Spravodajský portál pre modernú generáciu, ktorá sa zaujíma o aktuálne dianie.
Zaujíma ťa aktuálne dianie? Správy z domova aj zo sveta nájdeš na spravodajskom webe. Čítaj reportáže, rozhovory aj komentáre z rôznych oblastí. Sleduj Refresher News, ak chceš byť v obraze.
Kliknutím na tlačidlo ťa presmerujeme na news.refresher.sk
Refresher Slovensko
Otvoriť v aplikácii Refresher
Stiahnuť
X
16. septembra 2020, 14:48
Čas čítania 5:01
Michaela Košútová

Kde sídli naša továreň na sny a prečo vo sne bojujem s drakmi a padám z útesu?

Kde sídli naša továreň na sny a prečo vo sne bojujem s drakmi a padám z útesu?
Zdroj: Stefan Keller/Pixabay
ZDRAVIE
Uložiť Uložené

Otázka, prečo snívame, fascinuje filozofov a vedcov už mnoho rokov. Napriek vedeckému skúmaniu funkcie snov stále nemáme spoľahlivú odpoveď na túto otázku a na to, aký majú sny zmysel a či sú len vedľajšiu súčasťou spánkových cyklov.

Spánok je aktívny, vysoko organizovaný proces, počas ktorého sa u človeka niekoľkokrát zopakujú dve základné fázy spánku, ktoré súvisia s pohybmi našich očí. REM spánok (Rapid Eyes Movements) a non-REM spánok.

Sny sa môžu vyskytovať vo všetkých fázach spánku, ale zvyčajne sú najživšie pri REM fáze. Tá má význam pre emocionálne aj duševné zdravie a hoci spíme, niektoré hodnoty a stav nášho tela sú počas nej podobné, ako keď bdieme. 

V tomto článku si prečítaš:
  • Kde sídli naša továreň na sny a prečo snívame
  • Ako ma sen môže naučiť zvládať náročné situácie
  • Môžem sa aktívne zapojiť do môjho sna?

Továreň na sny

Sny vznikajú v zadnej časti mozgu, ktorej hovoríme mozgový kmeň. Odborníci tvrdia, že snívaním strávime približne 2 hodiny každý deň, ale stáva sa, že mnoho snov si vôbec nepamätáme. Predpokladá sa, že snívanie nám môže pomôcť spracovať emócie, upevniť spomienky, vyjadriť naše najhlbšie túžby a otestovať si ako čeliť potenciálnym nebezpečenstvám. Na druhej strane existujú názory, že sny neslúžia vôbec žiadnemu skutočnému účelu.

Vedci chceli zistiť ako to v mozgu vyzerá počas snívania. Účastníkom v takomto experimente dali za úlohu zapamätať si určitú tvár. Technikou magnetickej rezonancie potom snímali aktivitu mozgových neurónov rôznych oblastí mozgu a prostredníctvom počítačového programu z nej rekonštruovali obraz tváre uložený v zrakovej oblasti mozgu.

Účastník experimentu sa opakovane po dobu dvoch sekúnd 300-krát pozrel na fotografiu tváre (na obrázku sú vľavo). Potom si mal túto tvár v mysli vybaviť. Tento stav mal simulovať a namodelovať snívanie v bdelom stave, ktoré predstavuje veľmi podobnú aktivitu mozgu, aká je spojená so snívaním počas noci.

Kde sídli naša továreň na sny a prečo vo sne bojujem s drakmi a padám z útesu?
Zdroj: A.S. Cowen et al., Neuroimage 94 (2014) 12-22.

Význam snívania na tvorbu dôležitých pamäťových stôp sa podarilo potvrdiť prostredníctvom experimentov, kde vedci merali aktivitu mozgov myší práve v pamäťovej oblasti - hipokampe počas hľadania potravy v labyrinte.  Do labyrintu im umiestnili boxy s elektrickými impulzmi a zvukovými podnetmi. Následne snímali ich mozgovú aktivitu aj počas spánku a ukázalo sa, že rovnaká aktivita elektrických signálov mozgu, ktorú zaznamenali počas hľadania cesty labyrintom, sa objavila aj v ich spánku. Skutočnosť, že myšiam sa o ceste labyrintom snívalo, im pomohlo lepšie si zafixovať priestorovú mapu zdrojov potravy alebo oblastí, v ktorých zažili bolesť kvôli zvukovým alebo elektrickým impulzom.


