Historik Jakub Drábik nám v rozhovore vysvetlil, čo je to vlastne fašizmus, ako ho ľudia chápu dnes, prečo rastú preferencie Kotlebovcov a prečo v minulosti ani dnes nefungujú jednoduché riešenia, ktoré sú pre ľudí v ťažkých časoch také lákavé.
Jakub Drábik (33) je historik, vysokoškolský učiteľ a spisovateľ. Narodil sa v Košiciach, študoval históriu v Prešove, dnes pracuje na Historickom ústave SAV. Ako externý vyučujúci pôsobí aj na Masarykovej univerzite v Brne. Je zástupcom šéfredaktora portálu HistoryWeb.sk.
Pätnásť rokov študuje, skúma fašizmus. Aktuálne sa na knižný trh dostala jeho tretia kniha s názvom: Fašizmus. Vysvetľuje v nej, čo fašizmus vlastne je, v akom prostredí sa mu darí a prečo.
- Aká je definícia a ideológia fašizmu a prečo je nebezpečná
- Ako sa zmenili voliči ĽSNS za posledných desať rokov
- Či aj dnes žijeme v iba medzivojnovom období
Ako ste sa dostali k téme fašizmu?
Od mala ma zaujímali dejiny druhej svetovej vojny. Doma sme mali starý kazetový videoprehrávač. Dookola som si na ňom prehrával dokument „Battlefield“ (Bojisko). Zaujímalo ma čím to je, že ľudia v medzivojnovom období, si v demokratických slobodných voľbách vybrali fašizmus. Študoval som históriu, neskôr na doktoráte som sa venoval výskumu propagandy britských fašistov. Po 15 rokoch som na svoju otázku našiel len čiastočnú odpoveď. Celkom úplne tomu nerozumiem dodnes.
Fašizmus je aj názov vašej tretej knihy.
Áno. Prvá je o fašistickej propagande, druhá je biografia lídra Britskej únie fašistov Oswalda Mosleyho. Keď som sa vrátil z Británie, oslovilo ma vydavateľstvo Premedia, aby som napísal knihu o tom, čo je to vlastne fašizmus. Na Slovensku, ale aj v Európe, sa s týmto termínom pracuje veľmi voľne.
Častokrát vôbec nevieme, čo to presne znamená. Ako fašistov označujeme kohokoľvek. Fašistom bol nazvaný Andrej Kiska, ako trápnučkého fašistu označili Richarda Sulíka, fašistom bol aj Róbert Fico. A to je zle. Ak všetkých označíme za fašistov, potom fašistom nebude nikto.
Ukážka z novej knihy Jakuba Drábika Fašizmus
Čo je teda fašizmus?
Na tom sa nevedeli zhodnúť ani samotní historici. Hlavne preto, že táto ideológia je v každej krajine veľmi odlišná. Vychádza z nacionalizmu, ktorý je všade iný, pretože každý národ je iný. Fašizmy majú svoje výrazné národné špecifiká. Mal som obrovské šťastie, že som robil výskum u profesora Rogera Griffina v Oxforde. Ten v 90-tych rokoch minulého storočia prišiel s novou definíciou fašizmu, ktorú dnes akceptuje väčšina odborníkov.
Podobne ako v Nemecku tridsiatych a v Taliansku dvadsiatych rokov majú ľudia na Slovensku už plné zuby zlyhávajúceho štátu, korupcie a nekompetentnosti jednotlivých vládnych garnitúr.
Ako by ste to jednoducho vysvetlili napríklad chlapíkovi v krčme?
Jadrom fašizmu je predstava, že národ je v ohrození, že upadá. Že jeho kultúra je dekadentná, že politici sú skorumpovaní, že hospodárstvo je v kríze a podobne. Národ je podľa nich na pokraji akejsi katastrofy. Fašisti sú zároveň presvedčení, že oni sú vyvolenou elitou, ktorá dokáže priniesť znovuzrodenie, obrodu národa. To sa podľa nich ale dá urobiť iba odstránením nepriateľov národa, jeho očistou.
Nepriateľom môže byť prakticky ktokoľvek, no práve tento nepriateľ je zodpovedný za úpadok národa. Ak sa odstráni, problémy budú podľa fašistov vyriešené. Ak by som to mal povedať úplne v skratke, dve základné charakteristiky fašizmu sú revolučný nacionalizmus a mýtus o znovuzrodení.
Historik Jakub Drábik sa fašizmom zaoberá 15 rokov
V knihe porovnávate fašistické režimy a ich vodcov. Stelesňuje podľa vás Marián Kotleba pre časť Slovákov typ vodcu akým boli „führer“ Hitler v Nemecku, „duce“ Musolini v Taliansku, alebo Oswald Mosley v Anglicku?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Prečo na svete narastá nacionalizmus a rastie vplyv extrémistov
- Či bol alebo nebol vojnový Slovenský štát fašistický
- Ako svoju podstatu fašisti maskujú a skrývajú a aké symboly používajú
- Čo môžeme očakávať od Kotlebovcov po februárových parlamentných voľbách
