MUDr. Zuzana Hupková o psychických problémoch mladých ľudí, ich ťažkostiach, sebapoškodzovaní či úzkostiach.
Čoraz viac mladých ľudí má psychické problémy. Tlačia na nich práca, škola, rodina či iné sociálne prostredia a v najhorších prípadoch to vedie až k sebapoškodzovaniu alebo samovražde. Vyhľadať pomoc nie je v žiadnom prípade hanbou a je to to najlepšie, čo môžeš v podobnej situácii urobiť.
Najrizikovejšou skupinou sú pritom mladí ľudia, ktorí môžu byť najzranitelnejší a najcitlivejší. So psychiatričkou MUDr. Zuzanou Hupkovou z ambulancie VIA Spiritus sme sa rozprávali o tom, aké poruchy majú mladí ľudia, prečo vznikajú, ako sa liečia, akými problémami si mladí ľudia prechádzajú a kedy je najvyšší čas na návštevu psychiatra.
Psychická odolnosť mladých ľudí je menšia. Neviem, čím to je, ale stretávam sa s ľuďmi vo veku 20 – 25 rokov, ktorí sú ešte emočne nezrelí alebo nemajú dostatočnú psychickú výdrž
- Akými poruchami najčastejšie trpia mladí ľudia
- Prečo sa mladí ľudia sebapoškodzujú
- Ako sa lieči úzkostná porucha, ktorá trápi tretinu pacientov
- Aký je problém s veľmi známymi liekmi ako Xanax alebo Lexaurin
- Prečo sa tieto lieky zneužívajú ako drogy
- Prečo mladí ľudia zneužívajú antidepresíva ako drogy
- Aké neexistujúce veci vidia a počujú pacienti so psychózami
- Kedy treba vyhľadať psychiatra
Akými najväčšími problémami, ktoré vplývajú na psychiku, si prechádzajú mladí ľudia?
Tie problémy sú rôzne, záleží na situácii, v ktorej sa človek nachádza. Môže to byť problémy súvisiace so štúdiom, z ktorých pramení stres. Môžu to byť aj konfliktné vzťahy v rodine, v partnerskom živote, problémy v práci alebo problémy v osobnostnom fungovaní, napríklad nevyrovnanosť nálad alebo ťažšia prispôsobovisť, je to veľmi široká paleta problémov, ktoré sa prejavujú rôznymi spôsobmi.
Každý ten problém bude zrejme inak vplývať na človeka, keďže každý má iné psychické schopnosti a osobnostnú zostavu.
Určite áno.
Ak som psychicky labilný a pokazím prijímačky na vysokú, ktorá je mojím celoživotným snom, je to už na psychiatra – alebo napríklad rozchod, stres z maturity?
Psychiater je lekár, predpisuje lieky. Keď človek cíti, že mu pomôžu lieky, nech ide za ním. Ale ak človek plače len dva dni, je otázne, či už potrebuje lieky. V takýchto prípadoch by som sa obrátila skôr na psychológa.
Aké psychické poruchy majú mladí ľudia najčastejšie?
Najčastejšie sú to úzkostné poruchy, depresie alebo iné poruchy nálad, napríklad kolísavosť nálad. Ďalej adaptačné poruchy, teda problémy s prispôsobovaním sa. Bežné sú aj poruchy spánku, sexuálne problémy, to sú z tých najbežnejších.
Veľmi častá je napríklad agorafóbia, teda strach z otvorených priestorov.
Akú diagnózu majú vaši pacienti najčastejšie?
Úzkostné poruchy. Je to asi tretina.
Čo úzkostnú poruchu spôsobuje?
Väčšinou ide o ľudí, ktorí sa narodili s určitou predispozíciou. Hovoríme o nich, že sú zraniteľnejší. Voči stresu, ťažším situáciám... A práve stres alebo ťažké situácie vyvolávajú úzkostnú poruchu, ktorá má však rôzne prejavy.
Existujú panické záchvaty alebo neurčité obavy, pričom človek ani nevie, čoho sa bojí a nedokáže to ani popísať. Môžu to byť tiež problémy so spánkom alebo telesné problémy.
Ak mladý človek príde za psychiatrom s úzkosťami, čo sa bude diať, aká liečba sa nastaví?
Úzkostných porúch je viac a každá má inú liečbu. Patria sem fóbie, veľmi častá je napríklad agorafóbia, teda strach z otvorených priestorov.
Ako to myslíte? Mal by človek strach aj z tejto ulice, kde sedíme?
Tam nejde priamo o strach z toho priestoru samotného, ale z toho, že by sa človek odtiaľ nedostal, keby mu prišlo zle, môže to byť napríklad v dave ľudí. Alebo tiež v kolónach, keď človek šoféruje, lebo vie, že sa odtiaľ nemá ako dostať.
A ako sa tomuto človeku pomôže?
Začína sa psychoterapiou a potom môže byť nasadená aj liečba pomocou antidepresív. Je veľa druhov antidepresív, ale zvyčajne sa nasadzujú takzvané SSRI lieky, teda selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu.
Prečo sa mladí ľudia sebapoškodzujú?
Sebapoškodzovanie býva súčasťou niektorých porúch osobnosti, napríklad u hraničnej poruchy osobnosti, kde ľudia chcú riešiť vnútornú bolesť tou fyzickou. Chcú ju prekričať. Ale pri hraničnej poruche osobnosti nemusí ísť o prejav samovražedných myšlienok, len snaha uľaviť si.
Istá forma sebapoškodzovania môže byť tiež súčasťou depresií, pričom tu už spravidla súvisí so samovražednými myšlienkami. V tomto prípade hovoríme o samovražedných tendenciách.
Depresia (major depressive disorder, MDD) je spomalený duševný stav plný smútku, skleslosti, vnútorného napätia a útlmu. Súčasťou sú nízke sebavedomie a nulový záujem o sociálny život. Prítomné sú tiež pesimistické myslenie a skľučujúce pocity, často dokonca dezilúzie a halucinácie.
A čo v takom prípade sebapoškodzovaním človek vyrieši? Zrejme ho to nevytiahne z depresie.
Môže to byť predstupeň samovražedného konania, ktoré môže skončiť jeho dokonaním alebo nevydareným pokusom, to znamená že by si napríklad človek podrezal žily, ale z nejakého dôvodu by nezomrel. Ale tu už nehovoríme o sebapoškodzovaní, ale o samovražedných sklonoch.
Dnes sa sebapoškodzuje až 8 % tínedžerov (15 až 24 rokov). Iná štúdia tvrdí 13 % (11 až 16 rokov) Je pravda to, čo sa hovorí, že na dnešných mladých ľudí je väčší tlak, ako bol kedysi?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- V čom to majú dnešní mladí ľudia ťažšie než predchádzajúce generácie
- Čo sa deje v nemocnici po neúspešnom pokuse o samovraždu
- Aký je problém s veľmi známymi liekmi ako Xanax alebo Lexaurin
- Prečo sa tieto lieky zneužívajú ako drogy
- Prečo mladí ľudia zneužívajú antidepresíva ako drogy
- Aké neexistujúce veci vidia a počujú pacienti s psychózami
- Kedy sa má mladý človek vybrať na psychiatriu
