Môže za to ľudstvo, naša bezohľadnosť a ignorácia.
Naša bezohľadnosť nás pomaly, ale isto dobieha. Drancovanie lesov v Amazonskom pralese môže spôsobiť, že do dvoch rokov sa stav lesov môže natoľko zhoršiť, že dažďový prales prestane produkovať dostatok dažďa.
To znamená, že sa z dažďových pralesov stane savana. To by následne znamenalo zhoršenie globálneho oteplovania a narušilo by to počasie v Južnej Amerike. Varovanie napísala Monica de Bolle, vedúca pracovníčka v Peterson Institute for International Economics vo Washingtone, píše The Guardian.
Doteraz sa hovorilo, že bod zlomu nás čaká až o 15 či 20 rokov. Preto vznikla v odborných kruhoch diskusia, či je tvrdenie Monicy De Bolle na mieste. „Je to zásoba a ako každá iná, aj táto sa zmenšuje a zmenšuje. Zrazu nič nemáme,“ napísala de Bolle a vyzýva, aby sa so situáciou začalo niečo robiť. Niektorí jej tvrdenia podporujú s tým, že hrozí globálne nebezpečnstvo.
Aj masívne požiare sú dôkazom toho, že nie všetko je v poriadku. Práve bezohľadné odlesňovanie a deštruktívna brazílska politika spôsobila rozsiahle a možno až nezmazateľné stopy. Brazílsky prezident Bolsonaro však v minulosti vinu poprel a plánuje ďalej ťažiť, a to dokonca a v prírodných rezerváciách.
