Madeleine Riffaud o svojich odbojárskych časoch v okupovanom Paríži dlhé roky mlčala.
Za bieleho dňa sa priblížila k nacistovi, ktorý stál na parížskom moste Pont de Solférino a kochal sa výhľadom na mesto aj rieku Seinu. Nebála sa, lebo vždy vedela, že ako žena oslovujúca nacistických príslušníkov nevzbudzuje toľko pozornosti, čo jej kolegovia z odboja v hlavnom meste.
Mala na sebe roztomilú sukňu a jej vlasy sa ligotali v slnečných lúčoch, keď nacistu oslovila, aby sa k nej otočil tvárou. Chcela vidieť, ako zomiera. Chcela, aby mal šancu v priebehu sekundy vytiahnuť zbraň, ale neumožnila mu poriadne zareagovať. Keď sa nacista otočil, dvakrát ho strelila do hlavy.
- Ako ju prvé stretnutie s nacistami prinútilo proti Nemcom bojovať
- Prečo čakala, kým sa nacista na moste otočí, keď ho zavraždila
- Čo ju čakalo počas mesačného mučenia v nacistickom „Dome smrti“
- Ako prepadla nacistický vlak a zadržala 80 nemeckých vojakov
- Ktorý svetoznámy maliar namaľoval po vojne jej portrét
Nemecký kopanec do zadku
Takto znie najznámejší príbeh zo života legendárnej príslušníčky francúzskeho odboja za druhej svetovej vojny. Meno Madeleine Riffaud sa však príliš často v historických knihách neskloňuje, zrejme si ho nepočul ani na hodinách dejepisu a ani na internete o nej toho až tak veľa nenájdeš.
Napriek tomu strávila posledné roky svojho stále pokračujúceho života rozprávaním o zážitkoch, ktoré ju dodnes mátajú a zároveň jej odjakživa dodávali životnú energiu. Aj jej psychiater jej po vojne povedal, že jednoducho vyrástla v takých časoch, až sa v nej stratila schopnosť žiť v štandardných podmienkach, a preto sa stále snaží vyhľadávať extrémy.
Madeleine Riffaud pritom ako tínedžerka netušila, že sa raz stane hviezdou protifašistického odboja vo Francúzsku. Na svoje prvé stretnutie s nemeckými vojakmi okupujúcimi Francúzsko v roku 1941 si živo spomína dodnes. Zatiaľ čo sa dovtedy zaoberala najmä tým, čomu sa chce venovať v budúcnosti a postupom času si vybrala cestu pôrodnej sestry, stretnutie s nacistami v meste Amiens jej plány pozmenilo.
Vtedy iba 16-ročná Madeleine smerovala naspäť domov k rodičom, keď jej cestu zatarasila partia nemeckých vojakov. Začali sa na nej zabávať, trochu ju provokovali a napokon poslali ďalej.
Jeden z vojakov si neodpustil symbolické kopnutie do zadku, čo jej tínedžerskú dušičku vyburcovalo natoľko, že o niekoľko mesiacov neskôr sa ako študentka snažiaca sa stať pôrodnou sestrou namiesto toho stala členkou komunistickej odbojovej organizácie Francs-Tireurs et Partisans (FTP).