V červených číslach sú po prvom polroku 2020 takmer všetky firmy a módne giganty rátajú straty v miliardách eur.
S pozitívnymi prognózami na prvý polrok 2020 sa všetky firmy rozlúčili už okolo februára, ale až teraz majú k dispozícii skutočné čísla týkajúce sa ich ziskov resp. strát. Kamenné obchody známych značiek totiž boli po celom svete na dva až tri mesiace zatvorené, čo znamenalo citeľný výpadok príjmov a firmy, ktoré nemali dostatočné online zázemie tak utopili milióny eur.
My sme si pre teba pripravili stručné zhrnutie toho, koľko peňazí počas korona krízy stratili najväčší módni hráči z odvetvia luxusnej módy, fast fashion a športového oblečenia.
- Koľko miliárd eur prerobili na koronakríze známe značky.
- V akom stave sa aktuálne nachádzajú.
- Ktoré z nich sú na hranici bankrotu.
- Na aké opatrenia pre pandémiu pristúpili.
Zara
Spoločnosť Inditex, ktorá vlastní značky ako Zara, Bershka alebo Pull & Bear patrí medzi najväčších predajcov oblečenia na svete a straty spôsobené pandémiou sú tak v jej prípade rovnako jedny z najväčších. Vedenie malo už dlhší čas v pláne prehodnotiť svoju orientáciu online vs. offline a pre koronakrízu tak nabrali zmeny rýchly spád.
V období medzi 1. februárom a 31. aprílom musel Inditex zatvoriť 88% predajní, čo predstavuje zhruba 6500 prevádzok. Po uvoľnení opatrení sa však 1200 z nich už neotvorí a postihnutým zamestnancom ponúknu pozíciu v oddelení online objednávok. Zatváranie predajní sa týka najmä Európy a Ázie, no v rámci reštrukturalizácie plánuje Inditex otvoriť 450 nových predajní v iných mestách sveta.
Podľa oficiálnej tlačovej správy zaznamenali tržby Inditexu v prvom štvrťroku 2020 celkovo 44%-ný prepad, ktorý by sa dal vyčísliť na vyše 2,5 miliardy eur. Pre firmu ide pochopiteľne o citeľnú stratu, no na lopatky ju to nepoložilo. Vďaka flexibilnému biznismodelu totiž dokázala pomerne rýchlo znížiť množstvo inventára, ktorého bolo už v apríli v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 10% menej, a zákazníkov presmerovala na svoje e-shopy.
Počas kritických mesiacov narástol počet online objednávok v priemere o 50% a jedným z prevenčných opatrení pred „druhou vlnou“ resp. iným ohrozením fungovania sa tak Inditex rozhodol investovať jednu miliardu eur do svojich online platforiem. 1,7 miliardy eur zároveň poputuje do modernizácie prevádzok, ktorá by mala priniesť sľubované technológie na reguláciu inventára medzi predajňami a e-shopmi. Vďaka týmto technologickým riešeniam by mal Inditex zefektívniť svoje fungovanie, nevyrábať nadbytok oblečenia a ekonomicky distribuovať tovar medzi prevádzkami na základe dopytu.
Nike
Rovnako ako Inditex patrí aj Nike medzi firmy, ktoré síce na koronakríze prerobili najviac, no určite pre ňu nezbankrotovali. S online platformami pracuje Nike na najvyššej úrovni, čo tejto firme v kritických mesiacoch citeľne pomohlo. Podľa oficiálnej tlačovej správy narástli internetové predaje o 75%, no aj napriek tomu sa obraty prepadli o 38% (zhruba o 3,2 miliardy eur).
V porovnaní s minulým rokom predali o 35% menej tenisiek, o 42% menej oblečenia a s podobnými číslami sa musí vyrovnať aj značka Converse, ktorú Nike vlastní. Jedným z hlavných plánov, ktorý vedenie firmy ohlásilo, by tak v najbližších mesiacoch malo byť posilnenie online platforiem. Tie predstavujú pre Nike 30% obratov a cieľom je zvýšiť ich podiel na 50%.
Nadmerné množstvo online objednávok so sebou však prináša vyšší počet neprevzatých zásielok a zároveň aj zvýšené náklady na dopravu. Práve preto klesli marže značky Nike o 8,2%. Riešením by malo byť otváranie menších kamenných predajní, ktoré budú slúžiť aj ako odberné miesta.
Ďalším problémom, s ktorým sa Nike v aktuálnom období musí vyrovnať sú aj preplnené sklady. V porovnaní s minulým rokom totiž narástol ich inventár o 31% a jeho aktuálna hodnota presahuje 6 miliárd eur. Počas prvého polroka 2020 totiž prestala polovica obchodov s teniskami a oblečením odoberať objednávky kvôli tomu, že ich prevádzky boli zatvorené a vyzerá to tak, že outlety Nike budú do konca roka plné produktov za výpredajové ceny.
