Teoretický fyzik Samuel šíri na Slovensku osvetu v oblasti vedy a poukazuje na hoaxy.
31-ročný teoretický fyzik Samuel Kováčik (31) na Slovensku spustil projekt Vedátor. Prostredníctvom neho sa so svojimi kolegami pokúša ľuďom jednoduchou formou objasniť viaceré oblasti, ktorým bežný laik veľmi nerozumie. Okrem popularizovania vedy tiež čas od času vyvracia hoaxy, ktorých je v čase pandémie koronavírusu naozaj veľa.
V rozhovore nám vysvetlil, či si dokáže cez Vedátora privyrobiť a prečo by sa ním nechcel živiť na plný úväzok. Ďalej nám porozprával, aké témy jeho followeri najviac vyhľadávajú a akú kritiku vyvolali príspevky týkajúce klimatických zmien.
Nedávno si ho na Instagrame zablokoval Rytmus za to, že Samuel upozornil na jeho šírenie dezinformačnej správy o koronavíruse. Porozprávali sme sa preto nielen o známom raperovi, ale aj o činoch iných slovenských osobností vrátane politikov, ktoré zdieľajú hoaxy.
- Čo mu pri tvorbe obsahu prekáža na Facebooku
- Aký bude mať vplyv na Vedátora jeho nová práca na Slovensku
- Prečo by sa nechcel cez projekt Vedátor živiť na full-time
- Čo vraví na to, že si ho zablokoval Rytmus
- Prečo nesleduje Majka Spirita, ktorý je známy šírením hoaxov
Koho si majú čitatelia predstaviť pod projektom Vedátor?
Podľa mňa si nemusia nutne predstaviť nikoho. Práve preto som aj túto stránku zakladal, aby Vedátor nebola moja tvár, ale združenie ľudí. Väčšinu práce na projekte robím ja, ale zapájajú sa do neho mnohé osoby. Za seba môžem povedať, že pracujem ako teoretický fyzik na Dublinskom výskumnom inštitúte.
Koľkí ľudia na Vedátorovi pracujú?
Na projekt sa nabalilo viac ľudí. Niektorí píšu články, iní robia na vedátorskom podcaste a podobne. Presný počet je však veľmi náročné určiť. Sú takí, ktorí napíšu iba jeden článok, a tým to končí. Potom sú takí, ktorí píšu pravidelne, a teda aspoň raz za mesiac. Keď rátam tých, ktorí aspoň raz za mesiac niečím prispejú, tak nás je asi šesť.
Oslovuješ len vedcov alebo v podstate kohokoľvek, koho práca ťa zaujme?Primárne sú to vedci, ale nie nutne. Napríklad Tibor Šiška pre nás... no, teda pre nás, to je tak veľkolepo povedané (smiech)... Tibor cez projekt Vedátor píše o histórii, ktorej sa však profesionálne nevenuje. Ale je to jeho dlhoročné hobby, a tak pozná množstvo zaujímavých príbehov, ktoré sa potom sem tam snažíme prepojiť s nejakou zaujímavou vedou. No zväčša to funguje tak, že si odsledujem nejakého vedca, ktorý zaujímavo píše alebo rozpráva, a na základe toho ho oslovíme, či by niečo nenapísal alebo neodprednášal.
4 roky si pracoval v Írsku, prečo si sa vrátil na Slovensko?
Som na Slovensku od začiatku koronakrízy, ale stále pracujem pre Dublinský výskumný inštitút na diaľku, mám s nimi zmluvu do konca septembra. Dôvodov, prečo som sa vrátil, je viac. Prvý je ten, že mi končila zmluva. Keby bola o rok dlhšia, tak tam stále som. Okrem toho som dostal ponuku pracovať na Matfyze v Bratislave a zároveň som sa vrátil z takých typických dôvodov – priatelia a rodina.
Na Matfyze budeš robiť kombináciu výskumu a vyučovania?
Áno. Dúfam, že budem mať dostatok času na to, aby som sa venoval výskumu, ale momentálne to vyzerá tak, že 4 hodiny týždenne budem vyučovať. Ale nesťažujem sa, vyučovanie mám rád, rozumiem, že niekto učiť musí. No priznám sa, že výskum robím radšej.
Časom by si mohol dostať viac priestoru na výskum, nie?
Možno áno, ale nepovažujem to nutne za dobrú vec. Po prvé, keď má človek niečo učiť, je prinútený si to dobre premyslieť. Po druhé, mám pocit, že je pre žiakov veľmi užitočné, keď ich učia ľudia z praxe. Teda nie takí, ktorí majú nejakú oblasť iba naštudovanú, ale skôr tí, ktorí s tým aj čosi reálne robili. Nebudem sa preto nikdy brániť tomu, aby som učil. Akurát budem chcieť udržať nejaký rozumný balans medzi učením a robením výskumu.
Keď budeš učiť, nemôže sa stať, že trochu stratíš motiváciu vysvetľovať ľuďom rôzne témy na Vedátorovi?
Nie je to vylúčené. Vedátor totiž vznikol vtedy, keď som odišiel do zahraničia, a tam som nemal možnosť učiť. Boli sme čisto výskumný inštitút. Na druhej strane si myslím, že sa to nestane. Je to skôr tak, že keď pri učení narazím na niečo zaujímavé, pokúsim sa to pretlmočiť aj širšiemu publiku. Takže je možné, že sa okruh tém čiastočne posunie, ale nemyslím si, že by som kvôli tomu chcel s Vedátorom seknúť.
