šesť pretekov ročníka za tím Benetton-Ford. Sennov najväčší rival Alain Prost sezónu nedokončil. Bol frustrovaný zo slabej formy tímu, čo viedlo k jeho viacerým negatívnym komentárom v médiách na adresu Ferrari, z ktorého ho pred poslednými pretekmi vyhodili (napriek tomu skončil v šampionáte piaty).
Sezóna 1992
Po predchádzajúcej sezóne Senna zvažoval prestup do rastúceho Williamsu, ale šéf Hondy Nobuhiko Kawamoto ho osobne požiadal o zotrvanie v McLarene, a z lojality Ayrton v tíme ostal.
V McLarene však po predchádzajúcich štyroch konštruktérskych tituloch nastali problémy. Nové auto sa oneskorilo a malo niekoľko problémov. Bolo ťažko ovládateľné, trpelo problémami so spoľahlivosťou a motor Honda V12 už nebol najsilnejší. Naopak Williams predstavil na sezónu 1992 jeden z najlepších monopostov vôbec. FW14B bol vďaka aktívnemu zaveseniu a motoru Renault V10 bezkonkurenčný.
V tomto dominantnom aute sa stal Nigel Mansell suverénnym šampiónom už v 11. pretekoch sezóny. Získal 108 bodov, pričom zaznamenal 9 víťazstiev, tri 2. miesta a štyri vypadnutia. Druhý skončil jeho tímový kolega z Williamsu Riccardo Patrese. Ayrton Senna skončil s tromi víťazstvami až štvrtý za vychádzajúcou hviezdou Benettonu Michaelom Schumacherom. Bolo to jeho najhoršie umiestnenie od sezóny 1986.
V Ayrtonovej kariére akoby mladý Schumacher nahradil Prosta, ktorý v ten rok nejazdil. Ich vzájomný vzťah nikdy nebol dobrý a počas kariéry sa dostali do viacerých konfliktov na trati aj mimo nej. Všetko sa to začalo ešte predtým, ako Michael nastúpil do F1. Na jednom večierku vyjadril Michael svoj obdiv k Ayrtonovi, no ten ho odbil. Vzájomné konflikty na trati z Brazílie a Francúzska vyvrcholili počas tréningov pred Veľkou cenou Nemecka, keď sa stretli v boxoch, Senna schmatol Schumachera za golier a obvinil ho z toho, že blokoval trať.
Počas sezóny sa odohral ešte jeden významný moment, ktorý navždy zmenil názory mnohých, čo Sennu nemali radi pre jeho konflikty, kontroverzie a povahu. V kvalifikácii na Veľkej cene Belgicka mal pilot stajne Ligier-Renault Érik Comas ťažkú nehodu. Vo vysokej rýchlosti narazil do bariéry a upadol do bezvedomia, zatiaľ čo mal nohu stále na plyne a hrozila explózia. Senna, ktorý prechádzal okolo, zastal a bežal cez trať Comasovi na pomoc. Vypol motor bežiaci v maximálnych otáčkach a podopieral mu hlavu do príchodu záchranárov. Tento čin ocenila celá komunita formuly 1 a Ayrton si získal na svoju stranu aj mnohých dovtedajších neprajníkov. Samotný Comas povedal, že Ayrton mu vtedy zachránil život.
Sezóna 1993
Počas predchádzajúcej sezóny sa sklamanie z neschopnosti súperiť s Williamsom prejavilo aj pri nerozhodnosti uzavrieť kontrakt na ročník 1993. Navyše Honda oznámila svoj koniec v F1 a snaha Rona Dennisa o motory Renault, ktoré používal aj dominantný Williams, nevyšla. Senna dokonca zvažoval dočasný odchod z F1. Zúčastnil sa aj na testoch série IndyCar pre tím Marlboro Penske.
Okrem toho sa Ayrton pokúšal dostať do majstrovského Williamsu, pretože úradujúci šampión Mansell odišiel z F1 práve do IndyCar a Patrese prestúpil do Benettonu. V tejto snahe mu zabránil Alain Prost, ktorý bol na nadchádzajúcu sezónu prvým podpísaným jazdcom Williamsu a v zmluve mal právo veta vzťahujúce sa na tímového kolegu. Prost toto veto využil a zakázal tímu posadiť do druhého auta Sennu. Ayrton ho preto nazval zbabelcom, za čo si vyslúžil kritiku a mnohí ho označili za pokrytca, pretože sám takéto veto využil v roku 1986, aby sa Derek Warwick nedostal k nemu do Lotusu.
