„Mňam“ treska – takto vyzerá v Žiline jej vynovená výroba.
Dôraz na kvalitu, bezpečnosť a prísnu hygienu je pri výrobe potravín základ. Vedia to aj v Žiline, kde sa vyrába už po niekoľko generácií špecialita nezameniteľnej chuti. Ako vyzerá samotný proces výroby? Slováci často nemajú možnosť vidieť proces prípravy ich obľúbených produktov, preto sa v Žiline rozhodli ukázať milovníkom tresky pozadie výroby so všetkým, čo k tomu patrí.
Závod Ryba Žilina prechádzal v ostatných rokoch za plného chodu veľkou rekonštrukciou. Výrazne v ňom investovali do nových technológií, výrobných procesov a tiež zlepšovania hygienických opatrení, vďaka čomu môže treska obsahovať stále menej chemických látok.
V Žiline pritom idú naďalej za svojím najvyšším cieľom – aby treska čo najlepšie chutila. Veď tradičná chuť je to, čo zákazníci považujú podľa prieskumov spokojnosti za najsilnejšiu stránku žilinskej národnej delikatesy. A treska chutí presne vďaka tomu, čo má vo vnútri.
Aj my sme boli pri tom
Do legendárneho rybieho šalátu – „červenej“ Tresky Exklusiv – používajú v Žiline primárne mäso tresky aljašskej, ktorá pochádza zo severnej časti Tichého oceánu, výhradne z trvalo udržateľného rybolovu.
„Na výrobu používame celé filety mäsa, žiadny rybí separát. Ryby sú vyfiletované a zamrazené vždy do 24 hodín od vylovenia, čo znamená, že tak získavame najkvalitnejšiu surovinu. Hĺbkovo zamrazené ostávajú počas celej cesty k nám, čo predstavuje viac ako 20-tisíc km,“ hovorí generálny riaditeľ Ryba Žilina Michal Britvík a dodáva: „Rovnako kvalitný je aj zvyšný podiel mäsa v našom výrobku, ktorý tvoria slede. U nás v Žiline nie je žiadnym tajomstvom, že tieto ryby boli súčasťou tresky aj v časoch jej najväčšej slávy za bývalého režimu.“
Dokazujú to aj pôvodné podnikové záznamy, ktoré korešpondujú s vtedajšou československou normou ČSN 57 5010 o používaní viacerých druhov rýb v treske. Ďalšou historickou zaujímavosťou je, že Ryba Žilina bola prvá, ktorá sa rozhodla pôvodným normám priblížiť a zvýšiť podiel rybieho mäsa vo svojej treske. Výsledkom bolo, že už v roku 2001 uviedla ako prvá dnes najpredávanejšiu Tresku Exklusiv. Produkt s týmto istým názvom a podobným podielom rýb potom prevzali a začali vyrábať aj ďalší výrobcovia tresky.
Tajomstvo výroby žilinskej tresky sme odhalili ešte pred dvomi rokmi aj my. Osobne sme sa boli pozrieť na to, komu môžeme vďačiť za chutné produkty, na ktoré nedáme dopustiť.
Na výrobu tresky použijú v Žiline denne až 8 a pol tony rýb. Mäso putuje do zariadenia, kde sa rozmrazí horúcou parou. Potom sa uvarí, a to šetrným spôsobom, ktorý v ňom umožňuje zachovať čo najviac prirodzených živín. Následne sa rozdrví na menšie kúsky, namarinuje a čaká na zmiešanie s ostatnými ingredienciami – v závode vyrábanou majonézou s použitím repkového oleja bohatého na omega-3 mastné kyseliny a zdravou zeleninou, ktorá bola hlbokozmrazená úplne za čerstva, aby si uchovala všetky svoje živiny.
Riadia sa tým, čo žiadajú Slováci
Žilinská treska sa ako prvá pred pár rokmi úplne zbavila aj nezdravých a chuť kaziacich umelých sladidiel, došlo v nej k zníženiu obsahu prídavných zahusťovadiel a nastúpila na cestu jednoznačného redukovania konzervačných látok. „Pri týchto zmenách sa opierame aj o spätnú väzbu od zákazníkov. Podľa zistení prieskumnej agentúry až 76 % pravidelných konzumentov tresky považuje podiel konzervantov za dôležitý faktor pri výbere tresky,“ vysvetľuje Michal Britvík.
Konzervantov až štyrikrát menej
K celkovému znižovaniu obsahu aditív výrazne dopomohla nedávna rozsiahla rekonštrukcia. Vďaka nej sa podarilo ešte viac sprísniť hygienu a bezpečnosť výroby. Zmenami došlo k uzavretiu celého výrobného procesu, čím sa maximálne zamedzilo kontaktu tresky s vonkajším prostredím.
„Pri výrobe chladených potravín platí, že iba ak absolvujete takéto rozsiahle inovácie, si môžete dovoliť výraznejšie znižovať obsah chemických látok v produktoch,“ približuje generálny riaditeľ a dopĺňa, že aj vďaka týmto krokom má dnes treska zo Žiliny až o 40 % menej prídavných látok v porovnaní so situáciou spred 5 rokov.
V jej zložení nenájdeš ani inde ešte stále používaný chemický konzervant benzoan sodný, pri ktorom sú viacerými verejne dostupnými štúdiami odborníkov podložené negatívne účinky na zdravie.
Navyše, v Žiline sa môžu v tejto oblasti pochváliť aj ďalším úspechom. „Podľa opakovaných rozborov výrobkov na trhu, ktoré robia nezávislé akreditované laboratória, obsahuje treska značky PRETO Ryba Žilina v priemere až štyrikrát menej konzervačných látok,“ uvádza Michal Britvík a dodáva: „Toto je cesta, ktorou chceme ísť ďalej. Teda vyrábať tresku legendárnej chuti, ako si ju pamätajú naši rodičia, a zároveň v nej ponúkať aj modernú potravinu, ktorá v sebe nemá nechcenú chémiu. Hlavne však chceme stále počúvať v prvom rade hlasy našich verných zákazníkov, ktorí vedia najlepšie, čo im chutí.“
Ryba Žilina pripravila aktuálne aj úplne novú stránku podhladinou.sk, kde sa dozvieš o žilinskej treske ešte viac zaujímavostí.
