MUDr. Zuzana Hupková o psychických problémoch mladých ľudí, ich ťažkostiach, sebapoškodzovaní či úzkostiach.
Čoraz viac mladých ľudí má psychické problémy. Tlačia na nich práca, škola, rodina či iné sociálne prostredia a v najhorších prípadoch to vedie až k sebapoškodzovaniu alebo samovražde. Vyhľadať pomoc nie je v žiadnom prípade hanbou a je to to najlepšie, čo môžeš v podobnej situácii urobiť.
Najrizikovejšou skupinou sú pritom mladí ľudia, ktorí môžu byť najzranitelnejší a najcitlivejší. So psychiatričkou MUDr. Zuzanou Hupkovou z ambulancie VIA Spiritus sme sa rozprávali o tom, aké poruchy majú mladí ľudia, prečo vznikajú, ako sa liečia, akými problémami si mladí ľudia prechádzajú a kedy je najvyšší čas na návštevu psychiatra.
Psychická odolnosť mladých ľudí je menšia. Neviem, čím to je, ale stretávam sa s ľuďmi vo veku 20 – 25 rokov, ktorí sú ešte emočne nezrelí alebo nemajú dostatočnú psychickú výdrž
- Akými poruchami najčastejšie trpia mladí ľudia
- Prečo sa mladí ľudia sebapoškodzujú
- Ako sa lieči úzkostná porucha, ktorá trápi tretinu pacientov
- Aký je problém s veľmi známymi liekmi ako Xanax alebo Lexaurin
- Prečo sa tieto lieky zneužívajú ako drogy
- Prečo mladí ľudia zneužívajú antidepresíva ako drogy
- Aké neexistujúce veci vidia a počujú pacienti so psychózami
- Kedy treba vyhľadať psychiatra
Akými najväčšími problémami, ktoré vplývajú na psychiku, si prechádzajú mladí ľudia?
Tie problémy sú rôzne, záleží na situácii, v ktorej sa človek nachádza. Môže to byť problémy súvisiace so štúdiom, z ktorých pramení stres. Môžu to byť aj konfliktné vzťahy v rodine, v partnerskom živote, problémy v práci alebo problémy v osobnostnom fungovaní, napríklad nevyrovnanosť nálad alebo ťažšia prispôsobovisť, je to veľmi široká paleta problémov, ktoré sa prejavujú rôznymi spôsobmi.
Každý ten problém bude zrejme inak vplývať na človeka, keďže každý má iné psychické schopnosti a osobnostnú zostavu.
Určite áno.
Ak som psychicky labilný a pokazím prijímačky na vysokú, ktorá je mojím celoživotným snom, je to už na psychiatra – alebo napríklad rozchod, stres z maturity?
Psychiater je lekár, predpisuje lieky. Keď človek cíti, že mu pomôžu lieky, nech ide za ním. Ale ak človek plače len dva dni, je otázne, či už potrebuje lieky. V takýchto prípadoch by som sa obrátila skôr na psychológa.
Aké psychické poruchy majú mladí ľudia najčastejšie?
Najčastejšie sú to úzkostné poruchy, depresie alebo iné poruchy nálad, napríklad kolísavosť nálad. Ďalej adaptačné poruchy, teda problémy s prispôsobovaním sa. Bežné sú aj poruchy spánku, sexuálne problémy, to sú z tých najbežnejších.
Veľmi častá je napríklad agorafóbia, teda strach z otvorených priestorov.
Akú diagnózu majú vaši pacienti najčastejšie?
Úzkostné poruchy. Je to asi tretina.
Čo úzkostnú poruchu spôsobuje?
Väčšinou ide o ľudí, ktorí sa narodili s určitou predispozíciou. Hovoríme o nich, že sú zraniteľnejší. Voči stresu, ťažším situáciám... A práve stres alebo ťažké situácie vyvolávajú úzkostnú poruchu, ktorá má však rôzne prejavy.
Existujú panické záchvaty alebo neurčité obavy, pričom človek ani nevie, čoho sa bojí a nedokáže to ani popísať. Môžu to byť tiež problémy so spánkom alebo telesné problémy.
