Vďaka rope sa z Johna Rockefellera stal v roku 1916 vôbec prvý miliardár na svete.
Keď sa povie meno Rockefeller, každému sa tam niekde vzadu v hlave rozsvieti poznatok o tom, že ide o niekoho významného a bohatého. Áno, John Davison Rockefeller starší všetky tieto atribúty spĺňa, no definovať ho len takto jednoducho by bolo nedostačujúce.
Na svojom konte má viacero prvenstiev a úspechov, ktoré by mu mohli závidieť aj dnešní multimiliardári. Aby sme význam a hodnotu Rockefellerovho majetku priblížili hneď na začiatok, povieme, že na svojom podnikateľskom vrchole tvorilo jeho imanie zhruba 2 % HDP Spojených štátov amerických, čo by dnes znamenalo, že by musel vlastniť majetok v hodnote 340 miliárd dolárov, čím by ďaleko presiahol aj Billa Gatesa či Jeffa Bezosa.
Standard Oil Company, ako sa jeho spoločnosť nazývala, sa stala natoľko úspešnou, až musela byť regulovaná americkou vládou. O tom však ešte neskôr. Najprv sa pozrime na Rockefellerovu strastiplnú cestu, ktorá k jeho ohromnému vplyvu a bohatstvu smerovala.
Cieľavedomý, nekompromisný a odhodlaný pracovať už od samého začiatku
Presne týmito slovami by sa dal v jednoduchosti John opísať. Narodil sa 8. júla 1839 do nie práve bohatej rodiny, čo sa neskôr ukázalo ako nie úplná pravda. Matka ako žena v domácnosti starajúca sa o svoje potomstvo a otec večný obchodník na cestách.
Do svojho prvého zamestnania nastúpil John už ako 16-ročný. Bol september 1855, keď nastúpil do firmy Hewitt & Tuttle, kde mal na starosti administratívne veci, čo mu neskôr v jeho podnikaní veľmi pomohlo. Išlo najmä o papierovačky ohľadom lodnej a železničnej dopravy, no ako sám vravel, pracoval aj na iných oddeleniach. V náplni práce mal taktiež vyberať dlhy, čo ho naučilo byť nekompromisným.
Jeho tajomstvom úspechu mala byť záľuba v číslach. Nepozeral na ne ako na statické objekty, videl za nimi príbeh, čo ho viedlo k lepšiemu porozumeniu súvislostí medzi jednotlivými úkonmi.
Za toto všetko si domov spočiatku odnášal 16 dolárov mesačne, no ako stúpal na pomyselnom firemnom rebríčku, rástol aj jeho plat. Posledný rok vo firme zarábal už 58 dolárov mesačne a patril medzi skutočných priekopníkov. Od ostatných sa odlišoval rýchlosťou, s akou dokázal komodity doručovať, navyše za nižšiu cenu ako konkurencia.
Ako mladík sa mal Rockefeller údajne zdôveriť s dvomi svojimi najväčšími ambíciami. Stoj čo stoj bol odhodlaný zarobiť 100 000 dolárov, čo dnes predstavuje viac ako 2,5 milióna dolárov. Druhé želanie bolo menej ovplyvniteľné. Chcel sa totiž dožiť 100 rokov. Zatiaľ, čo prvé želanie prekonal niekoľkonásobne, od toho druhého bol už len kúsok, no osud to napokon zariadil inak.
18-ročný John D. Rockefeller
Významný sluha občianskej vojny
Na svoj vlastný biznis sa John odhodlal až s vypuknutím občianskej vojny. Videl v nej neslýchaný potenciál. Ako sa hovorí, kde sa dvaja bijú, tretí víťazí. A presne toto sa v prenesenom význame začalo diať s príchodom občianskej vojny, kde proti sebe bojoval sever proti juhu.
Ako 21-ročný si požičal tisícku od svojho otca a naštartoval vlastný biznis s dopravou. Vojna znamenala armády plné vojakov a vojenskej techniky.