LVMH
Pre fast fashion a športové značky je flexibilný model podnikania nevyhnutnosťou. Odvetvie vysokej módy sa ale stále drží svojich zastaraných pravidiel a práve preto bude mať s koronakrízou najviac práce. Konzorcium LVMH, pod ktoré patria módne domy ako Louis Vuitton, Fendi, Givenchy alebo Kenzo dokázalo v prvom polroku 2020 zarobiť 21,6 miliardy eur, čo je takmer o 8 miliárd menej než minulý rok.
Hlavným dôvodom prepadu tržieb je v tomto prípade zatváranie kamenných butikov, ale aj samotná infraštruktúra módnych domov. Tie sa totiž spoliehajú na svoje európske ateliéry a nové kolekcie prezentujú predovšetkým na týždňoch módy. Keďže ateliéry museli byť rovnako ako butiky zatvorené, luxusné značky dali dokopy len okresané kolekcie, ku ktorým namiesto módnej prehliadky vo väčšine prípadov natočili krátke filmy.
Špičková výroba v domácich dielňach, pompézne prezentácie nových kolekcií a luxusné kamenné predajne sú však kľúčovou zložkou úspechu a ich absenciu sa doposiaľ v plnej miere nepodarilo nahradiť ani jednému módnemu domu. Finančný riaditeľ LVMH Jean-Jacques Guiony ohlásil, že prevádzkové náklady značiek z ich portfólia sa podarilo znížiť o 29%, no majiteľ konzorcia a jeden z najbohatších ľudí na svete, Bernard Arnault aj tak skončí rok 2020 s hlavou v smútku.
Pre koronakrízu totiž hodnota jeho majetku klesla o 25,1 miliárd eur a Bernard tak získal trpké prvenstvo v rámci rebríčku 500 najbohatších ľudí sveta. Spomedzi všetkých miliardárov totiž prerobil najviac a zároveň vypadol aj zo zoznamu centimiliardárov (ľudí s majetkom viac než 100 miliárd eur). Aktuálne má totiž len 80,2 miliárd eur.
Vo svetle udalostí zo začiatku roku začal visieť otáznik aj nad najväčším obchodom v histórii módy, ktorým je odkúpenie šperkárstva Tiffany. Rokovania o zmene jeho majiteľa sa tiahli niekoľko mesiacov a v novembri 2019 sa obe strany dohodli na finálnej sume vyše 15 miliárd eur. Najnovšie správy však hovoria o tom, že konzorcium LVMH odložilo deadline na uzavretie zmluvy z 24. augusta na 24. november a údajne má v pláne okresať finálnu sumu o niekoľko miliárd. Vedenie LVMH sa však zatiaľ oficiálne nevyjadrilo.
Kering
Zákazníkom z Číny sa v roku 2019 pripisovalo 37% obratov v rámci luxusného tovaru. Väčšinu z nákupov pritom vykonali v zahraničí počas výletov a dovoleniek. Absenciu návštevníkov luxusných butikov tým pádom cítili všetky značky vysokej módy a výnimkou nie je ani konzorcium Kering. Odveký rival LVMH zaznamenal v prvom polroku 2020 prepad tržieb o takmer 44%, čo predstavuje 3,5 miliardy eur.
Nepomohli im pritom ani hviezdy ich portfólia ako Gucci, Balenciaga alebo Saint Laurent, ktoré v porovnaní s minulým rokom vykazujú miliónové poklesy tržieb. Aj keď na percentá Kering prehral, voči LVMH si drží lepšiu bilanciu týkajúcu sa prevádzkovej marže. Tento ukazovateľ sa používa na hodnotenie prevádzkovej efektívnosti a vyjadruje zisk, ktorý dokáže spoločnosť vygenerovať z jedného doláru tržieb po odrátaní výrobných nákladov alebo platov pre zamestnancov.
Zatiaľ čo konzorciu LVMH zostane z každého zarobeného doláru po odrátaní nákladov len 9%, Kering dokázal svoju prevádzkovú maržu dostať na hodnotu 17,7%. Dôvodom bolo najmä to, že z hľadiska výroby sa Kering spolieha viac na tretie strany a LVMH zastrešuje podstatnú časť produkcie vo vlastných továrňach. V krízovej situácii tak Kering jednoducho zmenšil množstvo výroby, zatiaľ čo LVMH si musel odpísať straty zatvorených tovární z vlastného účtu.
S odhadmi tržieb na druhú polovicu roku 2020 sú všetky spomínané firmy opatrné, ale posledné správy hovoria o postupnom rozbehu ekonomiky smerom od východu. Práve v Číne, ktorá bola pandémiou zasiahnutá ako prvá, už zákazníci nakupujú takmer rovnakým tempom ako v minulom roku. Nezávislá luxusná módna značka Hermes napr. zaznamenala už v apríli v jednej zo svojich znovuotvorených čínskych predajní za jeden deň tržby vo výške 2,3 milióna eur. Nezvyčajne vysoký obnos sa pripisoval najmä tomu, že ľudia si chceli ako odmenu za čas strávený v karanténe dopriať práve luxusný tovar.