McLaren napokon uzavrel dohodu s Fordom, od ktorého získal zákaznícke motory V8. Tie však boli slabšie oproti Renault V10, ktoré poháňali Williams, a navyše o dve špecifikácie pozadu oproti tým, ktoré Ford dodával továrenskému Benettonu. Ron Dennis napokon presvedčil Sennu, aby zotrval v McLarene, avšak iba na prvé preteky, kde zhodnotí, či je auto konkurencieschopné.
V prvej Veľkej cene obsadil druhé miesto a pokračoval v McLarene, ale zas len na ďalšie preteky. Údajne za každé odjazdené preteky bez celosezónnej zmluvy dostal milión dolárov. V dvoch nasledujúcich pretekoch dokázal v premenlivom počasí zvíťaziť. V šiestej VC sezóny dosiahol rekordné šieste víťazstvo v Monaku, čím prekonal Grahama Hilla. Po tejto VC bol Senna nečakane lídrom šampionátu pred Prostom a upísal sa McLarenu do konca sezóny.
V prostrednej časti sezóny však Williams ukázal svoju silu a nasledovali štyri víťazstvá Prosta po sebe. V ďalších štyroch pretekoch získal Senna len jedno 4. miesto, pretože v ostatných troch ho zradila technika. Dve VC pred koncom tak bolo rozhodnuté, že Prost získa svoj štvrtý majstrovský titul.
Napriek tomu sa záver sezóny nezaobišiel bez konfliktu, ktorého hlavnou postavou bol opäť Ayrton. Na predposlednej VC Japonska v Suzuke síce zvíťazil, no počas pretekov ho dvakrát predbehol nováčik Eddie Irvine, ktorý bol o kolo pozadu. Hneď po skončení pretekov si to Senna namieril do garáže Jordanu, kde Irwinovi vynadal a udrel ho do hlavy. Za tento incident dostal zákaz štartu na dvoch pretekoch, ktorý neskôr po diskusii FIA zrušila.
Posledná VC sezóny bola v Austrálii. Ayrton získal premiérovú pole position v sezóne a pretavil ju vo víťazstvo, nasledovaný symbolicky Prostom na druhom mieste. Vtedy ešte nikto netušil, že to je jeho posledné víťazstvo nielen v McLarene, ale aj v živote. Prekvapivý moment sa odohral počas odovzdávania trofejí, keď Ayrton k sebe na najvyšší stupienok potiahol Alaina Prosta a dvihol mu ruku ako víťazovi šampionátu (vo videu nižšie v čase 2:55). Tento moment mnohí považujú za prejav mieru a ukončenia rivality týchto dvoch velikánov. O tom, že si boli posledných 6 mesiacov Ayrtonovho života veľmi blízki, hovorí Prost v nasledujúcom videu.
Ayrton napokon ukončil sezónu na druhom mieste za svojím životným rivalom. Ten po zisku štvrtého majstrovského titulu oznámil koniec kariéry v F1 a tým uvoľnil sedačku vo vytúženom majstrovskom Williamse.
Prestup do Williamsu (1994)
Nová sezóna priniesla okrem Sennovho prestupu do Williamsu s platom 20 miliónov dolárov aj niekoľko zmien v pravidlách a technických obmedzení. Týkali sa najmä zákazu aktívneho zavesenia a kontroly trakcie. Už počas predsezónnych testov bolo jasné, že nový Williams nie je taký dominantný ako jeho predchodca a Benetton B194 Michaela Schumachera bude ťažkým súperom. Navyše Ayrton vyjadril nespokojnosť so správaním auta na limite, negatívne pocity z jeho riadenia a obavy, že by sa mohlo stať niečo vážne: „Autá sú veľmi rýchle a komplikovane sa ovládajú. Bude to sezóna s množstvom nehôd a trúfam si povedať, že budeme mať veľké šťastie, ak sa neprihodí niečo skutočne vážne.“
Napriek tomu v prvej kvalifikácii sezóny na domácom Interlagose dokázal, že rýchlosť má, a získal pole position. V pretekoch ho však Michael Schumacher dokázal predbehnúť počas zastávok v boxoch a Ayrton pri snahe dostať sa späť na prvé miesto na to tlačil až príliš, čoho výsledkom bola nehoda a vypadnutie z pretekov. Nasledovala VC Japonska a opäť prvé miesto v kvalifikácii. Preteky však trvali len veľmi krátko. Po štarte ho okamžite predbehol Michael a v prvej zákrute Ayrton kolidoval s Mikom Häkkinenom a Nicolom Larinim, čo znamenalo opäť vypadnutie. Bol to jeho najhorší štart sezóny vôbec, zatiaľ čo Schumacher vyhral obe úvodné podujatia.