Zaujímavé je, že ak vo sne hovoríme či počúvame, aktivujú sa rovnaké oblasti stredného mozgu, ako pri našej komunikácii v bdelom stave. Sú však aj oblasti mozgu, ktoré sú neaktívne alebo utlmené. Je to napríklad prefrontálna mozgová kôra, ktorá ovláda jazyk, logiku a kritické myslenie. Preto nám vo sne nepríde divné, ak sa pred nami objaví dinosaurus, ktorý nás chce zožrať. 

Hoci väčšia časť nášho kritického myslenia doslova spí, skeny mozgu naznačujú, že jeho malá časť je predsa len aktívna. Svedčí o tom naša občasná snaha vymaniť sa z podivných snových situácií a bizarných vizuálnych predstáv, ktoré môže byť sprevádzané chvením a trhavými pohybmi končatín.

Našťastie to bol len sen!

 
Čo je to vlastne sen? Vo sne sa nám doslova premietajú obrázky, obrazce, myšlienky a emócie. Niektoré sny sú radostné, zatiaľ čo iné sú desivé alebo smutné. Existuje mnoho teórií, ktoré sa pokúšajú vysvetliť význam snov a snívania. Podľa tzv. konsolidačnej hypotézy je snívanie nevyhnutné pre celkový emocionálny stav a duševnú vyrovnanosť človeka. Počas dňa zhromažďujeme veľké množstvo údajov a spomienok. Spánok nám umožňuje konsolidovať, zatriediť a spracovať všetky informácie, spomienky a stresové zážitky, ktoré sme zhromaždili počas predchádzajúceho dňa. Náš mozog spracováva spomienky a niektoré ukladá do dlhodobej pamäte, pričom užitočné spomienky sú posilnené, zatiaľ čo menej užitočné slabnú a niektoré sú úplne vymazané. 

 
Vo sne veľa ráz pociťujeme strach, úzkosť, zlosť a zmätok. To už samo o sebe ukazuje, že do snov sa vo veľkej miere zapája tzv. limbický systém - oblasť mozgu zodpovedná za spracovanie emócií. Počas snívania je aktívna aj amygdala, sídlo úzkosti a strachu, sociálneho a emočného správania a hipokampus, ktorý je dôležitý pre presun informácií z krátkodobej pamäte do dlhodobej pamäte. Práve hipokampus sa môže podieľať na tom, že sny si po prebudení nemusíme pamätať. 

„Takže môžete mať okno, v ktorom sa prebudíte so snom vo vašej krátkodobej pamäti, ale keďže hipokampus ešte nie je úplne hore, váš mozog si túto spomienku nemôže uchovať,“ uviedol Thomas Andrillon, jeden z autorov štúdie publikovanej v časopise Neuron. 

Odporúčané
5 nevysvetliteľných záhad, s ktorými si neporadí ani moderná veda. Čo je vedomie, prečo snívame a ako to, že náhle zomierajú dojčatá? 5 nevysvetliteľných záhad, s ktorými si neporadí ani moderná veda. Čo je vedomie, prečo snívame a ako to, že náhle zomierajú dojčatá? 23. septembra 2017, 15:49

 

Ten nápad dostal vo sne!

Iné teórie zase tvrdia, že snívanie je „náš najkreatívnejší vedomý stav, v ktorom chaoticky a spontánne kombinujeme náhodné myšlienky, obrázky a spomienky. Po zobudení si tieto obrázky spojíme do príbehu, pričom sa v nich snažíme nájsť zmysel, čo môže viesť k novým nápadom a novým inšpiráciám v bdelom živote. Existujú dôkazy, ktoré potvrdzujú skutočnosť, že mnohí ľudia získavajú prostredníctvom snov inšpiráciu a práve sny stoja za ich tzv. „aha“ okamihmi.

Ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku

Práve snívanie nám ponúka bezpečné prostredie, v ktorom sa môžeme lepšie pripraviť na nebezpečenstvá reálneho života.  Spiaci mozog využíva obranný mechanizmus na boj alebo útek, a tým nás pripraví na podobnú situáciu v reálnom živote. To vysvetľuje fakt, prečo mnoho našich snov má práve strašidelný a dramatický obsah.