Ak mladý človek príde za psychiatrom s úzkosťami, čo sa bude diať, aká liečba sa nastaví?
Úzkostných porúch je viac a každá má inú liečbu. Patria sem fóbie, veľmi častá je napríklad agorafóbia, teda strach z otvorených priestorov.
Ako to myslíte? Mal by človek strach aj z tejto ulice, kde sedíme?
Tam nejde priamo o strach z toho priestoru samotného, ale z toho, že by sa človek odtiaľ nedostal, keby mu prišlo zle, môže to byť napríklad v dave ľudí. Alebo tiež v kolónach, keď človek šoféruje, lebo vie, že sa odtiaľ nemá ako dostať.
A ako sa tomuto človeku pomôže?
Začína sa psychoterapiou a potom môže byť nasadená aj liečba pomocou antidepresív. Je veľa druhov antidepresív, ale zvyčajne sa nasadzujú takzvané SSRI lieky, teda selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu.
Prečo sa mladí ľudia sebapoškodzujú?
Sebapoškodzovanie býva súčasťou niektorých porúch osobnosti, napríklad u hraničnej poruchy osobnosti, kde ľudia chcú riešiť vnútornú bolesť tou fyzickou. Chcú ju prekričať. Ale pri hraničnej poruche osobnosti nemusí ísť o prejav samovražedných myšlienok, len snaha uľaviť si.
Istá forma sebapoškodzovania môže byť tiež súčasťou depresií, pričom tu už spravidla súvisí so samovražednými myšlienkami. V tomto prípade hovoríme o samovražedných tendenciách.
Depresia (major depressive disorder, MDD) je spomalený duševný stav plný smútku, skleslosti, vnútorného napätia a útlmu. Súčasťou sú nízke sebavedomie a nulový záujem o sociálny život. Prítomné sú tiež pesimistické myslenie a skľučujúce pocity, často dokonca dezilúzie a halucinácie.
A čo v takom prípade sebapoškodzovaním človek vyrieši? Zrejme ho to nevytiahne z depresie.
Môže to byť predstupeň samovražedného konania, ktoré môže skončiť jeho dokonaním alebo nevydareným pokusom, to znamená že by si napríklad človek podrezal žily, ale z nejakého dôvodu by nezomrel. Ale tu už nehovoríme o sebapoškodzovaní, ale o samovražedných sklonoch.
Dnes sa sebapoškodzuje až 8 % tínedžerov (15 až 24 rokov). Iná štúdia tvrdí 13 % (11 až 16 rokov) Je pravda to, čo sa hovorí, že na dnešných mladých ľudí je väčší tlak, ako bol kedysi?
Možno ani nie väčší tlak, no menšia psychická odolnosť tých ľudí. Mám pocit, ako by menej vydržali. Psychická odolnosť je menšia. Neviem, čím to je, ale stretávam sa s ľuďmi vo veku 20 – 25 rokov, ktorí sú ešte emočne nezrelí alebo nemajú dostatočnú psychickú výdrž či systematickosť.
A väčšinou títo ľudia pochádzajú z rodín, ktoré nie sú funkčné. Buď nefungoval jeden z rodičov alebo fungoval až príliš, v chorobnom zmysle slova – bol agresor alebo manipulátor.
Narastá však aj počet psychických chorých ľudí.
Všímam si, že mladým ľuďom chýbajú niektoré komunikačné schopnosti. Napríklad, porozprávať sa s rovesníkmi. Je im trápne, nevedia prirodzene komunikovať.
Tieto veci sa učia v rodine a je to, akoby sa prestalo. Komunikácia, spolužitie, podelenie sa, myslieť na druhého a nielen na seba, byť za niečo zodpovedný, systematickosť, pracovať na jednej veci, neprepínanie pozornosti, sústredenosť. Možno sa to však netýka len rodín, možno aj škôl.
Zomrel vám už pacient?
Samovraždou nie. Mali sme takých, čo skončili v nemocnici, lebo si podrezali žily. Ale, našťastie, nepodarilo sa im to dokončiť.
