Ako naše zmýšľanie a vnútorné nastavenie zmení dlhodobá domáca izolácia?
Michal Vašečka je vyštudovaný sociológ, do ktorého odbornosti patria najmä oblasti etnicity, rasy, populizmu či extrémizmu. Vzdelanie získal na Masarykovej univerzite v Brne a New School University v New Yorku. Je bývalým zakladateľom a riaditeľom Centra pre výskum etnicity a kultúry, od roku 2017 programovým riaditeľom Bratislava Policy Institute a v pozícii docenta pôsobí od roku 2015 na Bratislava International School of Liberal Arts (BISLA).
S docentom Vašečkom sme sa v rozhovore porozprávali o tom, ako aktuálna situácia spojená s koronavírusom vplýva na Slovákov. Vysvetlil nám, v čom všetkom nás kríza zmení, ako bude mať karanténa vplyv na náš návrat do bežného života a či si podľa neho udržíme nadobudnuté hygienické návyky.
Porozprával nám ďalej o tom, ako sa môže zmeniť náš prístup k hoaxom či Európskej únii, pomenoval riziká opatrenia vlády na sledovanie občanov cez mobilné telefóny a vyjadril sa aj k tomu, prečo Slováci dokázali rýchlo prijať nové a pomerne prísne pravidlá fungovania. V neposlednom rade sa taktiež rozpovedal o svojich obavách z toho, že koronavírus bude mať v New Yorku horšie následky ako v Taliansku či Španielsku.
- Aké podobnosti vidí sociológ medzi správaním ľudí v karanténe s nezamestnanými osobami
- Prečo budeme mať zrejme problém vrátiť sa z domácej izolácie do reálneho sveta
- Ako môže karanténa ovplyvniť našu psychiku a vzťahy s partnermi alebo rodinou
- V čom sociológ vidí riziká opatrenia na sledovanie ľudí cez mobilné telefóny
- Prečo môže byť spolupráca štátu a technologických firiem nebezpečná
- Či si môžeme aj po kríze udržať hygienické návyky
- Prečo podľa docenta Vašečku skončí New York horšie ako Lombardia
Ako na Slovákov vplývajú negatívne správy o koronavíruse?
Pravdou je, že zatiaľ nemáme k tejto veci dáta. Náš inštitút (poznámka redakcie – Bratislava Policy Institute) už ale spustil internetové dotazovanie, dáta uverejníme veľmi rýchlo. Je však zrejmé, že ľudia sú otrávení, znepokojení a cítia veľké obavy do budúcna. Nie je sa koniec koncov čomu diviť, je to situácia, v ktorej sme sa v takejto veľkej miere ocitli prvýkrát.
Tí, ktorí si pamätajú vojnu, okupáciu z roku 1968 či výbuch v Černobyle, zažili niečo podobné, no priebeh tejto krízy je iný. Pri Černobyle to bolo odlišné napríklad aj tým, že nás o veci príliš neinformovali, dnes máme všetci informácie online, takže sa to znepokojenie značne zvýšilo. Čím viac je človek informovaný, tým viac premýšľa o širších súvislostiach a môže mať väčší strach.
Očakávam, že New York skončí ako mesto, ktoré bude ohradené armádou a nebude možné vojsť dnu, ani von. Tam to môže skončiť úplne najhoršie na celom svete.
Funguje to pri pozitívnych správach zase naopak?
Určite. Pretože celý svet prežíva veľmi podobnú situáciu. A ľudia veľmi citlivo sledujú informácie aj o pozitívnom vývoji v iných krajinách. Zaujíma nás napríklad, či sa vedcom darí pokročiť vo výrobe vakcíny, ľudia zháňajú informácie o možných liekoch. To je ale iluzórne, pretože vakcína sa nedá vyrobiť v priebehu týždňov.
Môže mať negatívny vývoj situácie zlý vplyv na duševné zdravie ľudí s psychickými ťažkosťami?
Nie som síce psychiater či psychológ, no vieme, že približne 1 % populácie má vážnejšie psychické poruchy a rôznymi duševnými problémami trpí ďalších niekoľko percent. A títo ľudia sú v nezávideniahodnej situácii. Nemôžu byť totiž tak ako doteraz v osobnom styku s odborníkmi.
A zvyšok populácie?
Osobne sa bojím o duševné zdravie všetkých nás. Ak bude kríza trvať toľko, koľko sa očakáva, povedzme minimálne do konca mája – a to by som bol ešte pomerne optimistický – budeme všetci potrebovať istú formu psychoterapie. Je to obrovský tlak, ktorý pociťuje každý. Dokonca aj tí, ktorí sa s tým vieme dobre vysporiadať, pretože máme dostatok práce, prípadne si dokážeme nájsť priestor na dokončenie určitých vecí. Neviem si ani predstaviť osobu, na ktorú by to vôbec nemalo vplyv. Do istej miery by som to porovnal k správaniu sa nezamestnaných.
Reagujú ľudia na stratu zamestnania podobne ako na nútenú karanténu?
Áno, vidím tam istú podobnosť. Keď sa ľudia stávajú nezamestnaní, niektorí sa hneď od začiatku snažia byť aktívni, iní sa prepadnú do veľkej beznádeje, ale v konečnom dôsledku sa každému zmení predstava o čase. A to z dôvodu, že vyšli zo svojej rutiny a opäť chvíľu trvá, kým sa dostanú do nového stereotypu, čo vôbec netreba podceňovať.
Bude teda problematické, aby sme sa zo súčasného stereotypu v domácej izolácii opäť vrátili do bežného kolobehu života?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Čo si sociológ myslí o návrate do práce po karanténe
- Či opatreniam na Slovensku pomohol aj zlý stav zdravotníctva
- Čo nás môže naučiť súčasná situácia
- Prečo Vašečku trápi možnosť, že by nás štátne orgány sledovali cez mobilné telefóny
- Prečo niektoré porušujú opatrenia a prečo sa ich väčšina Slovákov snaží dodržiavať