Výskum profesorky Cartwrightovej sa pokúsil odpovedať na otázku, prečo majú sny negatívny podtón a obsahujú negatívne emócie. Vysvetlením môže byť, že vo sne sme konfrontovaní s našimi morálnymi princípmi, pretože cez deň sa snažíme držať naše emócie na uzde. Náš mozog si potom tieto situácie, ktoré by si vyžadovali reakciu "útok alebo útek" kompenzuje vo sne a doslova sa odreaguje iným scenárom, ktorý počas bdelého stavu nenastal.

Snová analýza podľa Freuda

Interpretácia snov siaha dávno do minulosti, no v 20. storočí sa sformovali dva hlavné myšlienkové smery. Sigmund Freud a Carl Jung verili, že naše sny predstavujú nenaplnené želania a túžby, zatiaľ čo kognitívni psychológovia tvrdia, že sny predstavujú skôr naše každodenné skúsenosti, spôsob, ako spracovať naše myšlienky, pocity a interakcie s ostatnými. Teória snov Sigmunda Freuda uvádza, že sny predstavujú nevedomé túžby, myšlienky a motivácie. Podľa Freuda sú ľudia poháňaní potláčanými túžbami a primitívnymi myšlienkami, ako sú agresívne a sexuálne inštinkty, ktoré sú podvedomé, čiže mimo nášho vedomého vnímania. 

Freud veril, že potlačené túžby sa dostanú do nášho vedomia práve prostredníctvom našich snov. Známy je taktiež jeho výklad snov, kedy vyjadril symbolický význam sna prostredníctvom zdanlivo náhodných obrazov a emocionálneho obsahu, ktorý sny vytvárajú. 

V skutočnosti výskum naznačuje, že existuje tzv. efekt odrazu sna, kedy snívame práve o tom, čo v skutočnosti potláčame.

Môžem sa aktívne zapojiť do môjho sna?

Lucidné sny, čiže vedomé snívanie, je také počas ktorého si človek plne uvedomuje, že spí a často má určitú kontrolu nad obsahom snov a môže sa do sna aktívne zapojiť.  Tieto sny sú pomerne zriedkavé a  zatiaľ neexistuje jasné vysvetlenie, prečo sa takéto sny objavujú, avšak veľa ľudí vyhľadáva lucidné snívanie a snaží sa ho prežívať častejšie. Zároveň sa ukazuje, že lucidné snívanie je stav podobný schizofrénii a ďalším psychózam s halucináciami. Podľa nemeckého psychiatra profesora Dreslera by pochopenie vzniku neškodného lucidného snívania mohlo pomôcť psychotickým pacientom, u ktorých je trvalé vyliečenie zatiaľ veľkým problémom.

Kde sídli naša továreň na sny a prečo vo sne bojujem s drakmi a padám z útesu?
Zdroj: Verywell / Jessica Olah
Sny, ktoré chú ľudia najčastejšie interpretovať:

Lietam vo sne: Lietanie vo sne sa považuje skôr za pozitívny zážitok a môže odrážať stav, kedy sa v reálnom živote dokážeme popasovať s veľkou prekážkou. Avšak, ak nemám kontrolu nad letom, môže sa to týkať obáv, že nemáme veci pod kontrolou.

 
Padám vo sne: V prvých fázach spánku naše končatiny často reagujú trhavými pohybmi a padajúce sny sa vyskytujú práve v skorých štádiách, takže môžu súvisieť s nejakou nevedomou potrebou zostať v strehu alebo prílišným sústredením sa na určitú životnú situáciu.

Byť nahý: Odev predstavuje ukrytie alebo ochranu, takže snívanie o tom, že ste nahí, by mohlo naznačovať zraniteľnosť.

Vypadnutý zub: Zuby predstavujú silu, takže ich strata môže naznačovať pocity bezmocnosti alebo nespokojnosť so sebou samým.

Neohlásený test: Sny o skúškach alebo o nepripravenosti na ne môžu súvisieť s vysokou mierou vlastnej sebakritiky.
Odporúčané
Inteligentná čelenka sľubuje kontrolované lucidné sny. Vyskúšame si Inception na vlastne koži? Inteligentná čelenka sľubuje kontrolované lucidné sny. Vyskúšame si Inception na vlastne koži? 7. októbra 2016, 16:16
Domov
Zdieľať
Diskusia