Veľká cena San Marína, ktorá navždy zmenila F1
F1 sa presunula do Európy a 1. mája nasledovala VC San Marína na okruhu Imola. Williams priniesol vylepšenia s cieľom zlepšiť ovládanie auta. Víkend bol už od začiatku sprevádzaný nehodami. Počas piatkovej kvalifikácie mal hororovú nehodu Rubens Barrichello, ktorého auto doslova vyletelo zo zákruty a narazilo do bariéry. Následkom boli našťastie „len“ zlomená ruka a nos. Sobota už, bohužiaľ, taký šťastný koniec nemala. Rakúsky pretekár Roland Ratzenberger sa rútil do zákruty Villeneuve rýchlosťou viac ako 300 km/h, keď sa mu zlomilo predné krídlo, pilot stratil kontrolu nad svojím monopostom a nasledoval tvrdý náraz do betónového múru. Sila nárazu zlomila Ratzenbergerovi väzy a bol na mieste mŕtvy. Išlo o prvú smrť pilota F1 od VC Kanady 1982, kde zahynul Riccardo Paletti.
Na mieste nehody stretol Ayrton šéfa lekárskeho tímu Sida Watkinsa, ktorý mu navrhol, aby skončil s pretekaním a začal sa venovať rybárčeniu, čo bol ich spoločný koníček. Senna odpovedal, že nemôže prestať pretekať. Nedeľné ráno strávil rozhovorom s Alainom Prostom o obnovení asociácie jazdcov s cieľom zvýšiť bezpečnosť v F1. Senna bol ochotný ujať sa roly lídra asociácie od ďalšej VC v Monaku. To sa, žiaľ, nikdy nestalo.
Senna si z pole position udržal vedenie nasledovaný Michaelom Schumacherom, ale na trati sa stala nehoda, z ktorej trosky odleteli až na hlavnú tribúnu a zranili niekoľkých fanúšikov. Na trať muselo vyjsť bezpečnostné vozidlo, ktorého tempo bolo príliš pomalé a pneumatiky monopostov preto strácali svoju teplotu. Na konci piateho kola sa vozidlo vrátilo do boxov a preteky pokračovali. Ayrton Senna zajazdil tretie najrýchlejšie kolo pretekov. Posledné v živote.
Osudné Tamburello
V siedmom kole prechádzal zákrutou Tamburello v rýchlosti 307 km/h, keď opustil ideálnu stopu a vyšiel z trate. Nasledoval náraz v rýchlosti približne 233 km/h do betónového múru. Sid Watkins a jeho tím vytiahli Ayrtona z kokpitu do dvoch minút od nehody. Mal ešte slabý tlkot srdca, ale došlo k masívnemu úniku krvi zo spánkovej tepny. Okamžite ho previezli do nemocnice, odkiaľ o 18.40 h prišla správa, ktorej sa všetci obávali. Ayrton Senna zomrel. Oficiálny čas smrti bol 14.17, teda čas nehody, keď jeho mozog prestal fungovať.
Watkins neskôr povedal, že keď videl Ayrtonove rozšírené zrenice už na mieste nehody, bolo mu jasné, že jeho mozgový kmeň je neaktívny a nemá šancu prežiť. Odtrhnuté prvé predné koleso a jeho súčasti trafili Sennu do hlavy a spôsobili mu smrteľné zlomeniny lebky, poranenia mozgu a prasknutie spánkovej tepny. V jeho monoposte sa našla rakúska vlajka, ktorú chcel po pretekoch vytiahnuť na počesť Rolanda Ratzenbergera.
Preteky neskôr obnovili a vyhral ich Michael Schumacher. Videá z nehôd Barrichella, Ratzenbergera aj Sennu sú dostupné na YouTube (len pre silnejšie povahy).
Za oficiálnu príčinu nehody neskôr talianske úrady vyhlásili poruchu stĺpika riadenia, ktorý bol podľa nich zle navrhnutý a boli na ňom vykonané zlé úpravy. (Senna sa sťažoval na polohu volantu vzhľadom na polohu sedenia a požiadal o zmenu. Tú pre nedostatok času na výrobu nového stĺpika pred pretekmi tím urobil tak, že pôvodný stĺpik predĺžil.) Zodpovednosť za poruchu bola prisúdená Patrickovi Headovi (technický riaditeľ a spoluzakladateľ Williamsu), ktorého však neodsúdili, pretože finálny verdikt vyniesli až v čase, keď bol skutok premlčaný.