Keď je človek hospitalizovaný kvôli pokusu o samovraždu, čo sa s ním deje? Ako dlho tam je a čo sa sleduje?
Pacient v nemocnici býva od niekoľko dní po niekoľko mesiacov, podľa jeho výsledkov, čo závisí od jeho stavu. Je pod dohľadom lekárov, ktorí sa pri vizitách pýtajú, ako je na tom. Potom sa robia psychologické testy, kde je napríklad aj parameter, ktorý meria suicidalitu. Jednoducho sa celkovo pozoruje, jeho správanie, či má ešte príznaky duševnej poruchy.
To znie ako niečo, čo sa dá celkom ľahko oklamať. Keby sa ten pacient chce naozaj zabiť, nachvíľu zahrá zdravého a pustia ho.
Samozrejme, boli aj také prípady. Pacient bol prepustený z nemocnice s tým, že sa má dobre, prišiel domov, s niekým sa pohádal a skratoval.
Lieky ako napríklad známy Lexaurin, používaný na liečbu úzkostí, patrí do skupiny benzodiazepínov. Prečo nie tie?
Pokiaľ to je možné, takýmto liekom je dobré sa pri úzkostných poruchách vyhnúť alebo ich podávať len na začiatku liečby, kým zaberú iné antidepresíva, pretože sú vysoko návykové. Osobne sa snažím vyhýbať tomu, aby som ich predpisovala dlhodobo alebo vo veľkých množstvách. Len na začiatku a v určitom obmedzenom množstve.
Do tejto kategórie patria okrem Lexaurinu aj známe lieky ako Xanax/Neurol alebo Diazepam. V ktorých prípadoch je v poriadku tieto lieky predpisovať?
Ja predpisujem benzodiazepíny napríklad pri vážnych duševných ochoreniach, napríklad keď je v nemocnici hospitalizovaný schizofrenik, ktorý v tej chvíli halucinuje a tých halucinácií sa bojí.
Napríklad, uteká pred domnelými prenasledovateľmi a je z toho rozrušený. Vtedy sa to podáva, aby sa ukľudnil. Samozrejme však spolu s liekmi na schizofréniu. Alebo pri iných výrazných problémoch, keď je vidno nepokoj, agresivitu, skrátka na ukľudnenie.
Dlhodobá liečba týmito liekmi teda nie je možná, aj keď sú silné.
Presne tak. Iba potláčajú príznaky. A po istom čase účinok pri rovnakej dávke už neprichádza, preto je potrebné dávku čoraz viac zvyšovať, čo je začiatkom vzniku závislosti. Ale nie je problém, keď sa berú raz za týždeň.
Pri schizofrénii sú najčastejšie sluchové halucinácie, teda počujú hlasy. Tie ich komentujú, nadávajú im alebo sa medzi sebou o ňom rozprávajú.
Spomenuli ste schizofréniu. Máte aj pacientov s psychózami?
Máme.
Aj mimoriadne vážne prípady, ktoré skončili na uzavretom krídle?
Áno. Aj my sme dokonca odosielali pacientov do nemocnice, keď to boli vážne stavy.
A čo títo pacienti vidia alebo počujú?
Uvádza sa, že nie je náhoda, že pacient má určitý typ halucinácií. Ale ťažko sa dokazuje nejaká súvislosť. Často to vyzerá náhodne a nezmyselne. Čo vidia alebo počujú, je rôzne.
Pri schizofrénii sú najčastejšie sluchové halucinácie, teda počujú hlasy. Tie ich komentujú, nadávajú im alebo sa medzi sebou o ňom rozprávajú.
Pri drogových závislostiach sú psychózy skôr zrakového charakteru, to býva veľmi pestré. Môžu vidieť hocičo. Rozdeľujeme to medzi ilúzie – teda keď vidí niečo, no inak než to v skutočnosti je, ale má to reálny podklad – a halucinácie, kedy to vzniká bez reálneho podkladu. Vidí z ničoho niečo.
Aké halucinácie ľudia majú?
To je veľmi rôzne. Môžu to byť ľudia, ktorí ich prenasledujú, napríklad zamaskovaní. Môžu to byť zvieratá, celé scény, pokojne aj bojové.