Práve s americkou armádou si Rockefeller vynútil kontrakt a naštartoval tak obchody, ktoré mu už za prvý rok priniesli 17-tisíc dolárov, čo bolo na vtedajšiu dobu veľmi slušné bohatstvo. Ako správny podnikateľ si však peniaze nenechal a okamžite ich investoval do pomaly sa rozbiehajúcej oblasti. Tou bola ropa. Ako sa v priebehu rokov ukázalo, Rockefeller nemohol investovať lepšie.
Ešte pred vypuknutím vojny sa cena za barel ropy pohybovala na úrovni 30 centov. V roku 1862 sa cena vyšplhala takmer na 14 dolárov. To činí niekoľko tisícpercentný nárast.
Samozrejme, nie všetko bol čistý zisk. Vybudovanie a obsluha jedného ropného vrtu taktiež niečo stála. V tej dobe zhruba 1 000 dolárov. Z dobrého vrtu však Rockefeller vyťažil stovky tisíc barelov ropy. To znamenalo, že sa z jeho firmy stávalo impérium a monopol v jednom.
Ropa sa totiž začala využívať úplne všade. Nešlo len o pohonné hmoty, začala slúžiť mnohým ďalším priemyselným odvetviam, Rockefellerove bohatstvo teda rástlo každým dnom závratným tempom.
Praktiky spoločnosti Standard Oil vyvolávali vlnu kritiky. So svojím 90 % podielom získali dominantné postavenie na trhu. Rockefellerova spoločnosť od základov zmenila celý petrolejársky priemysel a postupne vytlačila z jednotlivých pozícií menších hráčov.
V roku 1870 zarobil svoj prvý milión (dnes asi 30 miliónov) a jeho spoločnosť Standard Oil Company sa stala významným dodávateľom stoviek rôznych ropných produktov. Počnúc žuvačkami a končiac pohonnými látkami. Monopol, ktorý skrátka nemôže skrachovať. Nemá konkurenciu. Ovláda všetko. Od ťažby až po predaj koncovému zákazníkovi.
Za svoje monopolné postavenie si Rockefeller veľakrát vyslúžil nechcenú pozornosť novinárov a politikov, čím sa podnietil vznik protimonopolného hnutia. Aj napriek tomu sa však Standard Oil stala najväčšou, najbohatšou a najobávanejšou spoločnosťou na svete. Odolná voči všetkým nepriaznivým vplyvom a rok čo rok dosahujúca zisky.
V jednom z mnohých rozhovorov pre médiá sa Rockefeller vyjadril: „Môj obchodný plán bol prostý. Zarobiť čo najviac peňazí a čo najviac ich rozdať. Tak si to prial Boh. "
Karikaturisticky vyobrazená Standard Oil Company
Keď si pamätníci a matriky nič nepamätajú
Skutočne však bolo všetko v jeho živote také ružové? Oddaný chlapec, ktorý už od svojho detstva pomáhal v domácnosti a keďže nemali veľa peňazí a otec bol stále na cestách, chodil na miestny trh predávať zeleninu.
Okrem takýchto a podobných príbehov sa novinári nevedeli dopátrať k ničomu inému. Matričné záznamy neexistovali a pamätníci si zrazu nič nepamätali. Za nedostupnosťou akýchkoľvek hlbších informácií bola cítiť moc peňazí a najmä nevôľa ukázať niečo viac.
Americká investigatívna žurnalistka Ida Tarbellová sa však nekalými praktikami nenechala zastrašiť a celé roky sa venovala téme Standard Oil a najbohatšiemu človeku na svete. Postupne sa dopracovala k viacerým príbehom spoza zatvorených dverí rodiny Rockefellerovcov.
Malého Johna malo už v detstve fascinovať, ako si otec po príchode z ciest vždy starostlivo prepočítaval svoje peniaze. Navyše mal údajne mať pri sebe vždy minimálne tisíc dolárov, čo bol na svoju dobu veľký obnos peňazí.
John D. Rockefeller a syn John D. Rockefeller ml.