Adrian Newey, konštruktér Sennovho Williamsu, na margo nehody povedal: „Určite zlyhal stĺpik riadenia. Otázkou však je, či zlyhal následkom nehody, alebo tú nehodu spôsobil. Boli na ňom praskliny v dôsledku únavy materiálu a po určitom čase by zlyhal. Niet pochýb o tom, že návrh bol veľmi slabý. Podľa všetkých dôkazov však monopost nevyšiel z trate pre zlyhanie stĺpika riadenia.“
Toto tvrdenie je podporené aj názorom Damona Hilla, ktorý v ten deň sedel za volantom druhého Williamsu: „Hoci to väčšina ľudí nepočuje rada a nikdy sa to nedá povedať so stopercentnou istotou, som presvedčený o tom, že Ayrton vtedy spravil chybu. Počul a čítal som veľmi veľa teórií o tom, prečo havaroval práve v takej jednoduchej zákrute, ale nikto okrem mňa a neho nevedel, aké to bolo v ten deň prechádzať týmto úsekom na nezahriatych pneumatikách.“
Zvyšok sezóny
Úvodu sezóny dominoval aj naďalej Schumacher až do VC Veľkej Británie, kde dostal zákaz štartu v dvoch pretekoch a diskvalifikáciu. Ďalšia diskvalifikácia prišla v Belgicku, po ktorej si odpykal zákaz z Británie. Dokonale to využil Ayrtonov tímový kolega a na Michaela sa dotiahol na rozdiel jediného bodu. Posledným podujatím bola VC Austrálie na okruhu Adelaide Street Circuit, kde prvú šikanu pomenovali práve po Sennovi. Počas pretekov sa stala ďalšia legendárna nehoda, kde Schumacher kolidoval s Hillom a Michael kontroverzne získal svoj prvý titul. Po pretekoch ho na tlačovej konferencii venoval Sennovi. Ako by sa sezóna skončila, nebyť nehody v San Maríne, to už sa nikdy nedozvieme. Sennove tri pole position z troch a 2. miesto Hilla o jeden bod svedčia o tom, že Williams mal potenciál majstrovského monopostu.
Plače celá Brazília a svet F1
Jeho smrť sa dotkla celej Brazílie, kde ho považovali za národného hrdinu. Vláda vyhlásila trojdňový štátny smútok. V uliciach rodného mesta Sao Paulo sa so Sennom prišli rozlúčiť odhadom tri milióny ľudí. Na pohrebe sa zúčastnilo mnoho osobností F1, ako napríklad Ron Dennis, Frank Williams, Jackie Stewart, Alain Prost, Damon Hill a ďalší.
Chýbal však Bernie Ecclestone, prezident spoločnosti Formula One Management, ktorého účasť odmietla Ayrtonova rodina po hádke jeho brata s Berniem v súvislosti so skutočnosťou, že preteky po nehode v Imole nezrušili. Chýbal aj prezident FIA Max Mosley, ktorý sa namiesto toho zúčastnil na pohrebe Ratzenbergera. Na tlačovej konferencii o 10 rokov neskôr Mosley povedal, že považoval za dôležité, aby niekto bol aj na jeho pohrebe, keďže všetci ostatní sa zúčastnili na pohrebe Sennu.
Jeden z najlepších v histórii
Hoci mnohé z jeho rekordov už boli prekonané (najmä Schumacherom, Vettelom a Hamiltonom), stále ho mnohí považujú za jedného z najlepších pilotov novodobej histórie. Odkaz, ktorý sa mu v F1 podarilo zanechať, prekonáva aj tých, ktorí prekonali jeho rekordy, a v histórii F1 bude žiť večne.
Zostali však dva rekordy, ktoré drží dodnes a prekonávať sa budú len ťažko. Najviac víťazstiev na VC Monaka (6) a najviac po sebe idúcich víťazstiev na rovnakej VC (5 – Monako).
Ayrton Senna sa narodil 21. marca 1960 a tragicky zahynul 1. mája 1994. Nebyť osudnej VC San Marína, dnes by mal 61 rokov. To, koľko by mal dnes titulov, sa už nikdy nedozvieme.
