Spravodajský portál pre modernú generáciu, ktorá sa zaujíma o aktuálne dianie.
Zaujíma ťa aktuálne dianie? Správy z domova aj zo sveta nájdeš na spravodajskom webe. Čítaj reportáže, rozhovory aj komentáre z rôznych oblastí. Sleduj Refresher News, ak chceš byť v obraze.
Nepodarilo sa uložiť zmeny. Skús sa nanovo prihlásiť a zopakovat akciu.
V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
OK
Nie každá eko značka je naozaj zelená a s našou príručkou sa tak dokážeš zorientovať medzi tisíckami výrobcov.
Móda sa delí na desiatky úrovní, no pre tých, ktorí si nemôžu dovoliť luxusné kúsky za tisíce eur sú dôležité najmä dve - slow a fast fashion. Jedna sa orientuje na hype a trendy bez ohľadu na to, aký dopad má ich výroba na naše životné prostredie a pre tú druhú je zase primárnym cieľom obliekať ľudí čo najekologickejšie.
V tomto článku sa dozvieš:
Ako rozoznať kvalitnú slow-fashion značku
Čím sa odlišuje slow-fashion od bežnej módy
Aké materiály a zmesy sú ekologické
Koľko by mal stáť kvalitný slow-fashion kúsok
Každý z nás, kto už v živote čítal aspoň jeden článok o tom, ako výroba oblečenia vplýva na znečisťovanie ovzdušia alebo drancovanie prírodných zdrojov musel pri nakupovaní v podvedomí prekusnúť pocit viny. Aktuálny stav módneho priemyslu si totiž jednoznačne žiada zmeny ale v boji za ekologickejšiu budúcnosť sa nedá spoliehať len na samotných predajcov.
Nosiť kvalitné a eticky vyrobené oblečenie, ktoré vydrží viac než jednu sezónu by určite neprekážalo nikomu, no nájsť podobné kúsky býva pomerne zložité. My sme si tak pre teba pripravili príručku slow-fashion, ktorá ti v piatich bodoch zhrnie všetky najdôležitejšie faktory, podľa ktorých sa dokážeš zorientovať medzi kvalitnou a najmä ekologickou módou. S odporúčaniami nám pomohla Barbora Geršlová, ktorá pracuje pre obchod Freshlabels a na starosť má práve udržateľnú módu.
Značiek a kolekcií s prívlastkom eko-conscious stále pribúda, ale vedci z amerických univerzít ešte nestihli publikovať svoje štúdie o tom, aké percento podobných brandov v skutočnosti dodržuje pravidlá etickej a najmä ekologickej výroby oblečenia.
Odevné firmy sa totiž s radosťou chvália tvrdeniami, že berú ohľad na svojich zamestnancov a v továrňach recyklujú odpad. Odkiaľ ale čerpajú materiály? Cestujú ich produkty v lodných kontajneroch k zákazníkom cez polovicu sveta? Čo robia s oblečením, ktoré sa nepredá?
Značky praktikujúce greenwashing sa často chvália “udržateľnými” materiálmi, ako je organická bavlna alebo recyklovaný polyester. Ak ide o jedinú pridanú hodnotu daného kúsku oblečenia a pritom iba z určitej časti (napr. 20% recyklovaný polyester, 80% polyester), ide čisto o marketingový ťah.
Ako teda zistiť či značka, ktorú kupuješ, nehrá na sociálnych sieťach len divadielko a v skutočnosti sa zaujíma o to, akým spôsobom sú vyrobené jej produkty? Odpoveďou je transparentnosť. Kvalitné slow-fashion značky sa totiž nehanbia ukázať továrne a ľudí, ktorí šijú ich oblečenie, a na svojich stránkach tak okrem fotiek zverejňujú aj priame odkazy na firmy alebo dodávateľov, s ktorými spolupracujú. V prípade greenwashingu totiž nie je dôležité len to, čo o sebe značka hovorí, ale aj to, čo sa o nej nedokážeš dozvedieť.
Ak značky neberú udržateľnosť vážne, nehovoria o celom výrobnom reťazci, ale len o jednom aspekte udržateľnosti (najčastejšie práve materiál). Greenwashingové značky vám rovnako s najväčšou pravdepodobnosťou nezodpovedajú pálčivé otázky, kde prebieha výroba alebo čím sa oblečenie farbí. Základné pravidlá rozoznávania sú: 1. nízka cena, 2. netransparentný prístup k otázkam zákazníkov, 3. výrazná kampaň sústredená iba na materiál (často navyše zmesový-blend).
2. Kvalita spracovania
Pomalá móda má dve hlavné výhody. Znižuje ekologický dopad módneho priemyslu na naše životné prostredie a tým, že pri jej výrobe sa nepoužívajú lacné materiály, by mala byť najmä kvalitná. Ak sa totiž šetrí na materiáloch, určite sa šetrí aj na zamestnancoch a ak sa šetrí na zamestnancoch, pravdepodobne sa znižujú náklady všade, kde sa len dá.
Firmy, ktoré pracujú s tými najkvalitnejšími materiálmi si totiž nemôžu dovoliť, aby ich výrobky šili amatéri alebo v tom horšom prípade rovno bangladéšske deti, a tým pádom sa kladie veľký dôraz aj na výstupnú kontrolu.
Trčiace nitky, nerovnomerné švy alebo nakrivo našité štítky ti už na prvý pohľad hovoria, že zamestnanci továrne, ktorá ušila tento kus odevu, si mohli pri výrobe doslova prsty zodrať len kvôli tomu, aby ho ušili čo najviac za čo najkratší čas.
