Ako sa podaril film so šiestimi nomináciami na Oscara?
Bratia Weinsteinovci sú producenti, ktorí vedia, ako natočiť film, ktorý dokáže nazbierať množstvo ocenení na festivaloch, oscarovom ceremoniály a navyše zarobiť slušné peniaze. Dokázali to už mnohokrát a mnohokrát to ešte určite dokážu. Pri tejto adaptácii knihy Patricie Highsmith (autorky Talentovaného pána Ripleyho) však úplne neuspeli. A pritom tu boli na to všetky predpoklady. Silná téma, hviezdne obsadenie aj zručný režisér. No potenciálne vynikajúci film je v mojich očiach skôr sklamaním.
Titulná postava Carol (Cate Blanchet) je dobre situovanou matkou s lesbickou minulosťou, žijúca v manželstve tesne pred rozvodom. Jedného dňa sa v obchode zoznámi s mladučkou Theresou (Rooney Mara). Ich prekvapivá vzájomná náklonnosť vyvrcholí spoločným vzťahom. A to je vzhľadom na to, že sa príbeh odohráva v polovici minulého storočia v Amerike spoločensky neprijateľné a nezákonné. Usvedčenie z homosexuality by tak automaticky znamenalo, že pri rozvode bude starostlivosť o dieťa prisúdená výhradne do otcovskej opatery.
Hneď na začiatku sa priznám, že som sa na tento projekt veľmi tešil a mal dosť vysoké očakávania. Starší počin Todda Haynesa, Ďaleko od neba, ma totiž pred štrnástimi rokmi veľmi milo prekvapil. Štýlová dráma odohrávajúca sa v 50. rokoch v americkom malomeste sa sústredila na rozpad manželstva spôsobeného homosexualitou jedného z partnerov. A Carol ma s týmto počinom mnoho spoločného. Príbeh sa odohráva v rovnakej dobe a rieši mnoho podobných tém. Tentoraz však z pohľadu ženy. To je síce na prvý pohľad príjemna zmena, pretože sledovať vzťah a erotickú scénu v podaní dvoch osôb nežnejšieho pohlavia je určite príjemnejšie. Prináša to však v mojich očiach jeden zásadný, aj keď čisto osobný problém. Ako heterosexuálnemu tridsiatnikovi žijúcemu v 21. storočí mi totiž nie je predurčené chápať vnútorné pocity žien z úplne inej doby žijúcich v odlišných podmienkach. Podobný pocit, ako z tohto diela, som mal pri sledovaní vynikajúcich Daldryho Hodín. Oceňoval som fantastickú filmárčinu, no nedokázal som sa stotožniť s postavami a nazrieť im do hláv a sŕdc. A to je v tomto žánri trochu handicap.
Carol je totiž viac, než len výpoveďou o svojej dobe či klasickou romancou (a po remeselnej a technickej stránke väčšinou výbornou) Kameraman Edward Lachman (jedna z oscarových nominácií) vytiahol z rukáva niekoľko skutočne krásnych záberov, dvorný skladateľ bratov Coenovcov, Carter Burwell (ďalšia nominácia), napísal jednu zo svojich najkrajších kompozícií a po výtvarnej stránke takisto filmu nie je čo vytknúť (ďalšia nominácia za kostýmy). Nie je to síce tak štýlový prechod do svojej doby, ako pri vyššie spomínanom diele tvorcu, ale atmosféra funguje presne tak, ako má. Neprináša však nič navyše. A s tým mám trošku problém. Celý film pôsobí ako oscarový kalkul a je až príliš chladný. Chýbajú mu totiž ingrediencie, bez ktorých sa nezabudnuteľný romantický film natočiť nedá. Duša, a čo je dôležitejšie - vášeň.
Cate Blanchett aj Rooney Mara sú bez debaty vynikajúce herečky a svoje party odohrali obe fantasticky (ďalšie dve oscarové nominácie patrili im a boli veľmi zaslúžené), no chýba im potrebná chémia a výraznejšie scény pri zbližovaní. Čím sa dostávame k scenáru (posledná nominácia na zlatú sošku) a réžii. Niekedy sa rieši až príliš mnoho podzápletiek a chýba priestor tam, kde by bolo potrebné pritlačiť. A to pri práci s postavami. Vzťah ústrednej dvojice je iba letmo nahodený a nebyť vynikajúcich herečiek, film by sa úplne rozpadol. Tlmiť emócie bol nepochybne autorský zámer, ale mne tu väčšinou chýbali čo i len nejaké jemné náznaky. Následkom toho pri prvom bozku divák namiesto katarzie iba pokrčí ramenami. Viac je proste niekedy viac. Paradoxne pri tejto scéne sa však film aj konečne nakopne. Emócie sú zrazu hmatateľné, s postavami začneme súcítiť a záver dokáže aj dojať. To je však až príliš pozde.
Carol je aj napriek vyššie spomínanému dobrým filmom. Mal však rozhodne na viac. Z papierovo silného počinu tak vznikol iba projekt, ktorý vyplnil prázdne miesta v nomináciách na Cenu Akadémie a veľmi rýchlo sa na neho zabudne. V tejto podobe ho môžem bez výčitiek doporučiť hlavne starším diváčkam, ktoré navštevujú kinokluby. Pre ne môže byť skvelým filmovým zážitkom, ktorým sa pre mňa nestal. A veľmi ma to mrzí, pretože som tvorcom veľmi fandil. 6,5/10
