James Mangold dorazil do kín so svojou pretekárskou novinkou a stáva sa adeptom na film roka.
James Mangold má za sebou bujarú minulosť. Ide o schopného režiséra so skvelými filmami. Pri ich pozeraní si však človek uvedomuje, že zo scenárov a filmov mohol vyťažiť viac. A zrejme si to uvedomil aj on, keďže ako režisér dozrel. Najprv to dokázal s Loganom, no a teraz prišla skúška ohňom. Pretekársky film s vyšším budgetom pre dospelých a s oscarovými hercami? To chce aj väčšiu dávku zručností.
Mangold túžil film natočiť už dlhšie, nakoniec mu to Fox dovolil (kto vie, či by snímka dostala zelenú už pod Disney) a myslím, že rozhodnutie nik neľutuje. Minimálne z kvalitatívneho hľadiska, keďže o tržbách si povieme zajtra. Dej snímky zachytáva životy pretekára a mechanika Kena Milesa (Christian Bale) a bývalého pretekára, šampióna Le Mans a konštruktéra pretekárskych áut Carrolla Shelbyho (Matt Damon).
Automobilka Ford má v 60. rokoch problémy, predaje klesajú a nikto z kompetentných nedokáže prísť s niečím, čo by firmu prenieslo do novej doby. Rozhodnú sa tak k radikálnemu kroku. Odhodlajú sa súperiť s Ferrari o víťazstvo na prestížnych pretekoch Le Mans 24, kde sa ide celých 24 hodín vkuse s jedným autom. Ford na to ale nemá stavanú infraštruktúru ani ľudí potrebných na to, aby niečo také dokázali.
Obrátia sa tak na Shelbyho. Bývalý víťaz Le Mans dá dohromady skvelý tím, postavia vynikajúce auto a spoločne s pretekárom Kenom Milesom ho vyšperkujú takmer do dokonalosti. Udeje sa však pár korporátnych rozhodnutí a veci sa pokazia (Aspoň vo filme, v skutočnosti by nepomohlo autu v prvom ročníku nič.). Ak však túto históriu nepoznáš, rovnako ako ja, viac ti prezrádzať netreba. A určite si o tom ani nič nečítaj. Ako divák oceníš odhalenie a spracovanie zákulisia a dôsledkov istých rozhodnutí.
Ford vs. Ferrari, alebo aj Le Mans ’66, ak chceš, má 2 a pol hodiny. Pri podobnej stopáži by nejeden zacúval, alebo aspoň ostražito zastal. Mangold však takým človekom nie je. So svojim dlhoročným kolaborantom a strihačom Michaelom McCuskerom zostrihali dokonalý materiál. Snímka sa neťahá ani chvíľu, všetky dejové odbočky majú zmysel a v konečnom dôsledku dotvárajú potrebné jadro príbehu.
Narozdiel od takého Midway, v tomto prípade osobné vzťahy, scény s rodinou a prehlbovanie emócií funguje. Môžeme za to vďačiť aj scenáru od bratov Butterworthov. Nielenže dokázali zaujať v osobnej a civilnej sfére príbehu, umne oživili pretekárske sekvencie o malé, drobné a sympatické scény prehlbujúce charaktery a divákov vzťah s nimi.
A čo sa týka vzťahov medzi postavami, tie vedia byť hravé, dokážu nabrať prekvapivý smer a vyvíjajú klasický pocit získania si divákov sympatií. Samozrejme, z veľkej miery za to môžu herecké výkony všetkých zúčastnení. Excelujú Tracy Letts ako Henry Ford II., Caitriona Balfe ako Milesova manželka a skvelé výkony podávajú všetci zúčastnení. Podľa očakávaní však kraľujú Matt Damon a Christian Bale. Fox/Disney sa rozhodlo tlačiť oboch na nomináciu pre hlavné herecké roly.