Mnohí ľudia poznajú tvoj Instagram vedator_sk, Facebook a Youtube, dokážeš si nimi cez spolupráce alebo podporu prostredníctvom Patreonu finančne polepšiť?
Polepšiť hej, ale živiť by ma to neuživilo. Nevravím, že keby som sa veľmi snažil, že by sa to nedalo. Je možné, že áno. Ale nie je to niečo, čo by ma bavilo robiť na plný úväzok.
Ktorá platforma ti najviac vyhovuje?
Ani jedna (smiech). Úplne pôvodne som začal písať blogy na Denníku N. To malo svoje výhody v tom, že mi automaticky prišlo nejaké publikum. Ale nebol som veľmi spokojný, a tak som išiel na Facebook. Tam je však tá nevýhoda, že bez zaplatenia príspevok neukáže všetkým sledovateľom stránky, čo je nekonečne hlúpe. Preto som založil webovú stránku, na ktorej je každý príspevok, ktorý sa objaví na Facebooku.
Takže sa ľudia môžu na Facebook v podstate vykašľať a čítať to na našom webe. Stále mi však chýbalo niečo, kde by som sa vyjadril k veci v krátkosti – a na toto mi zas príde dobrý Instagram. Na také informačné jednohubky. Úprimne verím, že sa nájdu ľudia, ktorí vede nedávajú veľmi šancu, ale na Instagrame formou malých súst zmenia svoj postoj. A keď už si o niečom prečítajú krátku správu, je možné, že sa dostanú na našu stránku, alebo začnú počúvať vedátorský podcast. Čiže tomu budú venovať viac času.
Na sociálnych sieťach popularizuješ vedu. Ktorú vedeckú oblasť najradšej vysvetľuješ?
Prirodzene je to pre mňa fyzika. S tým, že vo svojom výskume sa venujem fyzike, ktorá je veľmi zložitá, divná a ťažko predstaviteľná. Naopak ale rád píšem o jednoduchej fyzike, ako napríklad o Slnku, oblohe či o fyzike týkajúcej sa bežných objektov. Rád sa ďalej venujem oblasti ľudského myslenia, z ktorej čítam množstvo kníh a chodím na rôzne prednášky.
O akú oblasť majú Slováci najväčší záujem? Je to napríklad vesmír a mimozemské civilizácie, o ktorých si nedávno hovoril v podcaste, alebo niečo úplne iné?
Tak vesmírom sa nedá nikdy nič pokaziť, to je veľmi obľúbená téma. Ale treba povedať, že sú populárne aj články o chybách v myslení. Ľudia si ich totiž veľmi často uvedomujú na ostatných, ale málokedy na sebe. A sú radi, keď niekto sformuluje do jasných štyroch odsekov, že v čom spočíva ten problém, ktorého sa dopúšťame.
Cez vedátora niekedy vyvraciaš rôzne hoaxy, stretávaš sa kvôli tomu s tvrdou kritikou zo strany tých, ktorí dezinformáciám veria?
Áno. Najtvrdšie to bolo v oblasti klimatických zmien. Druhý príklad by bola téma očkovania, s ktorou prišla ďalšia vlna hlasnej kritiky. V iných oblastiach to je zriedkavejšie. Samozrejme, oproti pozitívnemu ohlasu je toho málo. Možno tak v pomere 9:1.
S čím konkrétne mali ľudia pri klimatických zmenách problém?
Niektorí ľudia ich nepovažujú za reálne a hocijaký argument, či už ide o vedecké dáta, snímky alebo úvahy, vnímajú ako hystériu, ktorú niekto vyvoláva s cieľom vytvoriť ekonomické škody.
Stretol si sa tiež s obvinením, že ťa niekto platí za to, aby si nejakú tému vysvetľoval po svojom?
Áno, aj takéto obvinenia mi už prišli. Síce zriedkavo, ale predsa.
Na Instagrame si upozornil na Rytmusa, ktorý zdieľal hoax, že na koronavírus nezomierajú ľudia, a on si ťa za to zablokoval. Ešte stále ťa má na black liste?
Vieš čo, rovno sa môžem pozrieť (Samuel kontroluje svoj Instagram).
Hej, som stále zablokovaný. Ale to je také, ako keby mi zakázali chodiť do obchodu, ktorý nenavštevujem.
Čiže môže ti to byť jedno.
Tak, presne.
Neskúšal si ho cez iný účet kontaktovať a vysvetliť mu, že by sa mal pri toľkých followeroch správať zodpovednejšie?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako vníma slávnych Slovákov, ktorí šíria hoaxy
- Aké má skúsenosti s ľuďmi veriacimi na plochú Zem
- Čo vraví na vyjadrenia poslancov ĽSNS k pandémii koronavírusu
- Prečo podľa Samuela ľudia čoraz viac nerešpektujú protipandemické opatrenia
- Aký je rozdiel medzi írskym a slovenským učiteľom na základnej škole
- Z akého dôvodu sa na Slovensku neinvestuje do vedy a výskumu