Novinárka tak okamžite svoju pozornosť uprela práve na Rockefellerovho otca. Odpovede sa ale nenachádzali v archívoch obchodných komôr, ale v trestných záznamoch. Čoskoro zistila, že William Rockefeller bol síce obchodník, no s legitímnym obchodovaním mal toho len málo spoločného.
Nebolo potom už prekvapením, že v zápätí narazila aj na informácie o viacerých obvineniach. Okrem toho, že predával s veľkým ziskom všetko, čo mu prišlo pod ruku, požičiaval peniaze za nekresťanské úroky, vyznal sa aj v gamblerstve.
Zásahom do čierneho bolo odsúdenie za znásilnenie slúžky. Otec najbohatšieho muža na svete mal toho na rováši skutočne mnoho, nemožno sa čudovať, prečo je väčšina informácií o rodine Rockefellerovcov nie tak úplne prístupná.
Všetko viedlo napokon k zisteniam, že peniaze, na ktorých Rockefeller svoj biznis vybudoval, rozhodne neboli poctivo zarobené, ale pochádzali z viac či menej nekalej činnosti otca.
Do prípadu sa obul aj ďalší novinár A. B. Macdonald, ktorý rovno prísľúbil finančnú odmenu 8 000 dolárov tomu, kto vypátra Rockefellerovho otca a konfrontuje ho so zistenými informáciami. V roku 1908 sa to skutočne podarilo. Ukázalo sa však, že William Rockefeller mal v záľube striedanie identít. Voči synovi ho tak nič nespájalo.
Ani na staré kolená sa teda nezmenil. Aj naďalej mal v obľube podvádzať a vykorisťovať druhých. V starobe sa živil ako šarlatán, zaoberal sa napríklad aj výkladom kariet a výrobou rôznych mastičiek.
Napokon sa došlo až k zisteniu, že sám multimiliardár svojho otca podplatil, aby si zmenil meno a o svojej minulosti nič a nikomu nerozprával. Nechcel totiž, aby mu otec pokazil dobré meno.
Z ropného magnáta filantrop
Po ovládnutí väčšiny najvýnosnejších ropných vrtov, ktoré vtedajšie USA ponúkalo a zhromaždení obrovského bohatstva Rockefeller začal svoju pozornosť stále viac smerovať na pomoc druhým. Miliónmi dolárov začal podporovať vzdelávanie, cirkev aj medicínsky výskum.
Jeho imanie sa roku 1913 šplhá k 900 miliónom dolárov, čo vtedy predstavovalo asi 2% HDP Spojených štátov amerických. Dnešný ekvivalent tejto sumy je približne 23 miliárd. To už je z Rockefellera 70-ročný pán a po viac ako 40 rokoch práce ide na zaslúžilý dôchodok, ktorý si bude užívať až do roku 1937.
Založil dve vlastné univerzity a postavil aj jedálne pre bezdomovcov. Väčšina z nás si možno povie, že to je úplne normálne, keď má niekto toľko peňazí, mal by ich dať aj na spoločensky prospešné veci. Všetci ale vieme, že to nie je samozrejmosť. Vždy záleží na charaktere daného človeka. A z tohto pohľadu bol John Rockefeller veľmi štedrým mužom.
Niektorí v ňom videli spasiteľa, značná časť spoločnosti mu však jeho nový postoj neverila. Ľudia totiž nikdy nezabudli na to, ako ku svojmu bohatstvu prišiel. Zastrašovanie, uplácanie aj kontakty vo vláde.
To všetko boli spôsoby veľmi aktívneho obchodníka, ktorý si mnohokrát na svojej ceste k bohatstvu počínal kontroverzne alebo až na hranici zákona. Jeho záľubu v charite a filantropii videli len ako spôsob, ako si očistit svoju minulosť. Jedno je ale isté, John Rockefeller zmenil svet moderného biznisu a stal sa jedným z najvýznamnejších ľudí moderných dejín. V čase smrti, teda v roku 1937 dosahoval jeho majetok hodnotu 1,4 miliardy dolárov (dnes 24 miliárd dolárov).