Prečo mozog psychózy vytvára? Je to nejaký obranný mechanizmus?
Väčšinou je to chemická nerovnováha v mozgu. Netreba v tom hľadať logiku, je to chyba v softvéri. Schizofréniu spôsobuje zvýšené množstvo dopamínu v určitých oblastiach mozgu.
Kedy sa má mladý človek vybrať na psychiatriu?
Je to individuálne u každého človeka. Každý z nás zvládne uniesť iný psychický náklad. Určite by som sa však zamerala na to, ako veľmi človeka jeho problém obmedzuje v každodennom fungovaní.
Ak má človek nejaký problém, ktorý mu bráni normálne fungovať, študovať, pracovať alebo byť vo vzťahu, odporúčam obrátiť sa na odborníka. Teda, keď je to záťažou na život.
Spomínali ste psychoterapiu, ako to vyzerá?
Robíme ju aj my. Vedie ju človek, ktorý má psychoterapeutický výcvik alebo je v tom výcviku a robí to pod supervíziou. V psychoterapii sa človek naučí pracovať s myšlienkami, ktorých sa obáva, mení svoje správanie tak, aby postupne zistil, že sa nie je čoho báť.
V podstate sa mu to teda racionálnym spôsobom vysvetľuje?
Vysvetľuje a zároveň sa robia experimenty v správaní, aby pochopil, že tie situácie, ktorých sa bojí, ho v skutočnosti neohrozujú.
Dá sa povedať, že každá fóbia je veľmi iracionálny strach?
Áno
Tu nejde o klasický drogový efekt, že človek bude mať euforickú náladu. Mnohým ľuďom je príjemné otupenie a odpojenie od sveta. Niekedy to dokonca kombinujú s alkoholom. (O zneužívaní liekov ako drogy)
Niektoré z vyššie spomínaných liekov sa zneužívajú ako drogy. Chodia za psychiatrami aj ľudia, ktorí poruchy hrajú, aby sa dostali k receptom na lieky? Ako sa zistí, že má naozaj diagnózu a nepredstiera to?
Toto je veľmi ťažké zistiť, najmä keď toho človeka vidíte prvýkrát. Keď začne chodiť opakovane, buduje sa tam nejaká dôvera. Navyše sa tomu bude dať predísť vďaka eZdraviu, kde budú všetci lekári toho človeka vidieť, aké lieky má predpísané. Ak si u jedného psychiatra dá pacient predpísať Diazepam a u ďalších znovu a znovu, bude sa to dá odhaliť.
Toto sa vážne deje?
Deje sa to.
Aj všeobecný lekár môže predpisovať takéto lieky?
Áno. Niektoré základné áno, aj benzodiazepíny.
Aké iné lieky sa ešte zneužívajú okrem benzodiazepínov?
Tie sa v psychiatrii nepoužívajú. Lieky na bolesť zo skupiny ópiátov. Ale psychiater potom rieši, keď sa od nich stane závislým. A potom sú tu lieky na spanie s liečivom zolpidem, Stilnox a Sanval.
A prečo ľudia tieto lieky zneužívajú? Stilnox je populárny, ale prečo? Neuspí to človeka?
Tu nejde o klasický drogový efekt, že človek bude mať euforickú náladu. Mnohým ľuďom je príjemné otupenie a odpojenie od sveta. Niekedy to dokonca kombinujú s alkoholom, čo je extrémne nebezpečné a môže to skončiť utlmením dychového centra.
Zneužívať ich môžu aj úzkostliví ľudia, ktorí sa nesnažia bojovať so zdrojom problému, iba požívajú liek a potom sa stanú závislými. Lieky sú jednoduchšia cesta ako psychoterapia, tak si radšej dajú tie. A potom musia ísť na čoraz vyššie a vyššie dávky.
Ste hrdá na to, že ste psychiatrička?
Som rada, že robím túto prácu. Napĺňa ma, že pomáham ľuďom. Najmä, keď mám spätnú väzbu, že som niekomu pomohla. V mnohých ohľadoch je to veľmi náročné, ale napĺňajúce.
