Za obrovské straty môžu pesticídy a rozloha mandľových monokultúr.
Čoraz ľahšia dostupnosť vegánskych receptov a tiež boj ekológov a bojovníkov za práva zvierat, vedie k stále väčšej konzumácii prírodného mandľového mlieka.
Ani to však nie je bez následkov, píše britský Guardian. Produkcia mandľového mlieka má stáž za úhynom miliárd včiel.
Opeľovanie mandlí má byť totiž v súčasnosti pre včelárov oveľa lepší a výnosnejší biznis než výroba klasického medu. Viac než 80 % americkej produkcie mandlí pochádza z kalifornského Centrálneho údolia, kde novinári sledovali príbeh jedného z farmárov, ktorý svoje kolónie včiel prenajíma aj mandľovým megafarmám.
Po presťahovaní úľov do Kalifirnie začali včely Dennisa Arpa chorľavieť. Roztoče rýchlo napadli 150 úľov a behom pár mesiacov takto prišiel až o 12 % svojho roj. Navyše, nebol jediným takýmto chovateľom a spojitosť s presunom včiel na mandľové farmy bola hneď zrejmá.
Komerční chovatelia v USA takto v priebehu vlaňajšej zimy prišli o 50 miliárd včiel, teda viac než tretinu populácie. „Je to ako posielať včely do vojny. Mnohé sa nevrátia,“ cituje denník Nate Donleyho, vedeckého pracovníka v Centre pre biologickú diverzitu.
Príčinou úmrtí včiel majú byť obrovské rozmery mandľových polí a tiež chemikálie, ktoré sa pri ich pestovaní používajú.
V Kalifornii je mandlí tak veľa, že včely vlastne žijú v monokultúrach. Iné rastliny ani nevidia a samotné mandle postrekujú pestovatelia pesticídmi viac, ako ktorúkoľvek inú plodinu v USA. Jedným z najrozšírenejších je herbicídny glyfosát, ktorého smrteľné účinky na včely už boli preukázané. K opeľovaniu mandlí navyše dochádza pomerne skoro, včely sa tak zo zimného spánku preberajú o mesiac až dva skôr, ako boli zvyknuté vo svojom prirodzenom prostredí.
V kalifornskom regióne navyše farmy opeľuje naraz množstvo rôznych včelstiev, čo riziko nákazy len zvyšuje: „Sú tu stovky až tisíce úľov od rôznych chovateľov sústredených na jednom území. Je to, ako keby vaše včely išli do baru pre slobodných a potom mali nechránený sex,“ hovorí Dennis Arp.
Pre chovateľov je presun ich včiel na mandľové polia stále výnosným biznisom. Arp takto vlani vo februári nainštaloval 1 500 úľov a za jeden zarobil 200 dolárov. Prichádza však až o 30 % včiel ročne a za posledný rok na pokrytie týchto strát minul približne 50-tisíc dolárov.
Riešením tohto nešťastného kolobehu môžu byť jasné pravidlá pri rozmiestňovaní úlov a tiež rozšírenie bio-fariem, alebo aspoň fariem s vyššou biodiverzitou.
Súčasťou iniciatívy Bee Where (slovné spojenie, ktoré v angličtine znie ako „beware - pozor“) je povinnosť registrovať chovateľom polohu úľov. Iný program zas pracuje na vysadení kvetov, horčice a ďateliny medzi mandľovníkmi. Tie by mali včely vyživovať a poskytnúť im akýsi ekologický plot držiaci ich v jednej lokalite.
Priemerný Američan zje podľa prieskumu agentúry Nielsen 900 gramov mandlí ročne, no spotreba mandľového mlieka za posledných päť rokov stúpla až o 250 %.
