Najviac fyzickej aktivity vydávame ako šesťroční, nie v puberte.
V období dospievania sa telá mladých jedincov rýchlo vyvíjajú, hormóny sa búria a ľudia túžia po nových zážitkoch. Prebytok energie sa často vybíja na športoch a iných aktivitách a logicky by práve toto obdobie malo byť tým najaktívnejším z celej životnej cesty človeka. No nie je.
Nedávny výskum prišiel s takými závermi, že to stojí za samostatný článok. Zapojilo sa až 12 529 Američanov vo veku 6 až 85 rokov. Každý z nich mal po dobu siedmich dní nasadený akcelerometer, zariadenie merajúce pohyb a zrýchlenie, vďaka čomu sa mohlo sledovať, koľko pohybu subjekty vydávajú. Široká veková škála navyše ponúka možnosť sledovať zmenu v intenzite a frekvencii pohybových aktivít počas celého života. Poďme sa však vrhnúť na výsledky.
Prvým faktom je, že fyzická aktivita dosahuje u človeka vrcholových hodnôt práve v období, keď má šesť rokov. Hyperaktívne deti v škôlkach sú toho dôkazom. Jeden z výskumníkov konštatoval, že ešte pred začiatkom štúdie si predstavovali množstvo fyzickej aktivity počas rôzneho veku v podobe klesajúcej krivky. Teda čím si starší, tým menej sa hýbeš. To sa potvrdilo, no v omnoho extrémnejšom zmysle. Krivka totiž rapídnym spôsobom klesá už koncom základnej školy. 19-roční ľudia boli rovnako sedaví ako tí 60-roční.
To poriadne zarazilo aj výskumníkov. Niektorí starší ľudia majú väčšinou zdravotné problémy, kvôli ktorým sa nemôžu hýbať veľmi aktívne, no prečo sa to deje mladým ľuďom v devätnástich? Jeden z vedcov na túto otázku ponúkol hypotézu. Problémom môže byť škola, vďaka ktorej väčšina detí jednoducho sedí, s výnimkou párminútových prestávok. Pri výskume koreluje skoré vstávanie (a teda začiatok školy o 7:15 či 8:00) so spánkovou depriváciou. Ale môže za to naozaj škola? Nuž, podľa nášho skromného názoru nie, aj keď pochopiteľne môže ísť o jeden z faktorov. Ak by ale ľudia chodili spať o 21:00 a vstávali o 6:30 (berme do úvahy rannú hygienu, možno raňajky), vyjde nám krásnych a dostačujúcich 9,5 hodín spánku. Táto hypotéza vo výskume sa nám až tak nepozdáva, pretože, buďme k sebe úprimní, kto chodí spať o 21:00? Avšak, tejto teórii predsa len niečo nahráva do kariet, a to výsledok štúdie, že školáci boli najaktívnejší medzi štrnástou a osemnástou hodinou dňa, teda jednoducho, keď škola skončila.
Stredný riadok zobrazuje, ako fyzická aktivita v detstve prudko upadá. Potom sa navýši len o malé množstvo.
Ďalšou z možností upadajúcej fyzickej aktivity môže byť spôsob, akým mladí ľudia nakladajú s ich voľným časom. Táto hypotéza sa nám páči už oveľa viac. V dnešnej dobe už nie sú v popredí aktivity pred domom s kamošmi, ale skôr online aktivity s kamarátmi, či už ide o hry alebo sociálne siete. Veľa času za počítačom či televízorom nemusí byť veľmi prospešné a podľa štúdie sa tie najhoršie prípady pohybujú až v úrovni sedem až deväť hodín denne. Prekvapujúcim momentom v grafoch je však obdobie okolo dvadsiateho roku života. Ide totiž o jediný moment, kedy sa ľudia začínajú znovu hýbať a jeden z výskumíkov to pripisuje mnohým sociálnym faktorom.
Ľuďom začne záležať na tom, ako vyzerajú, alebo si nájdu prácu pri ktorej chcú i športovať. Prichádza akési uvedomenie a spolu s ním i zodpovednosť. Pri veku 35 rokov však všetko začína znovu upadať, čo sa však zhoduje s odhadmi i predchádzajúcimi štúdiami. Výsledky sú pomerne jasné. Možno treba spomenúť aj to, že u iných národností môžu byť výsledky odlišné, ale vo všeobecnosti je trend viac-menej veľmi podobný. Takisto by bolo zaujímavé vidieť výskum z dlhodobého hľadiska. Tak či onak, mladí ľudia mávajú pohybu čoraz menej a je len na nás, aby sme s tým niečo spravili. Navyše, fyzická neaktivita prispieva k nárastu úmrtí až okolo 6 % a je spájaná s metabolickým syndrómom, rakovinou, mnohými kardiovaskulárnymi problémami, a to je len malá časť negatívnych aspektov toho, že ľudia sa jednoducho nehýbu.