Niekedy je zvykom rozdeliť to na hlavné a vedľajšie, aby mali obaja herci väčšie šance, no toto trúfalé rozhodnutie môžeme po zhliadnutí snímky kvitovať. Obaja podávajú vynikajúce výkony a majú neopísateľnú zásluhu na tom, že film funguje po všetkých stránkach, nielen po tej pretekárskej. V mojich očiach však prevyšoval Bale. Jeho ďalšia (a zrejme posledná) fyzická transformácia išla ruka v ruke s dokonalým vžitím sa do postavy. Prízvuk, reč tela, celkový herecký prejav. Všetko zvláda na jednotku a ja mu akosi fandím na toho Oscara viac ako Phoenoxovi.
Mnoho z vás si povie, že vo svojom jadre je Ford vs. Ferrari pretekárskym filmom a zrejme má pravdu. Je v ňom však ďaleko viac. Našiel som si viac skrytej osobnostnej drámy, než som očakával a po skončení filmu mi aj bolo ľúto, že nemá ďalšiu polhodinu. Napriek 2 a pol hodinovej stopáži ti čas v kine ubehne nesmierne rýchlo.
Mangold sa totiž postaral o skvelé tempo. Výborne strieda pretekárske a dialógové pasáže, divák sa nikdy nenudí a neustále vidí na plátne niečo nové. Aj napriek dlhému času strávenému na trati ponúka režisér dostatok drobností a odlišností v ich priebehu. Žiadna z nich mi tak neprišla nudná, ba naopak.
Určite nejde o také strhujúce scény ako v prípade Rush, no aj tu sa nájde pár napínavých scén, ktoré zabrnkajú na nervy nejednému z nás. Obzvlášť, ak nevieš, čo sa kedy stalo. Film ťa tak dokáže slušne prekvapiť. Samozrejmosťou sú nejaké tie havárie či nepríjemnosti, ktoré sem-tam fungujú ako katalyzátory pre konflikty. Aj tie sú mimochodom skvele vykreslené, či už ide o rozhodnutia v garážach alebo na korporátnej úrovni. Mangold nás nenudí zbytočnými rečami a všetko prezentuje polopatisticky.
Brilantne je na tom aj technická stránka. Keď sa o efektoch v recenzii nemusíš rozpisovať, znamená to, že si vfx tím svoju prácu odviedol dôsledne. Spomenúť však rozhodne musím soundtrack. Ten dotvára ideálnu atmosféru pri striedaní s vrčiacimi motormi. Zaregistruješ ho obzvlášť pri pretekoch a vynikajúcom finiši. Ty už asi vieš, že aby mohlo takéto niečo vzniknúť a fungovať, musí byť prítomný nesmierne schopný kameraman.
Tým je v tomto prípade skúsený Phedon Papamichael, taktiež bývalý Mangoldov spolupracovník. Postaral sa o mimoriadne zábery na trati, ale aj mimo nej. Nesmierne ma upútala aj navonok bežná scéna, kedy Ken zoberie svojho syna na letiskovú trať, vystúpia z auta a začnú sa rozprávať pri západe Slnka. Aj táto scéna podčiarkuje celkovú vizuálnu kvalitu snímky (zvuk pritom vôbec nezaostáva).
Ford vs Ferrari je jedným z najlepších filmov roka. Udeľujem mu deväť bodov z desiatich a odporúčam ho každému jednému divákovi. Je úplne jedno, aký máš k pretekaniu vzťah. James Mangold dokázal aj vďaka svojím úžasným hercom predať každý element filmu na vysokej úrovni.
Je to adrenalínová jazda od začiatku do konca, nikdy nie nudná, nikdy zbytočná a nikdy prehnaná. Je osobná, odvážna, zábavná a strhujúca. Už vôbec nejde o prípad, kedy ťa budeme vyzývať ísť do kina podporiť dobrý film, len aby neprepadol. Le Mans ’66 jednoducho musíš vidieť na striebornom plátne, v opačnom prípade si neskôr sám vynadáš.
