Protestu sa zúčastnilo podľa predbežných odhadov do 500 ľudí.
„Aj minulý pondelok bol menší protest v Bratislave, o ktorom však nikto nevedel. My sme to so sestrou chceli zmeniť,“ vysvetľuje nám Ivana Golianová, jedna z organizátoriek dnešného pokojného protestu Black Lives Matter v Bratislave. Na pódiu zatiaľ spieva Milan André, jeden z viacerých umelcov, ktorí v priebehu zhromaždenia vystúpili. Šarmantný mladík má slovenské a afro-americké korene a očaril ľudí nielen hudbou, ale aj zmyslom pre humor.
Ivana sa o medzinárodné vzťahy zaujíma dlho a venuje sa im aj na škole. Protest s pomocou sestry a ďalších ľudí zorganizovala v priebehu niekoľkých dní, sama bola prekvapená, že prišlo niekoľko niekoľko stoviek ľudí. „Rátali sme s tým, že to bude do päťsto, aj kvôli korone,“ priznáva s úsmevom.
Toto zhromaždenie bolo iné, než na aké sme v Bratislave zvyknutí. Napriek ťaživej téme a doslova smrteľným následkom systematického rasizmu sa Hviezdoslavovým námestím šírila skvelá atmosféra.
Stovky ľudí rôzneho pôvodu, pohlavia, orientácie aj rodných jazykov spoločne jasali pri hesle Black lives matter (v preklade Na životoch černochov záleží) a okrem silných prejavov sa z pódia ozval francúzsky rap či precítené čelo. „Niektorí ľudia si myslia, že na Slovensku neexistuje rasizmus proti černochom. Ale to nie je pravda,“ upozorňujú organizátori.
Ako vlastne vyzeral dnešný protest?
Prišli Slováci aj cudzinci, rasizmu už majú plné zuby
Ľudia sa začali na Námestí SNP zhromažďovať krátko pred pol šiestou. Pankáči, hiphoperi, mladí aj starí ľudia sa postupne schádzali s transparentami v rukách. Nikto neriešil, ako ten druhý vyzerá, všetci prišli s rovnakým zámerom. Keď sa k nim priblížime s foťákom a pýtame sa ich otázky, ďakujú nám, že to chceme v médiách riešiť.
Ľudia hovoria, že nie sú rasisti, ale nemôžem randiť s ich dcérami.
„Vidíme, že ľudia na Slovensku sú maximálne netolerantní,“ vravia nám Dominika a Miro, dvaja pätnásťroční kamaráti. „Preto sme tu. Chceme prejaviť nesúhlas s tým, čo sa na Slovensku deje.“ Dominika má sesternicu a bratranca mulatov a na Slovensku si v súvislosti s rasizmom už zažili svoje. Už v mladom veku vie, že to nie je v poriadku.
V dave vidieť množstvo ľudí s iným než európskym pôvodom. Mnohí z nich sú Slováci, ich rodičia sú z rôznych kútov sveta. Otec zo Senegalu, matka zo Zimbabwe, rodičia z Ázie, kamaráti z Indie... ľudia nám hovoria rôzne životné príbehy, ktoré všetky spája jedno: nepekne ich pošpinil rasizmus. Najčastejšie šlo o slovné útoky, no niektorých z nich pre inú farbu pleti zbili alebo im odmietli poskytnúť službu. Najmä ľudia zo slovensko-zahraničným pôvodom si rasizmus „užili“ v oboch krajinách. Majú už toho plné zuby.
Niekoľko mulatov sa pochodu zúčastnilo s viacerými priateľmi belochmi, zhodli sa na tom, že rasizmus sem nepatrí, ale zažívajú ho úplne bežne. Mladí sympaťáci zo skupiny The Youniverse nám povedali, že dúfajú v zmenu. Jeden pochod však určite stačiť nebude.
„Vidím, čo sa deje v USA a chcem nejako pomôcť,“ vraví Miška, ktorá na protest prišla s viacerými kamošmi. „Sme tu preto, aby sa na Slovensku konečne začalo rozprávať o probléme s rasizmom, pretože sa to úplne ignoruje,“ pridáva sa Dorota. Naráža pritom nielen na policajnú brutalitu, spomína aj rómsku komunitu.
Spomedzi sympatickej skupinky sa napokon ozve dvadsaťdvaročný Alex, ktorý podľa jeho slov situáciu s rasizmom sleduje spomedzi nich najdlhšie. O podobných hnutiach získal prehľad z vlastnej iniciatívy. „Na základnej a strednej škole som mal spolužiaka, ktorý bol synom Rómov. To, ako sa k nemu správali, bolo dosť kruté,“ hovorí.
Jedno dieťa mi povedalo, že sa protestuje len preto, že zomrel jeden človek. O to však vôbec nejde.
„Vyučujem na medzinárodnej škole, ale som Američanka a toto je niečo, čo je môjmu srdcu veľmi blízke,“ prezrádza nám bez okolkov Lindsay. „V Amerike som bola svedkom rasizmu. Na Slovensku som ho priamo nevidela, ale cítiť akýsi podvedomý odpor voči Rómom.“ Lindsay má žiakov vo veku 10 rokov, jej manžel vyučuje na strednej škole. Obaja sa so svojimi zverencami o rasizme rozprávajú.