3. 100% Dotyk
Štítky s materiálovým zložením a inštrukciami k údržbe patria medzi módnu literatúru, ktorú číta len veľmi málo ľudí. Ako prvé si totiž prečítame skôr cenovku a až keď sa odev po niekoľkých praniach kompletne deformuje zistíme, že bol vyrobený zo zmesi 20-tich druhov plastu so štipkou bavlny.
Základné pravidlo, vďaka ktorému sa dokážeš zorientovať medzi miliónmi materiálov je, že čím menej prímesí, tým lepšie. Umelé vlákno pritom dokážeš rozoznať už na prvý dotyk a keď sa uistíš o tom, že daný kus oblečenia nebol vyrobený v chemickom laboratóriu, ďalším krokom by malo byť hľadanie štítku s označením GOTS.
Každý materiál má svoje pre a proti. Polyester síce vylučuje pri praní mikro-plasty, ale je odolnejší než bavlna a ma pozitívnu vlastnosť - nekrčí sa. Organická bavlna je zase super prírodný materiál, ktorý nespôsobuje alergické reakcie, ale na jej výrobu sa spotrebuje veľa vody. Najlepšie je mať čo najjednoduchšie zloženie (100% bavlna, 100% polyester, 100% vlna), pretože to zaisťuje možnú recykláciu.
Global Organic Textile Standard ( GOTS ) je uznávaný ako popredná svetová norma pre spracovanie textílií vyrobených z organických vlákien, vrátane ekologických a sociálnych kritérií. GOTS nie je žiadnou novinkou a rovnako treba podotknúť, že ide o štandard, teda minimum, bez ktorého sa žiadna slow-fashion značka neobíde.
Ak bavlnené tričko obsahuje napr. elastan, nikdy sa nebude dať recyklovať, a tak či onak skončí na skládke. Ďalším dôležitým aspektom je samozrejme kvalita materiálu - čím viac môžeš daný kus odevu nosiť a nemusíš si tým pádom kupovať nový, tým viac udržateľné to bude.
Ak sa pýši určitý produkt štítkom GOTS, musel byť vyrobený z minimálne 70% certifikovaných organických prírodných vlákien a samotná norma zároveň reguluje aj to, či bol eticky resp. ekologicky spracovaný, vyrobený, balený, označený alebo distribuovaný.
Istotou udržateľnosti môžu byť certifikáty ako GOTS, Better Cotton Initiative, Fair Wear Foundation a pod., avšak nie je dôležité sa nimi riadiť. Veľa malých značiek, ktoré to s udržateľnosťou myslia vážne, si ich totiž nemôže dovoliť.
4. Cena
Prečo nenosia všetci ľudia kvalitnú módu šetrnú k životnému prostrediu? Lebo je v ich ponímaní drahá. V skutočnosti sa ale táto verejná mienka odvíja len od nereálnych kritérií, ktoré nás naučila fast-fashion. Tričko za 2€, sveter za 5€ a nohavice za 10€ sú niečo ako hamburgery v McDonalds. Ak by sa nevyrábali v miliónových počtoch, ich cena by nemohla byť taká nízka, no popritom vzniknú tisíce nepodarkov, množstvo kusov sa zničí pri preprave a ešte viac sa ,,nedoje".
Aj v udržateľnej móde môžeme nájsť niekoľko cenových úrovní produktov (záleží na veľkosti značky a jej možnosti úspory z rozsahu). Napr. dánska značka By Garment Makers neinvestuje žiadne peniaze do marketingu a veľtrhov, a tak si môže dovoliť predávať basic pánske tričko za 19 €. V priemere sa udržateľné pánske tričká pohybujú okolo 39 €. Za 10 € udržateľné nikdy nebude.
Pomalá móda by tak mala byť, rovnako ako zdravá strava, neodmysliteľnou súčasťou nášho života. Každý, kto už niekedy skúsil zlepšiť svoje stravovacie návyky vie, že sa potom cítil lepšie a to isté platí aj pri slow-fashion. Stačí si raz obliecť odev, ktorý bol vyrobený z kvalitných materiálov s dôrazom na spracovanie a už navždy zmeníš svoj pohľad na to, čo je drahé a čo nie.
Je dôležité uvedomiť si súčasti výrobného reťazca a ich cenu (nákup materiálu, výroba, doprava, distribúcia, marketing, prenájom obchodu, práca ľudí vo firme...) Ak je cena nízka, je jasné, že sa niekde muselo šetriť. Bohužiaľ bývajú najčastejšie extrémne nízke mzdy na produkciu v rozvojových krajinách, kde prebieha nízkonákladová výroba.
5. Variabilita
Ozajstný slow-fashion kúsok by sa mal dať nosiť ku všetkému. Inak by išlo len o ďalší zbytočný kus odevu, ktorého potenciál nedokážeš využiť naplno a tým pádom opäť prispievaš k znečisťovaniu planéty. Trendy totiž môžu byť rovnako nebezpečné ako chemické farbivá alebo farmári z amazonských pralesov. Ich krátka trvácnosť ženie výrobcov k nadmernej spotrebe prírodných zdrojov a skôr, než dokážu splniť svoj primárny účel už ich nechceš nosiť, pretože sú out.
Pri pomalej móde tak platí pravidlo "nos ju až kým sa nezoderie", a aj keď má tvoj odev postupom času nejakú chybičku krásy, mal by sa dať opraviť. Na rozdiel od elastanom pretkaných textílií, ktoré sa vplyvom prania a sušenia jednoducho rozpadnú, sa dá väčšina organických materiálov nejakým spôsobom recyklovať alebo aspoň renovovať.
Je udržateľná móda len marketingovým ťahom na oklamanie zákazníkov?
10. augusta 2019 o 10:16
