Pokojný protest ŠTB rozhnala vodnými delami, službnými autami a obuškami. Na to, aké to bolo byť pred rokom 1989 veriacim, spomína František Mikloško.
Už určite vieš, že v novembri si naša krajina pripomína Nežnú revolúciu, ktorá sa začala 17. novembra 1989. Komunistická polícia obkľúčila skupinu asi 10-tisíc demonštrantov žiadajúcich zmenu pomerov vo vtedajšom Česko-Slovensku.
V Refresheri sme sa rozhodli napísať sériu článkov, ktoré ti túto významnú udalosť lepšie priblížia. Pozrieme sa ale aj na neslobodu, ktorá revolúcii predchádzala a na to, ako sa spoločnosť za 30. rokov zmenila.
Náhodne ich zatýkali a mlátili obuškami, hoci boli ich prejavy pokojné a príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti nijako neprovokovali. Je však jasné, že rozhodnutie tvrdo zakročiť bolo politické a prišlo z najvyšších vrstiev vtedajšej červenej vlády - aby zvyšok krajiny ani nepomyslel, že by v ďalších dňoch, týždňoch a rokoch mohli skúsiť niečo podobné a dožadovať sa vecí, ktoré Komunistická strana Česko-Slovenska už desiatky rokov tvrdo zakazovala.
- sloboda cestovať do zahraničia (na západe krajiny bol plot a vojaci so samopalmi)
- sloboda slova (kritika režimu bola tvrdo trestaná)
- právo na informácie (cenzúra TV, blokovanie zahraničného vysielania a tlače)
- právo na vzdelanie (na školy sa často dostali len deti členov strany)
- sloboda náboženského presvedčenia (predstavitelia cirkví boli zatýkaní a trestaní)
- právo na spravodlivý proces (polícia ťa mohla trestať aj za vymyslené veci)
- možnosť podnikať (prakticky všetko bolo štátne)
Dnes už vieme, že odozva na tento zákrok bola presne opačná. Do štrajku vstúpili herci a študenti a bežní občania sa na dovtedy zakázaných demonštráciách stretávali každý deň.
Kľúčové osobnosti Nežnej revolúcie sformovali zoznam požiadaviek, ktorých naplnenie malo viesť k dodržiavaniu základných ľudských práv, prepusteniu väzňov a aj vypusteniu článku o vedúcej úlohe KSČ z vtedajšej ústavy.
Vďaka obrovskému tlaku zo strany verejnosti bola v krátkom čase väčšina z nich aj zrealizovaná. Nová vláda bola vyskladaná už za necelý mesiac.
- Čo bola Sviečková manifestácia 25. marca 1988 v Bratislave
- Prečo podľa mnohých neviedol k pádu komunizmu až 17. november 1989, ale všetko začalo skôr
- Prečo ŠTB zakročila proti vlastným občanom a použila vodné delá aj obušky
- Kto boli kľúčoví organizátori Sviečkovej manifestácie
- Akým spôsobom boli trestaní kresťania v komunistickom Česko-Slovensku
- Ako na rodičov tlačili v zamestnaní alebo školách
- Čo Refresheru povedal o Sviečkovej manifestácii František Mikloško
Kľúčové však bolo aj dianie pred 17. novembrom 1989
Myslieť si však, že obrat dejín smerom k demokracii naštartoval až osudný novembrový piatok 17-teho, by bolo veľkou chybou.
Kľúčové boli dni, týždne a mesice v okolitých krajinách, patriacich do takzvaného východného bloku, ale aj dianie priamo v našom hlavnom meste takmer rok predtým. Berlínsky múr padol 9. novembra 1989, v Maďarsku sa zmeny začali diať už v lete toho istého roku a v Poľsku, v ktorom ale režim nebol tak prísny ako u nás, vlastne tiež.
Sviečková manifestácia to 25. marca 1988 celé začala
Za úplne prvý šťuchanec do šnúry komunistického domina u nás je často považovaná Sviečková manifestácia, ktorá sa konala ešte 25. marca 1988 na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave.
Na odpor sa vtedy rozhodla postaviť kresťanská komunita, ktorá bola v komunizme jednou z tých najprenasledovanejších a pravidelne terorizovaných. Národný výbor ovládaným komunistickými pohlavármi ju nepovolil, no skupina organizátorov v plánovaní pokračovala ďalej.
Polícia preto začala so zadržiavaním kľúčových osôb. Na najbližšie hodiny bol zaistení Vladimír Jukl, Ján Čarngoguský, biskup Ján Korec aj František Mikloško.
Po meste sa pohybovala takmer tisícka príslušníkov ŠTB, ktorá mala aj za pomoci blokovania prístupových ciest do mesta účastníkov manifestácie odstrašiť.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako komunistická bezpečnosť rozháňala demonštrantov v Bratislave
- Ako sa na tieto udalosti pozerá František Mikloško a prečo na Sviečkovej manifestácii chýbal
- Ako sa žilo veriacim za komunizmu
- Čo bola tajná cirkev
- Ako sa pozerá na tieto udlosti vo svetle vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej
