Päťročný Sarú si zažil peklo a musel bojovať o holý život. Nasledujte jeho kroky v emocionálne nabitej dráme Lion s Nicole Kidman, Rooney Marou či Davidom Wenhamom.
Osemnásty ročník bratislavského medzinárodného filmového festivalu sa skončil a hoci nie je považovaný za jeden z najväčších vo svete, pre filmových nadšencov bol viac-menej dokonalosťou. Počas jedného týždňa sme mali možnosť pozrieť si tvorbu od neznámych a nezávislých režisérov vrátane tých slovenských a viaceré projekty dokázali svojou kvalitou prekvapiť nielen porotu, ale aj divákov. My sme pri tomto podujatí samozrejme nemohli chýbať a prinášame vám recenzie na tie najočakávanejšie snímky. Záverečným projektom festivalu sme bližšie nahliadli do indickej kultúry a ľudských vzťahov a stali sa súčasťou pravdivého a emocionálneho príbehu, ktorý nás v samotnom závere ponechal bez dychu. Hovoríme o austrálsko-americkom počine s názvom Lion.
Už nálepka s nápisom, že ide o pravdivý príbeh, si ma pred premietaním priklonila na svoju stranu. Na začiatku Liona sa spoznávame s roztomilým päťročným chlapcom Sarúom a jeho starším bratom, ktorí spolu dobre vychádzajú. Mladý Sarú si však od svojho súrodenca chce brať príklad a rozhodne sa mu pomáhať, čo ale skončí tým, že sa ocitne opustený na stanici. Ospalý si nájde útočisko v prázdnom kupé. Po prebudení čírou náhodou zistí, že ho vlak nesie stovky kilometrov do neznáma, a keď vystúpi v preľudnenej Kalkate v Indii, musí robiť všetko preto, aby prežil. Pohľad na bezmocného chlapčeka vám z tváre ukradne úsmev a neraz sa prichytíte pri tom, ako zvierate operadlo sedadla a bojujete po chlapcovom boku. Sarú čelí viacerým nástrahám mesta a ešte netuší, že sa mu život otočí o stoosemdesiat stupňov. A vy budete pri každom jeho kroku. Ubehne dvadsať rokov a z chlapca je razom dospelý muž. Staré spomienky si k nemu však nájdu cestu a prinútia ho k hľadaniu domova. Sarúovým životným cieľom je nájsť svoju zabudnutú rodinu a dať im vedieť, že je v poriadku. Je to vôbec možné?
Samotný začiatok ma pohltil svojím krásnym vizuálom a podmanivou hudbou, ktorá sprevádzala celý film a nebola len prázdnymi tónmi kdesi v pozadí. Na autentickosti pridala aj originálna hindština podobne, ako to je napríklad pri seriáli Narcos a čo ma skutočne fascinovalo, bolo zobrazenie kultúry Indie, ktoré bežnému divákovi priblíži život tamojších ľudí a poskytne mu náhľad do ich vzťahov a každodenných životov. Toto je jeden z faktorov, ktorý dnešnej hollywoodksej veľkoprodukcii tak neuveriteľne chýba. Režisér Garth Davis k Lionovi pristupoval srdcom a jeho rukopis vás očarí krásou filmárčiny ako takej. Davisov počin neobsahuje efekty, ale zato spríjemňuje zážitok nádhernou výpravou a zavedie diváka na miesta, kam len sníva sa dostať. Ale vráťme sa naspäť. Spomenul som, že silný emocionálne nabitý príbeh si vás získa plnou silou už v momente, kedy je Sarú vydaný napospas osudu v uháňajúcom vlaku. Ako sa budete unášať v stopáži ďalej, tak si uvedomíte, že vlastne ani nechcete hľadať negatíva a film si jednoducho užívate.
Veľkým plusom sú aj sympatickí herci na čele so Sunnym Pawarom a jeho o dvadsať rokov staršou verziou, Dev Patelom. Z informácií už možno viete, že sa popri nich objavila aj pôvabná Nicole Kidman či očarujúca Rooney Mara. Každá postava je stvárnená tak realisticky, ako to len ide. Kidman spoločne s Davidom Wenhamom stvárnili nových Sarúových rodičov a síce ich postavy boli napísané dobre, chýbalo mi tam viac detailov z ich života, čím by som si k nim vedel naviazať lepší vzťah. Ťažko sa mi však hľadajú negatíva. Tempo filmu je pomalšie, no on samotný nenudí ani chvíľu a treba uznať, že Lion je presne typom snímky, ktorý človeku ostane ležať v hlave ešte hodnu chvíľu. Ide o Davisov prvý celovečerný projekt a myslím si, že je povinnosťou pre každého diváka, alebo aspoň každého milovníka nezávislejších filmov. Niektoré momenty vám vyčaria úsmev na tvári, tie iné vám spôsobia zimomriavky a vy si hľadanie ihly v kope sena budete chcieť zopakovať ešte raz. Koniec a prepojenie s mužom, ktorý si túto cestu prežil na vlastnej koži je už len čerešnička na torte. Pre mňa repete platí určite a túžim vidieť podobné počiny aj v budúcnosti, a to najlepšie v našich kinách. Za mňa veľmi spokojných 9/10.
